Telán

	Telán
	Telán
	Telán
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	H2Te
Systematický názov	Telán
Synonymá	Telurovodík, kyselina telurovodíková
Vzhľad	bezfarebný plyn
	Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	129,6158 g/mol
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	7783-09-7
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Telán je anorganická zlúčenina telúru s vodíkom. Je to najjednoduchší chalkogenovodík telúru. Telán je bezfarebný plyn, ktorý je v okolitom vzduchu nestabilný, ale dokáže existovať dostatočne dlho na to, aby ho bolo možné ľahko identifikovať podľa vôňe hnilého cesnaku i pri extrémne nízkych koncentráciách alebo podľa vône hnilého póru pri vyšších koncentráciách. Väčšina zlúčenín s Te–H väzbami (teluroly) sú nestabilné a štiepi sa z nich elementárny vodík, H₂. Telán je chemicky i štruktúrne podobný selánu, oba sú kyslé. Uhol H–Te–H je asi 90°. Prchavé zlúčeniny telúru majú často nepríjemnú vôňu, podobnú rozkladajúcemu sa cesnaku alebo póru.^[1]

Syntéza

Na syntézu telánu boli vyvinuté elektrolytické metódy.^[2]

Telán možno pripraviť aj hydrolýzou teluridov s elektropozitívnymi kovmi.^[3] Typickou hydrolýzou s takýmto priebehom je hydrolýza teluridu hlinitého:

Al₂Te₃ + 6 H₂O → 2 Al(OH)₃ + 3 H₂Te

Takisto možno použiť iné soli Te²⁻, napríklad telurid horečnatý, MgTe, a telurid sodný, Na₂Te. Telurid sodný možno vytvoriť reakciou sodíka s telúrom v bezvodom amoniaku.^[4] Intermediát vznikajúci počas hydrolýzy, HTe^-, možno takisto izolovať ako soľ. Hydrogentelurid sodný, NaHTe, vzniká redukciou telúru s tetrahydroboritanom sodným.^[4]

Telán nie je možné pripraviť dostatočne účinne z jeho zložiek (vodíka a telúru), na rozdiel od selánu.^[2]

Vlastnosti

Telán je endotermická zlúčenina, takže sa pri izbovej teplote rozkladá na jednotlivé prvky:

H₂Te → H₂ + Te

Svetlo urýchľuje rozklad telánu. Je nestabilný na vzduchu, pričom sa oxiduje na vodu a telúr:^[5]

2 H₂Te + O₂ → 2 H₂O + 2 Te

Telán je takmer tak kyslý ako kyselina fosforečná (K_a = 8.1×10⁻³, pK_a = 2,09) a má K_a asi 2.3×10⁻³ (pK_a = 2,63).^[5] Reaguje s mnohými kovmi, čím vznikajú teluridy.^[6]

Referencie

↑ Greenwood, N. N.; & Earnshaw, A. (1997). Chemistry of the Elements (2nd Edn.), Oxford:Butterworth-Heinemann. ISBN 0-7506-3365-4.
↑ ^a ^b F. Fehér, "Hydrogen Telluride" in Handbook of Preparative Inorganic Chemistry, 2nd Ed. Edited by G. Brauer, Academic Press, 1963, NY. Vol. 1. pp. 438.
↑ Shriver, Atkins. Inorganic Chemistry, Fifth Edition. W. H. Freeman and Company, New York, 2010; pp 407.
↑ ^a ^b Nicola Petragnani; Hélio A. Stefani. Tellurium in organic synthesis. 2nd. vyd. : Academic Press, 2007. ISBN 978-0-08-045310-1. S. 6.
↑ ^a ^b Egon Wiberg; Arnold Frederick Holleman. Inorganic chemistry. Ed. Nils Wiberg. : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-352651-5. S. 589.
↑ Henry Enfield Roscoe; Carl Schorlemmer. A treatise on chemistry. : Appleton, 1878. S. 367–368.

Pozri aj

Dimetyltelurid

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hydrogen telluride na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Greenwood-1] Greenwood, N. N.; & Earnshaw, A. (1997). Chemistry of the Elements (2nd Edn.), Oxford:Butterworth-Heinemann. ISBN 0-7506-3365-4.

[Brauer-2] F. Fehér, "Hydrogen Telluride" in Handbook of Preparative Inorganic Chemistry, 2nd Ed. Edited by G. Brauer, Academic Press, 1963, NY. Vol. 1. pp. 438.

[3] Shriver, Atkins. Inorganic Chemistry, Fifth Edition. W. H. Freeman and Company, New York, 2010; pp 407.

[petragnani-4] Nicola Petragnani; Hélio A. Stefani. Tellurium in organic synthesis. 2nd. vyd. : Academic Press, 2007. ISBN 978-0-08-045310-1. S. 6.

[wiberg2001-5] Egon Wiberg; Arnold Frederick Holleman. Inorganic chemistry. Ed. Nils Wiberg. : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-352651-5. S. 589.

[6] Henry Enfield Roscoe; Carl Schorlemmer. A treatise on chemistry. : Appleton, 1878. S. 367–368.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

z d u Anorganické bezkyslíkaté kyseliny
Halogenovodíkové kyseliny	Kyselina astatovodíková (HAt) Kyselina bromovodíková (HBr) Kyselina fluorovodíková (HF) Kyselina chlorovodíková (HCl) Kyselina jodovodíková (HI)
Chalkogenovodíkové kyseliny	Kyselina polonovodíková (H₂Po) Kyselina selenovodíková (H₂Se) Kyselina sírovodíková (H₂S) Kyselina telurovodíková (H₂Te) pozri aj: Voda (H₂O)
Bezkyslíkaté kyseliny pentelov	Arzán (AsH₃) Fosfán (PH₃) Stibán (SbH₃) pozri aj: Difosfán (P₂H₄)
Ostatné bezkyslíkaté kyseliny	Kyselina azidovodíková (HN₃) Kyselina kyanovodíková (HCN) Kyselina tiokyanatá (HSCN) Kyselina izotiokyanatá (HNCS) pozri aj: Kyselina kyanatá (HOCN) Kyselina izokyanatá (HNCO) Kyselina fulmínová (HCNO)