Ioane Toqabi
kňaz, jeromonach a ikonopisec
Detail z ikony Posledného súdu zachycuje autoportrét Ioana Toqabiho, 11. storočie, Kláštor svätej Kataríny na hore Sinaj
Štát pôsob.	Gruzínske kráľovstvo, Byzantská ríša
Narodenie	koniec 11. storočia
Úmrtie	začiatok 12. storočia
Národnosť	gruzínska
Podpis
Odkazy
Commons	Ioane Toqabi
Portál Byzantskej ríše  Umelecký portál  Biografický portál

Ioane Toqabi (gruz. იოანე თოჴაბი – Ioane Toqabi^{[p. 1]}, starogr. Ἰωάννης Τοχάμπι – Ióannes Tochampi^[9]; * koniec 11. storočia – † začiatok 12. storočia) bol stredoveký gruzínsky kňaz, jeromonach a ikonopisec, ktorého diela boli v priebehu vrcholného stredoveku darované Kláštoru svätej Kataríny na hore Sinaj.

Život

Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. S najväčšou pravdepodobnosťou získal vzdelanie a bol aktívny v jednom z kláštorov v Konštantínopole.^[10] Neskôr asi odišiel do Kláštora svätej Kataríny na hore Sinaj.

Dielo

Jeho ikonopisecká tvorba je bohatá na kombináciu gréckych a gruzínskych nápisov. To naznačuje, že Ioane Toqabi síce tvoril v byzantskom kultúrnom okruhu, ale zároveň mal potrebu zdôrazniť etnickú príslušnosť.^[8] Jeho kristologický cyklus, zahŕňajúci Ježišove zázraky a umučenie Pána spolu so životom Panny Márie, je jedným zo šiestich ikon (hexaptychu) v Kláštore svätej Kataríny na hore Sinaj. Štyri z nich predstavujú menológium, ktoré je rozdelené do horizontálnych pásov, pričom každý z nich zobrazuje desať malých scén. Každá ikona predstavuje tri mesiace v roku.^[11] Na nich sú vyobrazení všetci svätci spolu s popisom ich mena, prípadne upriamením na mučenícku smrť.^[12] Piata ikona zobrazuje druhý príchod Ježiša Krista a posledný súd.^[13] Ikona zahrňuje aj motív Bohorodičky, ktorý sa nápadne podobá na zobrazenia Theotokos Blachernitissa alebo Hodegetrie na chrámových paládiach v Konštantínopole.^[14]

Na zadnej strane íkon sú epigrafické nápisy v gréčtine. Výnimkou sú ikony menológia a druhého príchodu Krista spolu s posledným súdom, kde boli vyhotovené dvojjazyčné gruzínsko-grécke nápisy. Gruzínske nápisy sú prevedené v písme nuschuri, ktoré je charakteristické pre 11. storočie.^[15] Všetky nápisy prezrádzajú, že Ioane Toqabi bol pravdepodobne donorom ikon.^[16] Niektoré z nich sledujú určité rysy nástenných malieb v monastieri Timotesubani.^[17] Zaujímavosťou je zobrazenie pekla na ikone druhého príchodu Krista a posledného súdu, kde má niekoľko postáv na hlave turban. V rámci západného kultúrneho okruhu to bolo označenie moslimov. V prípade židov sa používali biele turbany so strapcami visiacimi dole. Avšak v tomto prípade išlo označenie bohatých Gruzíncov či Byzantíncov, ktorí turbany nosili ako módnu záležitosť.^[18] Podobné postavy s turbanmi v pekle sú aj na nástenných maľbách v monastieri Timotesubani alebo Gračanici.^[19]

Počas jeho ikonopiseckej kariéry vytvoril na ikonách dva svoje autoportréty, ktorého zobrazujú ako kľačí pri nohách Bohorodičky.^[21] Jeho pohľad je upriamený na Krista v lone Panny Márie, ktorého prosí o odpustenie jeho hriechov. Na ikone druhého príchodu Krista a posledného súdu je medzi motívom Maiestas Domini a Hetoimasiou umiestená modlitba, ktorá je prevedená gruzínskym písmom nuschuri.^[22]

Ikony so sprievodnými nápismi v gréčtine a gruzínčine boli pravdepodobne určené pre jeho bilingválnych spolubratov v kláštore alebo gruzínsku kláštornú komunitu mimo Gruzínskeho kráľovstva. Nie je známe, kto a kedy daroval súbor ikon Kláštoru svätej Kataríny na hore Sinaj. Pravdepodobne boli pôvodne určené pre tento kláštor, keďže tam už od neskorej antiky pôsobila početná gruzínska komunita.^[23][20] To podporuje fakt, že k nárastu ich počtu došlo po prestavbe kaplnky svätého Juraja počas 10. a 11. storočia.^[24] Samotné darovanie ikon mohlo slúžiť na posilnenie postavenia ich komunity v kláštore.^[25] Ikony (hexaptych) Ioana Toqabiho pravdepodobne ovplyvnili do istej miery Chachulský triptych (nazývaný aj Bohorodička z Chachuli) z 8. – 12. storočia.^[26]

Poznámky

Referencie

Literatúra

• Ida Toth. Epigraphic Traditions in Eleventh-Century Byzantium. In: Inscriptions in Byzantium and Beyond: Methods - Projects - Case Studies. Ed. Andreas Rhoby. Vienna : Austrian Academy of Sciences Press, 2015. ISBN 978-3-7001-7806-4. S. 203 – 225. (po anglicky)
• Dionysis Mourelatos. Depiction of the Virgin in an 11th-century hexaptych at Sinai as perception of the city of Constantinople. In: Urban Art and the City: Creating, Destroying, and Reclaiming the Sublime. Ed. Argyro Loukaki. Oxon, New York : Routledge, 2021. ISBN 978-0-367-13297-2. (po anglicky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ioane Toqabi

Externé odkazy

• The hand of the Painter: signed icons (po anglicky)