Uhlíkový šovinizmus je hanlivý výraz pre názor, že chemické procesy mimozemského života musia byť založené hlavne na uhlíku. Je to neologizmus.

Koncepcia

Toto slovné spojenie použil Carl Sagan približne v roku 1973 na označenie ľudskej obmedzenosti predstaviť si rôzne exotické formy mimozemského života. Tvrdil, že pre ľudské bytosti – keďže sú formou života založenou na uhlíku, ktorá sa nikdy nestretla so životom vyvinutým mimo pozemských podmienok – môže byť ťažké akceptovať myšlienku zásadne iných biochémií.^[1]

Neuhlíkové alternatívy

Kremík má mnoho vlastností podobných uhlíku. Tiež môže tvoriť veľké molekuly známe ako silány. Jeho vlastnosti ho však voči uhlíku zvýhodňujú až v iných prostrediach – chladných, bez prítomnosti kyslíka a vody. Polyméry zostavené z kremíkových a kyslíkových atómov (nielen čisto z kremíka) sú známe ako silikóny a sú pomerne stabilné. Predpokladá sa, že biochémia založená na silikónoch by bola stabilnejšia ako uhľovodíková a to v prostredí bohatom na kyseliny fosforu. Takéto prostredie už bolo v niektorých oblastiach vesmíru objavené. Uvažuje sa aj o rôznych iných alternatívnych biochémiách založených napríklad na dusíku, fosfore, arzéne, chlóre a ďalších.^[2]

Kritika

Hoci na Zemi a iných terestriálnych planétach je pomer uhlíka a kremíka cca 1:925, všetok dosiaľ známy život na Zemi je založený na uhlíku. Z toho vedci usudzujú, že kremík je horší materiál na vybudovanie biochémie organizmov než uhlík minimálne na planétach podobných Zemi.^[3] Silány samovoľne horia v prítomnosti kyslíka, takže kyslíková atmosféra by takéto organizmy okamžite zničila a podobne aj prítomnosť vody. Kremík je menej univerzálny na tvorbu zložitejších zlúčenín, jeho komponenty sú nestabilné a zle vedú teplo. Reaguje s veľmi malým počtom iných prvkov a tieto molekuly je možné popísať ako veľmi monotónne v porovnaní s pestrosťou uhlíkových makromolekúl. Je však možné, hoci nie dokázané, aby niektoré zlúčeniny kremíka boli použité na planétach s inými podmienkami ako štruktúrne prvky, ale metabolizmus by sprostredkovávali uhlíkové zlúčeniny. Jedným z najdôležitejších pozorovaní je, že uhlík sa vo vesmíre vyskytuje vo vyšších množstvách než kremík. Preto sa predpokladá, že život založený na uhlíku je oveľa pravdepodobnejší. Podobná kritika bola vznesená aj voči iným biochémiám.^[4][5]

Referencie

1. ↑ Sagan, Carl (1973). The Cosmic Connection. Anchor Books (Anchor Press/Doubleday); str. 47.
2. ↑ Silicon-based life . The Encyclopedia of Science, . Dostupné online. (anglicky)
3. ↑ "Abundance in Earth's Crust". http://www.webelements.com/periodicity/abundance_crust/
4. ↑ "Astrobiology". Biology Cabinet. September 26, 2006. http://biocab.org/Astrobiology.html
5. ↑ Siliconlife. http://www.daviddarling.info/encyclopedia/S/siliconlife.html

Pozri aj

Chemický portál Biologický portál Astronomický portál

• Alternatívne biochémie
• Antropocentrizmus
• Astrobiológia
• Hypotéza zriedkavej Zeme
• Obývateľná zóna
• Mimozemský život
• Uhlíkový život