A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jozef Ciller | |
slovenský scénograf, kostýmový výtvarník, pedagóg | |
Narodenie | 8. február 1942 (81 rokov) Martin, Slovensko |
---|---|
Národnosť | slovenská |
Profesia | divadelný a filmový scénograf a kostýmový výtvarník |
Jozef Ciller (* 8. február 1942, Martin, Slovensko) je slovenský scénograf, kostýmový výtvarník, pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.[1]
Štúdium
Strednú školu vyštudoval na Jedenásťročnej strednej škole v Púchove. V roku 1961 absolvoval Umelecko-priemyselnú školu sklársku v Železnom Brode u profesora Libeňského. Od roku 1962 až do roku 1964 študoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej (dnes Slovenská technická univerzita v Bratislave). V roku 1968 začal študovať scénografiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a absovoval u Ladislava Vychodila.
Charakteristika tvorby
Scénografia je intelektuálny, výtvarný a divadelný desaťboj, v ktorom sa stretáva literatúra s dramaturgiou a réžiou. Cillerova scénografia v sebe zjednocuje prvky architektúry, dizajnu, svetla, pohybu, hudby, kostýmu, farby. Vytvoreniu komplexnej scény je potrebné prejsť rozsiahlým a zložitým procesom. Od nápadu, skice, modelu, výkresov, cez divadelnú technológiu, realizáciu v dielni a konzultáci, až k technickým a svetelným skúškam, generálke až premiére.
Základným a najdynamickejším výtvarným prvkom je herec, ktorý dokáže priestor podľa aktuálnej potreby meniť, členiť ho i neustále mu dávať nové významy. Cillerova scénografia sa vyznačuje bohatstvom jednoduchosti, funkčnosťou, aj integrovanosťou so všetkými zložkami inscenácie. Tieto charakteristické znaky mu zabezpečujú osobitné postavenie v rámci súčasnej scénografie.
Na stránke Nitriankej galérie je tvorba Jozefa Cillera charakterizovaná nasledovne:
,,Napriek tom, že Cillerove scénografické návrhy majú svojbytnú výtvarnú kultúru, vtip a technickú úroveň, ich totálny zmysel sa rozkryje až v inscenačnej realizácii. Čím zmysluplnejšie scénografické riešenie, tým ťažšie je ho prezentovať v galerijnej výstave. Scénografia nie je len obrazový artefakt, ale dramatický multidisciplinárny dialóg, dostávajúci optické fyzikum, sluchový vnem v spojitosti so živým človekom – divákom často do oslobodzujúcej katarzie, tak potrebnej v dnešnom živote."[2]
Dagmar Podmanková v Úvode do premien slovenskej scénografie píše:
,,Podľa základných prvkov mobiliáru (archetypálne scénické znaky) nielen v tradičnom slovenskom prostredí (stôl, stolička, posteľ, najmä priechodná skriňa, lampa), materiálu (drevo, papier, svetlo, často prenikajúce cez dosky, uschnuté lístie/strom, voda, zrkadlo), ich (pre)svietením, mnohokrát „rozbitím“ scénografickej stavby ako znaku deštrukcie spoločnosti, oslobodenie sa od zaužívaných pravidiel, istého druhu mýtov, ktoré vedie k otvorenie voľnosti, slobode, dekódujeme napríklad Jozefa Cillera."[3]
Umelecká činnosť
Divadlo
V 60. a 70. rokoch, teda počas štúdii na vysokej škole, začal svoje študentské projekty realizovať v divadelných štúdiách na VŠMU či JAMU v Brne, aj v rôznych ochotníckych súboroch a divadlách v Martine, Púchove, Brezne a Dubovom, kde získal viaceré ocenenia na domácich. Práve v tom čase vznikla väčšina jeho ľudských i profesionálnych väzieb. V roku 1967 prijal pozíciu scénického výtvarníka v Diavadle SNP v Martine, kde od roku 1975 pôsobí ako šéf výpravy. Vo všetkých svojich dielach sa usiloval o to, aby každá jeho práca mala, okrem dekoračnej hodoty, aj zmysel, dušu a niesla v sebe dramatický náboj zasahujúci divákov. Nejde mu o sebaprezentáciu, ale o tému a človeka. Doteraz vytvoril vyše 400 scénických a mnoho kostýmových návrhov pre činohru, operu, operetu, muzikál a bábkové divadlo pre viac ako 40 profesionálnych i ochotníckych súborov na Slovensku (Martin, Bratislava, Prešov) a v Česku (Brno, Praha, Ostrava). Jeho umelecká činnosť nebola viazaná iba na Slovensko či Česko. Významnými sú aj jeho návrhy v zahraničí – ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Juhoslávia, Grécko, Fínsko, Veľká Británia, Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Ukrajina, Estónsko, Holandsko, Chorvátsko atď. Spolupracuje aj s bábkovými divadlami, amatérskymi súbormi, filmom i televíziou.
Jozef Ciller pôsobil aj v Slovenskom národnom divadle. V ňom pracoval na komédii Ivana Sergejeviča Turgeneva Mesiac na dedine (1980). V experimentálnom Divadle na provázku v Brne zase realizoval inscenáciu Petra Scherhaufera 11 dní krížnika Potemkin (1972), pracoval aj na scénografii a výprave divadelnej hry Alexandra Valentinoviča Vampilova 20 minút s anjelom (1973) alebo Profesionálnu ženu (1974) od dvojice autorov Páral-Pospíšil. Ďalej pracoval v Národnom divadle v Prahe, Národnom divadle v Brne, Národnom divadle v Ostrave, Činohernom klube Praha, Radošinskom naivnom divadle a iných slovenských a českých divadlách.
V materskom martinskom Divadle SNP (dnes Slovenské komorné divadlo) realizoval:
- Herodes a Herodias (tragédia Pavla Országha Hviezdoslava, 1968)
- Škola žien (Jean Baptiste Poquelin Moliére, 1969)
- Inkognito (Ján Palárik, 1971)
- Cyrano z Bergeracu (Edmond Rostand, 1972)
- Kocúrkovo (Ján Chalupka, 1978)
- Život Galileiho (Bertold Brecht, 1979)
- Don Juan (Jean Baptiste Poquelin Moliére, 1980)
- Zurvalec (Ivan Sergejevič Turgenev, 1980)
- Lýsistrata (Aristofanes, 1981)
- Amadeus (Peter Shaffer, 1982)
- Doktor faust (Christpher Marlow, 1982)
- Barbari (Maxim Gorkij, 1982)
- Jakub fatalista (Denis Diderot, 1983)
- Ujo Váňa (Anton Pavlovič Čechov, 1983)
- Revízor (Nikolaj Vasilievič Gogoľ, 1984)
- Drotár (Ján Palárik, 1984)
- Eniki-beniki (Wassermanova adaptácia Keysiho románu, 1985)
- Život človeka (Leonid Nikolajevič Andrejev, 1986)
- Nevesta hôľ (František Švantner, 1986)
Film
Jozef Ciller spolupracoval s významnými slovenskými a českými režisérmi (Evald Schorm, Jiří Menzl, Miloš Horanský, Ivan Rajmont, Tomáš Hinšt, Vladimír Sís) i slovenskými režisérmi pôsobiacimi v Česku (Peter Scherhaufer, Peter Gábor, Ivan Balaďa). V štúdiách Slovenská televízie v Bratislave a Košiciach spolupracoval ako architekt či kostýmový výtvarník na desiatkách inscenácií a filmov. V Slovenskej televízii nakrútil dva autorské filmy režírované Martinom Šulíkom Dosky, ktoré znamenajú divadlo (1987) a Stolička (1988).
Ako architekt, scénograf či kostýmový výtvarník spolupracoval na viacerých slovenských filmoch. Na tragikomickom príbehu o podivuhodných dobrodružstvách dvoch stredovekých rytierov spod Sitna, ktorí sa vyberú do 20. storočia s úmyslom vyhnať diabla a napraviť svet, Rekviem za rytierov (1970) spolupracoval s Jozefom Zacharom. Bol kostýmovým výtvarníkom Slávnosti v botanickej záhrade (1969) Ela Havettu. Taktiež spolupracoval s režisérom Pavlom Bencom na je Višňovom sade (1980) či s Dušanom Hanákom na jeho Ja milujem, ty miluješ (1980). S režisérkou dokumentárnych filmov Stanislavou Jendrššákovou vytvoril tri filmové inscenácie z Krajového bábkového divadla Herecké variácie (1981) a záznam opery Bartolomeja Urbanca Majster Pavol (1982). V Panne Zázračnici (1966) Štefana Uhera si zahral člena vojenskej hliadky a v Neďaleko do neba (1987) režiséra Martina Ťapáka zase úlohu tanečníka – hudobníka.
Iné
Tento medzinárodne uznávaný slovenský umelec si svoje návrhy nenechával iba pre seba. V Slovenskom inštitúte v Moskve sprístupnili výstavu pod názvom Scénografia Jozefa Cillera. Tohto divadelného, filmového, a muzikálového výtvarníka na nej predstavuje viac ako 100 návrhov a fotografií scén, ktoré vytvoril v uplynulých tridsiatich rokoch. Exponáty pochádzajú z archívu Diavadelného ústavu v Bratislave a súkromného Cillerovho archívu.
Výtvarník dlhé roky pripravuje martinský festival politickej piesne a Bienále fantázie Martin. Je autorom viacerých interiérov a výstav. Pôsobí vo viacerých komisiách Zväzu slovenských dramatických umelcov a Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Takisto sa zúčastňuje na organizovaní kultúrneho života v Martine. Od roku 1975 je šéfom výpravy Divadla SNP. Venuje sa tiež grafickému dizajnu, multimediálnym projektom a riešeniu artiteatrálnych podujatí.
Ocenenia
- 1997 – Cena primátora mesta Martin[4]
- 2002 – Cena mesta Martin[5]
- 2020 – Krištáľové krídlo za rok 2019 – Mimoriadna cena[6]
Referencie
- ↑ TASR. Scénický výtvarník Jozef Ciller sa dožíva 70 rokov. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ http://nitrianskagaleria.sk/event/pripravujeme-jozef-ciller-naco-je-scenografia/
- ↑ PODMANICKÁ, Dagmar. In: Úvod do premien slovenskej scénografie. Slovenská akadémia vied, str. 118.
- ↑ Cena primátora mesta Martin . Mesto Martin, 2018-05-17, . Dostupné online.
- ↑ Cena mesta Martin . Mesto Martin, 2013-12-11, . Dostupné online.
- ↑ Laureáti 23. ročníka za rok 2019 . kristalovekridlo.sk, 2020-02-12, . Dostupné online.
Bibliografia
- Scénografická prezentácia. In: Večerník, č.69, 2005, st. 10, (autor neznámy), zdroj: SFÚ.
- Divadlo A. Duchnoviča je diamant slovenskej kultúry. In: Pravda, č. 110, 15.5.2006, str. 18, (autor neznámy), zdroj: Filmový ústav.
- Odovzdali ceny šéfa parlamentu. In: SME, č.149, 29.6.2007, str. 22, (autor neznámy), zdroj: SFÚ.
- Jozef Ciller. In: Slovensko, č. 11, 1986, str. 31, (autor neznámy), zdroj: SFÚ.
- Michaela Košťanová. ,,Osloviť divákov". In: Televízia, č. 6, 1987, str. 16-17.
- Jozef Ciller. In: Pamätný list odovzdávania ceny Karla Čapka, 24.5.2004, str. 5.
- http://nitrianskagaleria.sk/event/pripravujeme-jozef-ciller-naco-je-scenografia/
- Dagmar Inštitorisová: Jozef Ciller. Čítanie v mysli scénografa. Bratislava : Culture Positive, 2019. 304 s. ISBN 978-80-971430-6-0.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubica Adamčíková
Ľubomíra Kaminská
Ľubomír Dolgoš
Ľubomír Fogaš
Ľubomír Harach
Ľubomír Jahnátek
Ľudovít Bakoš (1919)
Ľudovít Bancík
Ľudovít Grenčík
Ľudovít Hološka
Štefan Bučko
Štefan Farbaky
Štefan Furka
Štefan Gero
Štefan Hajdin
Štefan Klein
Alexander Bröstl
Alexander Duleba
Andrea Kalavská
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Boris Čebotarev
Dalimír Hajko
Daniel Matej Kmeť
Dezider Kollár
Dionýz Ďurišin
Dušan Brucháč
Dušan Jamrich
Dušan Kaniansky
Eduard Bublinec
Eduard Gábor
Eduard Gombala
Egon Gál
Elemír Csere
Eliáš Galajda
Emília Horváthová
Emanuel Filo
Emil Helienek
Endre Arató
Ervín Barta
František Dibarbora
František Dlugoš
František Gahér
Gabriela Dudeková
Ignác Chladný
Igor Cibula
Igor Ciel
Imrich Gazda
Imrich Godin
Imrich Henszlmann
Imrich Karvaš
Ivan Bajo
Ivan Baník
Ivan Csudai
Ivan Kamenec
Ivan Knotek
Ivona Kollárová
Ján Čomaj
Ján Azud
Ján Barič
Ján Bartko
Ján Chrapan ml.
Ján Dekan
Ján Dobrovič
Ján Dudáš
Ján Fischer
Ján Frýdecký
Ján Gallovič
Ján Garaj
Ján Hacek
Ján Ivan
Ján Klučka
Ján Vladimír Jamnický
Július Alberty
Július Fuják
Jakub Drábik
Jana Bajánková
Jana Dudková
Jaroslav Červenka
Jaroslav Abelovič
Jaroslav Chovanec
Jaroslav Demko
Jaroslav Filo
Jaroslav Franek
Joseph Jurča
Jozef Čabelka
Jozef Čentéš
Jozef Adamka
Jozef Adamovič
Jozef Bátora
Jozef Bakala
Jozef Balala
Jozef Benčo
Jozef Budský
Jozef Ciller (1942)
Jozef Dérer
Jozef Dankó
Jozef Darmo
Jozef Florián Babor
Jozef Jarab
Jozef Jurina
Jozef Klimko
Juliana Cejpeková
Juraj Alner
Juraj Cúth
Juraj Draxler
Juraj Hladký
Juraj Hromkovič
Juraj Kolesár (1929)
Juraj Kolesár (1955)
Kamil Cejpek
Karolína Brocková
Karol Chrpa
Karol Dúbravský
Katarína Adamicová
Katarína Aulitisová
Katarína Cséfalvayová
László Gyurgyík
Ladislav Belás
Ladislav Chudík
Ladislav Fodor
Ladislav Hučko
Ladislav Kiczko
Mária Bieliková (informatička)
Mária Follrichová
Mária Kolíková
Marek Čižmár
Marián Andričík
Marian Drugda
Martin Bútora
Martin Ciel
Martin Hattala
Martin Huba
Martin Katriak
Michal Aláč
Michal Eliáš
Michal Filip
Mikuláš Huba (herec)
Mikuláš Jóža
Milan Čorba
Milan Belica
Milan Hanzel
Milan Holubčík
Milan Hutta
Milan Hutta (1928)
Milan Janák
Milan Jurčo Glina
Milan Kňažko
Milota Havránková
Mirko Horňák
Miroslav Abrahám
Miroslav Bázlik
Miroslav Ballay
Miroslav Brozman
Miroslav Hrianka
Mojmír Benža
Monika Gajdošová
Ondrej Herec
Pavel Bujnák
Pavel Fejdi
Pavel Hraško
Pavol Breier (1953)
Pavol Király
Peter Baláž (ekonóm)
Peter Baláž (fyzik)
Peter Colotka
Peter Danišovič
Peter Kónya
Peter Kocák (maliar)
Peter Krištof Akai
Prokip Kolisnyk
Richard Kitta
Roman Alberty
Roman Holec
Ružena Bajcsyová
Rudolf Chmel
Rudolf Dupkala (politik)
Rudolf Filkus
Samuel Brečka
Samuel Hlôška
Slavomír Gálik
Stanislav Balko
Svetlana Hlavčáková
Tatiana Čorejová
Vít Bojňanský (botanik)
Valerián Franc
Viliam Dobiáš
Viliam Donič
Viliam Ján Gruska
Vladimír Čebotarev
Vladimír Brožík
Vladimír Gajdoš
Vladimír Hajko
Vladimír Hlôška
Vojtech Budinský-Krička
Vojtech Didi
Zdenko Kasáč
Zora Bútorová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk