A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mária Kráľovičová | |
---|---|
Narodenie | 7. jún 1927 Čáry, ČSR |
Úmrtie | 5. december 2022 (95 rokov) Bratislava, Slovensko |
Povolanie | slovenská herečka |
Mária Kráľovičová alebo Marína Kráľovičová[1] (vyd. Procházková; * 7. jún 1927, Čáry – 5. december 2022, Bratislava)[1][2][3] bola slovenská herečka.[1][4]
V Slovenskom národnom divadle pôsobila 74 rokov.[3]
Životopis
Narodila sa v dedine Čáry na Záhorí. Hereckú kariéru začala ako osemnásťročná v Komornom divadle v Martine. Za dva roky tu vytvorila 14 postáv a hneď v prvej sezóne získala na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone.[3] O päťdesiat rokov neskôr vytvorila v tej istej hre prepísanej pre SND do záhoráckeho dialektu postavu Dory Chomútskej. Medzitým sedliačky takmer nehrala, stala sa totiž najprv lyrickou a neskôr charakterovou dramatickou herečkou.
V rokoch 1947 – 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už 1. januára 1948 sa stala členkou Slovenského národného divadla.[3] V marci 1948 sa tu po boku Andreja Bagara v premiére Molièrovej Školy žien predstavila v úlohe Agnesy. Skutočnou hviezdou sa stala v novembri 1948, keď ju Jozef Budský obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Moderný javiskový tvar tohto predstavenia obrazov, svetla a veršov, ktoré bolo neskôr označované za inscenáciu storočia, ale ktoré zakrátko zakázali a stiahli, bol spoločným dielom výtvarníkov Dezidera Millyho, Jána Mudrocha, skladateľa Andreja Očenáša a literátov Alexandra Matušku a Jozefa Felixa. Marína predurčila jej recitátorskú dráhu.
Odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postav a ešte dvojnásobok v rozhlase. Medzi jej postavami nechýba Shakespearova Júlia, Ofélia, či pani Fordová, Hviezdoslavova Salome, Schillerova Amália, Brechtova Virginia, Arbuzovova Vala, Čechovova Sára aj Ranevská, lady Torrancová Tennessee Williamsa, Maggie-Marylin Arthura Millera, Iwaszkiewiczova George Sandová, či Costeaova Ona a Edith Piafová. K osemdesiatinám jej venovalo SND hru S mamou Táne Kusej, kde za postavu Terézie Klimovej bola navrhnutá na ocenenie Dosky, a k osemdesiatpäťke rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto.
V roku 2013 sa vydala na rozlúčkové turné po Slovensku s komédiou Marca Camolettiho Kto zhasol svetlo a detektívkou Ryba v trojke.
Bola prvou slovenskou televíznou herečkou (r. 1957 spolu s Elom Romančíkom „Dovidenia Luciene“ v réžii Jána Roháča) a prvou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu prezentovala v recitáloch na troch kontinentoch (napr. už v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme...)
Bola národnou umelkyňou, dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Zlatého krokodíla, Krištáľového krídla, má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave, je v sieni slávy osobností televíznej obrazovky OTO. Aktívne pracovala v Zväze slovenských dramatických umení a v ústrednom výbore Slovenského zväzu žien a od roku 2006 bola richtárkou Spolku Záhorákov. S manželom, básnikom, spisovateľom a novinárom Mirom Procházkom,[4] mala dve deti.
Ocenenia
- 1946 – talent roka, Divadelná žatva Praha
- 1961 – laureátka štátnej ceny
- 1967 – titul zaslúžilá umelkyňa
- 1976 – Krištáľová ruža
- 1978 – Cena Andreja Bagara
- 1979 – titul národná umelkyňa
- 1979 – televízna cena Zlatý krokodíl
- 1984 – laureátka štátnej ceny
- 1998 – Cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu
- 2001 – Zlatá slučka, cena za najlepší dabing
- 2002 – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy[3]
- 2004 – Kvet Tálie
- 2006 – Sieň slávy Osobnosť televíznej obrazovky OTO[3]
- 2007 – Cena Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo
- 2007 – výročná cena Literárneho fondu
- 2007 – Krištáľové krídlo v kategórii divadlo
- 2010 – Chodník slávy Divadla Pavla Országha Hviezdoslava
- 2012 – Osobnosť Bratislavy
- 2012 – Medaila prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry
- 2014 – Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj kultúry a za výnimočný prínos v oblasti dramatického umenia
Filmografia (výber)
- 1950: Priehrada (ako Uľka Bojnová)[3]
- 1959: Muž, ktorý sa nevrátil[3] (ako Kovalská)
- 1960: Skalní v ofsajde[3] (ako Sekáčová)
- 1962: Výlet po Dunaji (ako Domastová)
- 1963: Ivanov[3] (ako Anna Sára)
- 1966: Šiesty júl
- 1970: Inferno
- 1971: Ľudský hlas
- 1975: Buddenbrookovci
- 1978: Jedenáste prikázanie
- 1997: Duchovia (ako Kvetka) – seriál
- 2000: Amálka, ja sa zbláznim
- 2005: Rodinné tajomstvá
- 2006: Veľké šťastie[3]
- 2008: Priateľky (ako Mária) – seriál
Aktuálne inscenácie
- SND
- Georges Feydeau: Chrobák v hlave (ako Olympia Feraillonová)
- Ronald Harwood: Kvarteto (ako Cissy Robsonová)
- Valeria Schulczová a Roman Olekšák: Leni (ako Bertha)
- Thomas Mann : Buddenbrookovci (ako Lina)
- Christopher Hampton: Popol a vášeň (ako Nini)
- Franz Lehár: Zem úsmevov (ako Excelencia Hardeggová)
- Ivan Stodola: Bačova žena (ako Gazdiná)
- Iné divadlá
- Marc Camoletti: Kto zhasol svetlo (ako Anna)
- Wolfgang Kohlhaase a Rita Zimmerová: Ryba v trojke (ako Charlotta Heckendorfová)
Referencie
- ↑ a b c Kráľovičová, Mária, 1927-. In: Heslár SFÚ . Bratislava: Slovenský filmový ústav, . Dostupné online.
- ↑ KOTERBOVÁ, Mária. Zomrela herečka Marína Kráľovičová. Štandard (Bratislava: ŠTANDARD ONLINE), 2022-12-05. Dostupné online .
- ↑ a b c d e f g h i j k Zomrela herečka Marína Kráľovičová. Dožila sa veku 95 rokov. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2022-12-06. Dostupné online .
- ↑ a b Kráľovičová, Mária. In: Autorita Osobné meno : . Martin: Slovenská národná knižnica, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Kráľovičová
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk