Mária Kráľovičová
Narodenie	07.06.19277. jún 1927 Čáry, ČSR
Úmrtie	5. december 2022 (95 rokov) Bratislava, Slovensko
Povolanie	slovenská herečka
Biografický portál

Mária Kráľovičová alebo Marína Kráľovičová (vyd. Procházková; * 7. jún 1927, Čáry – 5. december 2022, Bratislava) bola slovenská herečka a recitátorka.

V Slovenskom národnom divadle pôsobila 74 rokov.

Narodila sa v dedine Čáry na Záhorí ako najstaršia z piatich detí. Hereckú kariéru začala ako osemnásťročná v Komornom divadle v Martine. Za dva roky tu vytvorila 14 postáv a hneď v prvej sezóne získala na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone. O päťdesiat rokov neskôr vytvorila v tej istej hre prepísanej pre SND do záhoráckeho dialektu postavu Dory Chomútskej. Medzitým sedliačky takmer nehrala, stala sa totiž najprv lyrickou a neskôr charakterovou dramatickou herečkou.

V rokoch 1947 – 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už 1. januára 1948 sa stala členkou Slovenského národného divadla. V marci 1948 sa tu po boku Andreja Bagara v premiére Molièrovej Školy žien predstavila v úlohe Agnesy. Skutočnou hviezdou sa stala v novembri 1948, keď ju Jozef Budský obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Moderný javiskový tvar tohto predstavenia obrazov, svetla a veršov, ktoré bolo neskôr označované za inscenáciu storočia, ale ktoré zakrátko zakázali a stiahli, bol spoločným dielom výtvarníkov Dezidera Millyho, Jána Mudrocha, skladateľa Andreja Očenáša a literátov Alexandra Matušku a Jozefa Felixa. Marína, ale aj Nezvalova Manon predurčili jej recitátorskú dráhu.

Odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postav a ešte dvojnásobok v rozhlase. Medzi jej postavami nechýba Shakespearova Júlia, Ofélia, či pani Fordová, Hviezdoslavova Salome, Schillerova Amália, Brechtova Virginia, Arbuzovova Vala, Čechovova Sára aj Ranevská, lady Torrancová Tennessee Williamsa, Maggie-Marylin Arthura Millera, Iwaszkiewiczova George Sandová, či Costeaova Ona a Edith Piafová.

K osemdesiatinám jej venovalo SND hru S mamou Táne Kusej, kde za postavu Terézie Klimovej bola navrhnutá na ocenenie Dosky, a k osemdesiatpäťke rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto.

V roku 2013 sa vydala na rozlúčkové turné po Slovensku s komédiou Marca Camolettiho Kto zhasol svetlo a detektívkou Ryba v trojke.

Bola prvou slovenskou televíznou herečkou (r. 1957 spolu s Elom Romančíkom „Dovidenia Luciene“ v réžii Jána Roháča) a prvou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu prezentovala v recitáloch na troch kontinentoch (napr. už v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme...)

Bola národnou umelkyňou, dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Zlatého krokodíla, Krištáľového krídla, má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave, je v sieni slávy osobností televíznej obrazovky OTO. Aktívne pracovala v Zväze slovenských dramatických umení a v ústrednom výbore Slovenského zväzu žien a od roku 2006 bola richtárkou Spolku Záhorákov.

V Činohre Slovenského národného divadla pôsobila 74 rokov (1948 - 2022). Trvalý pracovný pomer ukončila v januári 2022.

S manželom, básnikom, spisovateľom a novinárom Mirom Procházkom, mala dve deti, dcéru Janu a syna Miroslava.

• 1946 – talent roka, Divadelná žatva Praha
• 1961 – laureátka štátnej ceny
• 1967 – titul zaslúžilá umelkyňa
• 1976 – Krištáľová ruža
• 1978 – Cena Andreja Bagara
• 1979 – titul národná umelkyňa
• 1979 – televízna cena Zlatý krokodíl
• 1984 – laureátka štátnej ceny
• 1998 – Cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu
• 2001 – Zlatá slučka, cena za najlepší dabing
• 2002 – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
• 2004 – Kvet Tálie
• 2006 – Sieň slávy Osobnosť televíznej obrazovky OTO
• 2007 – Cena Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo
• 2007 – výročná cena Literárneho fondu
• 2007 – Krištáľové krídlo v kategórii divadlo
• 2010 – Chodník slávy Divadla Pavla Országha Hviezdoslava
• 2012 – Osobnosť Bratislavy
• 2012 – Medaila prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry
• 2014 – Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj kultúry a za výnimočný prínos v oblasti dramatického umenia

• 1950: Priehrada (ako Uľka Bojnová)
• 1959: Muž, ktorý sa nevrátil (ako Kovalská)
• 1960: Skalní v ofsajde (ako Sekáčová)
• 1962: Výlet po Dunaji (ako Domastová)
• 1963: Ivanov (ako Anna Sára)
• 1966: Šiesty júl
• 1970: Inferno
• 1971: Ľudský hlas
• 1975: Buddenbrookovci
• 1978: Jedenáste prikázanie
• 1997: Duchovia (ako Kvetka) – seriál
• 2000: Amálka, ja sa zbláznim
• 2005: Rodinné tajomstvá
• 2006: Veľké šťastie
• 2008: Priateľky (ako Mária) – seriál

• 1985 – 1986: Mária – Amelia Arocha
• 1986 – 1990: Alf – Raquel Ochmoneková
• 1990 – 1995: Pozor, ide Buchtová! – Rose
• 1991: Rodina Addamsovcov – stará mama
• 1991 – 1992: Manuela – Gabriela
• 1993: Rodina Addamsovcov 2 – stará mama
• 1997: Zvonár u Matky Božej – Laverne
• 1998 – 1999: Divoký anjel – madam Angelika
• 1999 – 2000: Sladká Lucia – Ñata
• 2003: Tú starú treba zabiť! – pani Connellyová

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Kráľovičová

• Mária Kráľovičová v Internet Movie Database (po anglicky)
• Mária Kráľovičová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Mária Kráľovičová v Kinoboxe
• Mária Kráľovičová na FDb.cz
• Mária Kráľovičová na Osobnosti.sk
• https://www.szpb.sk/arte-content/uploads/2021/01/boj-1-2021_s1-12.pdf^{nefunkčný odkaz}