51. krídlo Prešov
Vrtuľník UH-60M Black Hawk na základni v Prešove
Krajina	Slovensko
Existencia	1993 – súčasnosť
Vznik	1. január 1993 (ako 4. vrtuľníkový pluk)
Typ	vrtuľníkové krídlo
Veľkosť	14 vrtuľníkov
Velitelia	plk. Štefan Okoš
Podriadené jednotky	1. vrtuľníková letka (UH-60M) 2. vrtuľníková letka (Mi-17 LPZS, Mi-17M) Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP) Letka riadenia letovej prevádzky Prápor zabezpečenia letovej prevádzky Obväzisko
Nadradené jednotky	Vzdušné sily OS SR
Vojenská letka
Dopravné vrtuľníky	UH-60M, Mi-17M/LPZS

51. krídlo Prešov je vrtuľníkové krídlo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky sídliace na leteckej základni Prešov. Vo funkcii veliteľa krídla je od 1. januára 2024 plukovník Štefan Okoš. Jeho predchodcom bol plukovník Marek Homola, vo funkcii pôsobil od 1. októbra 2020.

Na základni Prešov boli z rozhodnutia federálnej vlády k 23. novembru 1992 založené 4. letecká základňa a v rámci nej 4. vrtuľníkový pluk. K 30. novembru 1993 bol pluk pretransformovaný do 4. leteckej základne. Tá bola premenovaná na 34. a 3. základňu, neskôr na krídlo. Dňa 31. októbra 2003 základňa dostala od prezidenta čestný názov „Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša“. Názov pripomína Jána Ambruša, prvého česko-slovenského veliteľa 312. (česko-slovenskej) perute RAF v období druhej svetovej vojny. Generálplukovník Ambruš budoval česko-slovenské letectvo pred druhou svetovou vojnou a počas nej pripravoval vynikajúcich pilotov.

Súčasnému 51. krídlu predchádzali nasledujúce jednotky:

• od 1. januára 1993 do 1. októbra 1995: 4. vrtuľníkový pluk (od 1. januára 1993 do 1. decembra 1993 v rámci 1. divízie protivzdušnej obrany a letectva a od 1. decembra 1993 do 1. októbra 1995 v rámci 4. leteckej základne)
• od 1. októbra 1995 do 1. októbra 2001: 34. vrtuľníkové krídlo (v rámci 34. leteckej základne)
• od 1. októbra 2001 do do 1. októbra 2004: 3. vrtuľníkové krídlo (v rámci 3. leteckej základne; od 31. októbra 2003 do 1. októbra 2004 čestný názov: Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša)
• od 1. októbra 2004 do 1. júla 2009: Vrtuľníkové letecké krídlo (v rámci Leteckej základne Prešov; od 1. októbra 2004 do 1. júla 2009 čestný názov: Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša)
• od 1. júla 2009 do 1. novembra 2021: Vrtuľníkové krídlo (od 20. januára 2017 čestný názov: Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša)
• od 1. novembra 2021: 51. krídlo

Vo funkcii veliteľa krídla bol od 1. októbra 2020 plukovník Ing. Peter Kríž. Jeho predchodcom bol plukovník Róbert Tóth, ktorý velil od roku 2013. V roku 2024 je veliteľom plukovník Ing. Štefan Okoš. Jeho predchodcom bol plukovník Ing. Marek Homola.¹⁹

Dňa 27. augusta 2002 bola do misie SFOR vyslaná prvá skupina z vrtuľníkového krídla pod velením kpt. Ladislava Maláka. Šlo o prvé zahraničné pôsobenie jednotky Vzdušných síl SR v misii pod velením členskej krajiny NATO. Slovenská skupina, začlenená do 1. samostatnej vrtuľníkovej jednotky pod holandským vedením nalietala s dvomi strojmi Mi-17 vyše 403 hodín.²⁰ V rámci operácie KFOR boli do Kosova vyslané dve rotácie príslušníkov krídla. S vrtuľníkmi Mi-17M od decembra 2007 do júna 2008 „splnili 222 operačných úloh, 1 031 letov, počas ktorých celkovo odlietali 488 hodín a 40 minút“.²¹ Úlohy 35 príslušníkov spočívali v „preprave osôb, VIP osôb, materiálu v nákladnej kabíne vrtuľníka a podvese“.²¹ Od 19. februára 2009 do 3. júna 2009 pôsobilo 33 príslušníkov krídla tiež v operácii EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine. S dvoma vrtuľníkmi Mi-17M „splnili 59 operačných úloh, 359 letov, počas ktorých bolo celkovo odlietaných 134 hodín a 5 minút“.²²

Dňa 26. júna 2017 pristáli na leteckej základni v Prešove prvé dva z celkových deviatich nových viacúčelových vrtuľníkov Sikorsky UH-60M Black Hawk.²³ Vrtuľníky boli dodané bez zbraňových systémov. Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a ďalšia dvojica až 26. augusta 2019.²⁴²⁵ Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.²⁶²⁷

Medzi úlohy krídla patrí obrana slovenského vzdušného priestoru, podpora pozemných jednotiek, humanitárne misie, letecká pátracia a pozemná pátracia záchranárska služba. Podieľa sa tiež na výcviku, „na eliminácii nevojenských a zmiešaných ohrození, vrátane eliminácie a odstraňovania následkov spôsobených živelnými katastrofami, mimoriadnymi udalosťami, záchrana osôb, majetku“ a na výsadkových a dopravných úlohách.²⁸ Letecká pátracia a záchranárska služba je v prevádzke 24 hodín denne a „je určená pre záchranu či už vojenských, alebo civilných lietadiel, ktoré vykonávajú prelety nad územím Slovenskej republiky a taktiež na vykonávanie zásahu pri mimoriadnych udalostiach.“²⁹

Krídlo disponuje touto leteckou technikou:³⁰

Lietadlo	Fotografia	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	V službe	Poznámky
Vrtuľníky
Mil Mi-17		ZSSR	dopravný vrtuľník záchranný vrtuľník	Mi-17M Mi-17LPZS	2 32	Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1985 až 1989. Niektoré sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).313233
Sikorsky UH-60 Black Hawk		USA	viacúčelový vrtuľník	UH-60M	92	Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.23 Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.34 Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.2435 Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.25 Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.2636

Letecký portál

• Oficiálna stránka