A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veterník | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | galaxia |
Rektascenzia | 14h 03m 12,4s |
Deklinácia | 54° 20′ 58″ |
Vzdialenosť | 27 mil. ly |
Zdanlivá jasnosť (V) | 7,5 |
Zdanlivé rozmery (V) | 10´ x 8´ |
Súhvezdie | Veľká medvedica |
Fyzické charakteristiky | |
Iné označenia | M101, NGC 5457, Arp 26 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 14h 03m 12s; 54° 20′ 58″
Veterník (iné názvy: Messier 101, M 101, NGC 5457, Arp 26) je špirálová galaxia typu Sc v súhvezdí Veľká medvedica s magnitúdou 7,9[1] a uhlovými rozmermi 28,8' × 26,9'.[2] Pohľad zo Zeme smeruje takmer kolmo na rovinu jej disku. Objavil ju Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Drobné škvrny obklopujúce galaxiu, ktoré v skutočnosti sú jasnejšie časti špirálových ramien, objavil a zapísal do katalógu William Herschel.[1]
Nachádza sa vo východnej časti súhvezdia, nad hviezdou Alkaid. Jej vzdialenosť od Slnka je približne 27 miliónov svetelných rokov a je najjasnejším členom skupiny galaxií M 101.[1] V tejto galaxii boli po prvýkrát pozorované hypernovy.
Pozorovanie
Pri výnimočne dobrých pozorovacích podmienkach je M 101 viditeľná aj obyčajným triédrom. Patrí totiž medzi najjasnejšie galaxie na oblohe, pretože nie je príliš ďaleko od Zeme a je pomerne veľká. Jej nájdenie je pomerne ľahké vďaka tomu, že k nej od jasnej hviezdy Mizar vedie výrazná retiazka hviezd šiestej a siedmej magnitúdy. Kvôli veľkým rozmerom galaxie je potrebné na jej pozorovanie použiť nízke zväčšenie. Jasné jadro a jasné úseky špirálových ramien sú viditeľné až v ďalekohľade s priemerom aspoň 250 mm. Za priaznivých podmienok v ďalekohľade s priemerom 400 mm tieto ramená poskytujú zaujímavý pohľad.
M 101 má veľkú severnú deklináciu, preto je na veľkej časti severnej pologule cirkumpolárna (v celej Európe a v takmer celej Severnej Amerike). Naopak na južnej pologuli je viditeľná iba do stredných zemepisných šírok mierneho pásma. Najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie je od februára do septembra.
História pozorovania
Galaxiu objavil Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Charles Messier potom túto galaxiu zaradil do svojho katalógu.[1] Opísal ju ako veľmi rozsiahly nejasný oblak bez hviezd na sever od chvosta Veľkej medvedice.[3] William Herschel v roku 1784 poznamenal, že ide o hmlistý objekt, ktorý sa neúspešne pokúšal rozložiť na hviezdy.[3] William Parsons Rosse ju pozoroval v polovici 19. storočia a ako prvý zaznamenal jej špirálový vzhľad, bola to jedna z prvých „špirálových hmlovín“, ktoré objavil.[1] V roku 1966 Halton Arp vydal Katalóg podivných galaxií, do ktorého ju zaradil medzi galaxie s jedným mohutným ramenom.
Vlastnosti
M 101 leží vo vzdialenosti 27 miliónov svetelných rokov od Zeme a je to špirálová galaxia so široko roztvorenými ramenami, typu Sc[4] alebo presnejšie typu SAB(rs)cd.[2] Pri pohľadu zo Zeme je k pozorovateľovi natočená čelom, ale jej špirálové ramená sú viditeľné iba veľkými ďalekohľadmi. Skutočný priemer galaxie je približne 170 000 svetelných rokov,[1] teda takmer dvojnásobný oproti našej Galaxii. Pozorovanie cefeíd Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom v rokoch 1994 a 1995 umožnilo presné určenie vzdialenosti M 101. Po neskoršej novej kalibrácii tejto metódy tak vychádza vzdialenosť 27 miliónov svetelných rokov.[1] Je najjasnejším členom skupiny galaxii M101.[1] Jedno jej rameno je výrazne mohutnejšie a pravdepodobne je ovplyvnená interakciou s NGC 5474.
Jej zvláštnosťou je veľká populácia oblastí HII a mnoho z nich je veľkých a jasných. Tri sú tak výrazné, že majú vlastné NGC označenia: NGC 5461, NGC 5462 a NGC 5471.[5] V roku 1990 v nej bolo skatalogizovaných 1264 HII oblastí.[6]
V roku 2001 v nej bol pomocou Chandry röntgenový zdroj P98 identifikovaný ako ultražiarivý röntgenový zdroj (ULX) a dostal označenie M101 ULX-1. V roku 2005 pozorovania pomocou Hubbla a XMM-Newton ukázali, že tento zdroj má tiež optický náprotivok, čo naznačovalo, že to je röntgenová dvojhviezda.[7] Ďalšie pozorovania ukázali, že tento systém odporuje teoretickým modelom: na vysvetlenie je potrebná čierna diera s hmotnosťou 20 – 30 slnečných hmotností, ktorá konzumuje materiál rýchlejšie, ako je teoreticky možné.[8]
Supernovy
Od počiatku 20. storočia boli v tejto galaxii pozorované 4 supernovy:[1]
- SN 1909A – objavil ju Max Wolf 26. januára 1909, magnitúda 12,1,[9] pekuliárny typ
- SN 1951H – objavená v septembri 1951, magnitúda 17,5,[9] typ II
- SN 1970G – objavil ju Michael Lovas 30. júla 1970, typ II, magnitúda 11,5[9][10]
- SN 2011fe – objavená 24. augusta 2011, najjasnejšia z týchto štyroch, typ Ia, pri objave magnitúda 17,2, maximálna magnitúda 10,0 od 9. do 15. septembra. Ako prvá supernova tohto typu bola objavená menej ako deň od vzplanutia.[11]
10. februára 2015 v nej bola objavená jasná červená nova M101 OT2015-1.
Galéria
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veterník (galaxia)
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Galaxie Větrník na českej Wikipédii.
- ↑ a b c d e f g h i j k SEDS Messier Objects Database: Messier 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ a b NASA/IPAC Extragalactic Database: Results for M 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ a b SEDS.org, Messier 101: Observations and Descriptions Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ SEDS.org: Revised NGC Data for NGC 5457 Hartmut Frommert, Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ Star formation in the giant HII regions of M101. The Astrophysical Journal, 1999, s. 238. DOI: 10.1086/307619.
- ↑ Hodge, Paul W.; GURWELL, Mark; GOLDADER, Jeffrey D.. The H II regions of M101. I - an atlas of 1264 emission regions. Astrophysical Journal Supplement Series, August 1990, s. 661–670. DOI: 10.1086/191483.
- ↑ Kuntz, K.D.. The Optical Counterpart of M101 ULX-1. The Astrophysical Journal, 10 February 2005, s. L31–L34. Dostupné online . DOI: 10.1086/428571.
- ↑ Puzzling accretion onto a black hole in the ultraluminous X-ray source M101 ULX-1. Nature, 2013, s. 500. DOI: 10.1038/nature12762.
- ↑ a b c Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (IAU), List of Supernovae Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ Universe Today, Afterlife of a Supernova Fraser Cain, Vydané 8. 6. 2005, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ Sky & Telescope, Supernova Erupts in M101 Kelly Beatty, Vydané 16. 9. 2011, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Špirálová galaxia
Špirálová galaxia bez priečky
2MASX J00482185-2507365
Andromeda (galaxia)
Bodeho hmlovina
ESO 137-001
ESO 269-57
ESO 510-G13
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia v Trojuholníku
IC 43
Južný veterník
Kružidlo (galaxia)
LEDA 3234374
Malin 1
Messier 106
Messier 108
Messier 109
Messier 58
Messier 61
Messier 65
Messier 66 (galaxia)
Messier 74
Messier 88
Messier 90
Messier 91
Messier 94
Messier 95
Messier 96 (galaxia)
Messier 98
Messier 99
NGC 1
NGC 10
NGC 100
NGC 1001
NGC 101
NGC 105
NGC 1055
NGC 106
NGC 107
NGC 1077A
NGC 109
NGC 1097
NGC 1532
NGC 1808
NGC 21
NGC 22
NGC 2207
NGC 23
NGC 24
NGC 2403
NGC 26
NGC 2623
NGC 27
NGC 2976
NGC 300
NGC 3001
NGC 3003
NGC 3005
NGC 3006
NGC 3009
NGC 31
NGC 3169
NGC 3184
NGC 3185
NGC 3190
NGC 3223
NGC 3314
NGC 34
NGC 35
NGC 3511
NGC 3521
NGC 3596
NGC 36
NGC 3628
NGC 38
NGC 39
NGC 3982
NGC 41
NGC 4216
NGC 4395
NGC 45
NGC 4565
NGC 4622
NGC 4631
NGC 4651
NGC 47
NGC 48
NGC 4945
NGC 5033
NGC 52
NGC 5248
NGC 53
NGC 54
NGC 55
NGC 5609
NGC 5679
NGC 5866B
NGC 5907
NGC 6050
NGC 6872
NGC 6946
NGC 7
NGC 7331
NGC 7424
NGC 772
NGC 7742
NGC 7771
NGC 7793
NGC 7824
NGC 7831
NGC 86
NGC 891
NGC 9
PGC 2
PGC 3
PGC 4
PGC 859698
PGC 97372
Prechodná špirálová galaxia
Slnečnica (galaxia)
Sombrérová galaxia
Tykadlá (galaxie)
UDF 423
UGCA 1
Vírová galaxia
Veterník (galaxia)
Zoznam špirálových galaxií
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk