Veľký kopec (Východoslovenská nížina)

	Veľký kopec
	vrch
Štát	Slovensko
Región	Košický
Okres	Trebišov
Obec	Kráľovský Chlmec
Časť	Chlmecké pahorky
Pohorie	Východoslovenská rovina
Podcelok	Medzibodrocké pláňavy
Povodie	Bodrog
Nadmorská výška	263,9 m n. m. ;
Súradnice	48°25′06″S 21°57′41″V / 48,4183°S 21,9613°V
Geologické zloženie	andezit
Najľahší výstup	z mesta Kráľovský Chlmec
	Poloha v rámci Košického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°25′06″S 21°57′41″V / 48,4183°S 21,9613°V

Veľký kopec^[1] (263,9 m n. m.^[2]^[3]) je vrch vo Východoslovenskej rovine, krajinnom celku Východoslovenskej nížiny.^[4] Leží nad mestom Kráľovský Chlmec, približne 27 km juhovýchodne od Trebišova.^[5]

Poloha

Nachádza sa v južnej časti Východoslovenskej roviny, v geomorfologickom podcelku Medzibodrocké pláňavy a časti Chlmecké pahorky.^[4] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a na katastrálnom území mesta Kráľovský Chlmec.^[1] Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí situovaný Kráľovský Chlmec, južne ležiaci Malý Horeš a západne obec Svätuše, severne sa nachádza Boľ a Poľany.^[2]^[5]

Opis

Veľký kopec leží na juhu Východoslovenskej nížiny, v centrálnej časti Medzibodrockých pláňav. Je dominantou samostatnej geomorfologickej časti Chlmecké pahorky^[4], vystupujúcej z roviny medzi Latoricou a Tisou. Západne sa nachádza Tarbucka (278 m n. m.), Somotorská hora (151 m n. m.), Čierna hora (325 m n. m.) a Vakovec (238 m n. m.), severne Čierna hora (160 m n. m.) a východne susedí sedlom oddelený Malý vrch (222 m n. m.).^[5]^[2] Juhovýchodne tečie Chlmecký kanál, ktorý vodu z tejto časti odvádza do Somotorského kanála a Bodrogu. Vrcholová časť patrí do rovnomenného chráneného areálu a nevedie tam značený turistický chodník.^[6]^[5] Stráne sú čiastočne pokryté lesom a čiastočne vysadené viničom.

Výhľady

Vrchol pokrýva iba nízka vegetácia^[6], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach tak umožňuje výhľad na široké okolie Východoslovenskej nížiny, no tiež Zemplínske, Slanské a Vihorlatské vrchy.^[7]

Prístup

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný z okolitých sídiel.^[5]

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ ^a ^b ^c Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.
↑ ^a ^b ^c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.

[M-2] Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[AA-3] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.

[GCS-4] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-5] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[mcz-6] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[7] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]