Užhorodská župa
Župa
Štát	Česko-Slovensko
Región	Podkarpatská Rus
Sídlo župy	Užhorod
Rozloha	2 108 km² (210 800 ha)
Obyvateľstvo	103 635 (1921)
Hustota	49,2 obyv./km²
Vznik	február 1919[1]
Zánik	1. júla 1926
Počet okresov	4 + 1 (1921)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Užhorodská župa (v rokoch 1919 – 1921 Užská župa) bola župa v Podkarpatskej Rusi v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Užskej župy. Existovala v rokoch 1919 – 1926, mala rozlohu 2 108 km² a jej správnym centrom bol Užhorod.

Československé jednotky obsadili v januári 1919 Užhorod^[2] a vo februári bola obnovená činnosť župného úradu Užskej župy.^[1] Keď česko-slovenská armáda zabrala počas prvej polovice roku 1919 väčšinu Podkarpatskej Rusi, bola dňa 6. júna 1919, kvôli konsolidácii pomerov na tomto území počas odchodu maďarských komunistických a rumunských jednotiek, neoficiálne vyhlásená vojenská diktatúra pod velením francúzskeho generála v československých službách Edmonda Hennocquea. Podkarpatská Rus bola postupne rozčlenená na štyri župy, ktoré vychádzali z administratívnych celkov vytvorených tu Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola i Užská župa (neskôr Užhorodská), ktorá vznikla z časti pôvodnej uhorskej Užskej župy.^[3] Tento celok pôvodne zasahoval pomerne veľkou časťou aj na dnešné Slovensko, no v roku 1919 bola jeho západná časť (slúžnovské okresy Sobrance a Veľké Kapušany) pripojená k slovenskej Zemplínskej župe, zatiaľ čo východná časť vytvorila podkarpatskoruskú Užskú/Užhorodskú župu.^[4]

V čele župy stál vládou menovaný župan. Koncom januára 1919 splnomocnený minister Vavro Šrobár menoval užským županom slovenského rímskokatolického kňaza Ladislava Moyša. Po 13. mesiacoch^[5] ho ako vládny komisár vystriedal Karel Marvan.^[6][7] Ten vo funkcii zostal iba krátko, pretože už v lete 1920 bol správcom župy Bohumír Ťoupalík^[8], ktorý tu pôsobil do septembra 1921.^[9] Vtedy sa županom stal rusínsky právnik Ivan Želtvaj.^[10] Sídlo župy sa nachádzalo v Užhorode.

Užhorodská župa existovala do 30. júna 1926. K 1. júlu 1926 boli všetky župy na Podkarpatskej Rusi zlúčené do jedinej, Podkarpatoruskej župy.^[10]

Užhorodská župa sa nachádzala na západe Podkarpatskej Rusi, v povodí rieky Uh. Na západe susedila so Slovenskom a Zemplínskou župou, na východe do roku 1921 s Mukačevskou župou a na juhovýchode s Berežskou župou; po reorganizácii podkarpatských žúp potom iba s Berežskou župou. Severná a južná hranica Užhorodskej župy bola zároveň hranicou štátnou; na severe s Poľskom, na juhu s Maďarskom.^[11]

V roku 1921 sa Užská župa členila na štyri slúžnovské okresy (Velký Berezný, Perečín, Seredné a Užhorod) a jedno mesto so zriadeným magistrátom (Užhorod), ktoré bolo na úrovni okresu.^[1][12]

1. ↑ ^{a b c} ŠVORC, Peter. Zakletá zem : Podkarpatská Rus 1918-1946. 1. vyd. Praha : Lidové noviny, 2007. 318 s. ISBN 978-80-7106-754-2.
2. ↑ POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. 1. vyd. Praha : Libri, 2005. 534 s. ISBN 80-7277-237-6. S. 289.
3. ↑ Pop, s. 298.
4. ↑ VOLKO, Viliam. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska. Bratislava : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2007. Dostupné online. S. 26–27.
5. ↑ Ladislav Moyš . liptovskymichal.sk, . Dostupné online.
6. ↑ Ужгородскія вѣсти . digitalna.kniznica.info, . Dostupné online.
7. ↑ Dr. Marvan odchází. Lidové noviny, 1920, s. 2. Dostupné online.
8. ↑ Štyri županáty sú teraz sriadené v Podkarp. Rusi. Slovenský východ, 1920, s. 3. Dostupné online.
9. ↑ Nové rozdělení žup v Podkarpatské Rusi.. Lidové noviny, 1921, s. 4. Dostupné online.
10. ↑ ^{a b} RYCHLÍK, Jan. Podkarpatská Rus v dějinách Československa 1918–1946. Praha : Vyšehrad, 2016. ISBN 978-80-7429-768-7. S. 56.
11. ↑ GALLO, Lucie. Populační vývoj na Podkarpatské Rusi od roku 1918 . dspace.cuni.cz, . Dostupné online.
12. ↑ POLÁŠEK, Vladimír. Demografický vývoj Podkarpatské Rusi v letech 1919-1937. Czechdemography.cz, s. 17. Dostupné online.

• Užská župa (Uhorsko)
• Podkarpatská Rus

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Užhorodská župa (Československo) na českej Wikipédii.