Košická župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)

	Župa XX.; (Košická župa)
	župa
	Oficiálny názov: Župa XX.
	Zaužívané pomenovanie: Košická župa
Štát	Česko-Slovensko
Sídlo župy	Košice
Najvyšší bod	Zlatý stôl
- výška	1 322 m n. m.
Najnižší bod	Klin nad Bodrogom
- výška	94 m n. m.
Rozloha	11 458 km² (1 145 800 ha)
Obyvateľstvo	603 603 (1921)
Hustota	52,7 obyv./km²
Vznik	1. januára 1923
Zánik	1. júla 1928
Župan 1.	Ján Rumann (1923 – 1925)
Župan 2.	Juraj Slávik (1925 – 1928)
Počet okresov	17 (1923)
	Geografický portál

Košická župa, úradný názov Župa XX. (neoficiálne pomenovanie Košická veľžupa),^[3] bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci nového župného zriadenia. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 11 458 km² a jej správnym centrom boli Košice.

Vznik a zánik župy

Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922. V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp. Jednou z nich bola aj Košická župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Košická župa mala poradové číslo XX. Zákon stanovil vznik župného úradu na čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Košická župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.^[4]^[5]

Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev. V Košickej župe vtedy zvíťazili protivládne a opozičné strany.^[6] Županom Košickej župy bol vymenovaný Ján Rumann a funkciu zastával do svojej smrti v roku 1925.^[7] Pozíciu po smrti prevzal Juraj Slávik a funkciu zastával do ukončenia župného pôsobenia v roku 1928.

Košická župa vznikla na celom území bývalej Košickej župy, ktorej existencia trvala len na konci roku 1922. K tomuto novému územnému celku bola pripojená najvýchodnejšia časť Spiša, konkrétne okres Gelnica.^[3]

Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928.^[2] Podtatranská župa sa stala súčasťou krajiny Slovenskej.^[4]^[8] Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.^[9]^[10]

Župan

Ján Rumann (1. január 1923 – 2. august 1925)

Juraj Slávik (8. september 1925 – 18. marec 1926)^[11]
Ľudovít Bernovský (1926 – 1928)

Územné vymedzenie župy

Košická župa sa rozkladala na území východného Slovenska a patrila do nej časť Spiša, celý Šariš a celý slovenský Zemplín a Abov. Zaberala tak územie od poľskej hranice na severe, po maďarskú na juhu a Podkarpatskú Rus na východe.^[5]

Administratívne členenie

Pri vzniku mala Košická župa 17 okresov:

Moldava nad Bodvou,
Košice (vrátane mesta),
Gelnica,
Prešov,
Sabinov,
Bardejov,
Giraltovce,
Stropkov,
Medzilaborce,
Snina,
Humenné,
Sobrance,
Vranov nad Topľou,
Sečovce,
Michalovce,
Veľké Kapušany,
Kráľovský Chlmec.^[5]

Referencie

↑ Nariadenie vlády č. 310/1922 Sb. ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej, § 1, . Dostupné online. (po česky)
↑ ^a ^b Zákon č. 125/1927 Sb. o organisaci politické správy, . Dostupné online. (po česky)
↑ ^a ^b TIŠLIAR, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. 1. vyd. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2013. ISBN 978-83-7490-633-3.
↑ ^a ^b ČERNÁ, Vladimíra. Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920. : Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva, 2006. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ŠPROCHA, Branislav; TIŠLIAR, Pavol. Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 : (analyticko-metodická príručka). 1. vyd. Bratislava : Infostat, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-89398-09-6.
↑ Volby na Slovensku. Národní listy, október 1923, roč. 63., čís. 270, s. 1. Dostupné online.
↑ KLÍMA, Stanislav. Osvobozené Slovensko. Praha : Nakladatelství Jan Otto, 1926. Dostupné online. S. 107.
↑ Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401.
↑ Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). . psp.cz, . Dostupné online.
↑ Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. . psp.cz, . Dostupné online.
↑ BÍREŠOVÁ, Tatiana. Premena verejného priestoru mesta Košice medzi rokmi 1918 a 1945 . Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2015, . Dostupné online. Archivované 2023-04-07 z originálu.

Zdroj

Košický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Košická župa na českej Wikipédii.

Súradnice: 48°42′43″S 21°15′38″V / 48,711817°S 21,260587°V / 48.711817; 21.260587

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Zak-1] Nariadenie vlády č. 310/1922 Sb. ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej, § 1, . Dostupné online. (po česky)

[Zanik-2] Zákon č. 125/1927 Sb. o organisaci politické správy, . Dostupné online. (po česky)

[:0-3] TIŠLIAR, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. 1. vyd. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2013. ISBN 978-83-7490-633-3.

[župy-4] ČERNÁ, Vladimíra. Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920. : Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva, 2006. Dostupné online.

[Š-T-5] ŠPROCHA, Branislav; TIŠLIAR, Pavol. Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 : (analyticko-metodická príručka). 1. vyd. Bratislava : Infostat, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-89398-09-6.

[6] Volby na Slovensku. Národní listy, október 1923, roč. 63., čís. 270, s. 1. Dostupné online.

[7] KLÍMA, Stanislav. Osvobozené Slovensko. Praha : Nakladatelství Jan Otto, 1926. Dostupné online. S. 107.

[8] Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401.

[9] Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). . psp.cz, . Dostupné online.

[10] Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. . psp.cz, . Dostupné online.

[11] BÍREŠOVÁ, Tatiana. Premena verejného priestoru mesta Košice medzi rokmi 1918 a 1945 . Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2015, . Dostupné online. Archivované 2023-04-07 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]