Slovenská krajina bol vyšší územnosprávny celok ČSR v rokoch 1928 až 1938.

V roku 1938 bol transformovaný na rovnomenné autonómne územie - o ňom pozri v článku Slovenská krajina (1938 – 1939).

Charakteristika

Slovenská krajina vznikla 1. júla 1928 spolu s nadobudnutím platnosti krajinského zriadenia v Česko-Slovensku. Jej orgány sú opísané v článku krajinské zriadenie. Krajinské zastupiteľstvo Slovenskej krajiny malo 54 členov, z toho 36 volených a 18 vymenovaných pražskou vládou na návrh krajinského prezidenta. Prvým krajinským prezidentom bol Ján Drobný, člen HSĽS (jeho vymenovanie do tejto funkcie bolo jednou z podmienok vstupu HSĽS do pražskej vlády), a jeho zástupcom Jozef Országh. Krajinský úrad sídlil v Bratislave, v júni 1936 si vytvoril expozitúru v Košiciach.

Prvé voľby zastupiteľstva sa konali 2. decembra 1928, jeho prvé zasadnutie sa konalo v bratislavskom Župnom dome v januári 1929. Druhé voľby sa konali v roku 1935. So vznikom Slovenskej krajiny na Slovensku zanikli župy, okresy však ostali.

Právne predpisy

Autonómna Slovenská krajina bola ustanovená zákonom č. 125/1927 Sb. z. a n. zo dňa 14. júla 1927 o organizácii politickej správy, účinným od 1. júla 1928.^[1] Tento zákon novelizoval zákon č. 126/1920 Sb. z. a n. zo dňa 29. februára 1920 o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej^[2] tak, že dovtedajšie župné usporiadanie Slovenska a Podkarpatskej Rusi (v Čechách, na Morave a v Sliezsku sa nerealizovalo) bolo nahradené zriadením štyroch krajinských správnych obvodov – Českej, Moravskosliezskej, Slovenskej a Podkarpatskoruskej krajiny – teda krajinským zriadením.^[3]

Referencie

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.