Typ písma (jazykoveda) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Typ písma (jazykoveda)
Typy písma vo svete.
     Cyrilika (abeceda)
     Kórejské písmo (abeceda)
     Ostatné abecedy
     Ostatné spoluhláskové písma
     Ostatné abugidy

Typ písma (iné názvy: písmo, písmový/písomný systém, písmová/písomná sústava, sústava/systém písma, písacia sústava/písací systém) je písmo vymedzené z hľadiska spôsobu, ktorým sa sústava tvorená písmovými znakmi a konvenciami na ich používanie vzťahuje na jazykový systém (resp. pri najstarších typoch z hľadiska spôsobu, ktorým sa vzťahuje na systém myslenia alebo z hľadiska materiálu písmových znakov).

Zjednodušený úvod k tomuto článku si možno prečítať aj v článku písmo (jazykoveda); ďalšie vysvetlenia sú v článkoch o jednotlivých typoch písma.

Zhrnutie klasifikácií

Konkrétne klasifikácie a označenia typov písma sa v literatúre značne rôznia. Konkrétne klasifikácie sú uvedené v nasledujúcom podnadpise, tu nasleduje ich celkové zhrnutie.

Vysvetlivky: Lomka oddeľuje čisto jazykové synonymá, v zátvorkách sú uvedené ostatné synonymá. Veľké písmená A, B, C... označujú jednotlivé rôzne významy toho istého názvu (pre názvy oddelené lomkou platí spoločne veľké písmeno uvedené za názvom uvedeným za poslednou lomkou).

Písmo v najširšom zmysle:

Ďalšie termíny, ktoré sa vyššie nedajú prehľadne zobraziť:

Príklady klasifikácií

Vysvetlivky:

  • "D" znamená definícia, "P" znamená príklad (y)
  • názov v okrúhlych zátvorkách znamená synonymum
  • text v hranatých zátvorkách znamená buď poznámku, ktorá nie je v origináli uvedená, alebo v rámci okrúhlych zátvoriek doplnenie kontextu, v ktorom je synonymum uvedené v origináli

Texty sú zoradené nie podľa ich významu, ale približne podľa roku vydania

Slovenské a české texty

Gazda, J. 2007 [3]3">upraviť | upraviť zdroj

Vývojové stupne písma:

Dějiny knižní kultury [4]upraviť | upraviť zdroj

  • protopísmo- D: nezachytáva celý text, je priestor pre interpretáciu, P: aztécke, kipu, písmo sibírskych Jukagerov
  • slovné písmo (logografické písmo) – D: znak zodpovedá morféme, P: sumerské, čínske, protoindické písmo
  • logofonetické písmo – D: obsahuje znaky pre morfémy aj pre zvuky, P: akkadské, japonské, olmécke, zapotécke písmo, hieroglyfy
  • slabičné písmo – D: väčšina znakov má zvukovú hodnotu a zodpovedá slabikám, P: Byblos, staroperzské písmo, lineárne písmo A, B, cyperské písmo
  • slabičné abecedné písmo – D: znak pre každú spoluhlásku, pričom ku každému znaku je pridaná rovnaká samohláska, na rozlíšenie samohlások sa používajú špeciálne znaky, P: tibetské, etiópske písmo
  • spoluhláskové abecedné písmo – D: nepoužíva samohlásky
  • abecedné písmo – D: znak pre každú spoluhlásku a samohlásku, P: latinka, aramejské písmo. grécke písmo, hlaholika, cyrilika, azbuka

x [5]upraviť | upraviť zdroj

  • semaziografia – D: nástenné kresby z paleolitu a rytiny do kostí, dreva a menších kameňov (napríklad rováše, vytýčenia trás v lese, vlastnícke značky), farby na tvári, (?) prvky odevu hovoriace o príslušnosti či spoločenskom statuse v komunite, (?) magické značky, ide o počiatok alebo predstupeň písma
  • logografia (slovné písmo)/ logografy – D: základnou jednotkou písma je slovo, súvislosť medzi znakmi a fonetickou rečou nie je ešte explicitná, 4 typy logografov:
    • piktogramy – D: obrázok zastupujúci označovaný objekt alebo dej
    • ideogramy – D: piktogram, ktorý reprezentuje prenesený význam
    • diagramy – D: geometrický symbol zobrazujúci abstraktné slová
    • sémantický komplement (determinat (?)) – D: spresňuje nejednoznačnosť významov niektorých slov
    • (?)fonetický komplement – D: upresňuje správnu výslovnosť, napr. v čínskom písme
  • rébus
  • slabičné písmo (sylabárium)
  • spoluhláskové písmo – P: hebrejské, arabské, fenické, aramejské písmo
  • alfabeta (abeceda) – P: grécke písmo

Brečka 200x [6]upraviť | upraviť zdroj

Vaňo 2005 [7]upraviť | upraviť zdroj

Dejiny nášho písma:

Mistrík 1999 [8]upraviť | upraviť zdroj

Encyklopédia jazykovedy 1993[9]upraviť | upraviť zdroj

  • obrázkové písmo (piktografické písmo) –D: záznam udalostí nezávislý od akustickej reči, pojmy sa označujú obrázkami nezávisle od toho, ako sa pojmy pomenúvajú, P: egyptské hieroglyfy, niektoré austrálske, indiánske a iné kmene v novoveku
  • ideografické písmo – D: znaky sa vzťahujú na slová bez ohľadu na ich gramatický tvar; môžu korelovať aj s množinou pojmov, s ktorými sa daný znak spája; znaky zahŕňajú jednak zjednodušené piktografické znaky a jednak arbitrárne grafické symboly; P: ideografickou fázou nevyhnutne prešli klinové p., staroegyptské p., čín. p., krét. p., protoindické p.. p. Velkonočného ostr.
  • slovno-fonetické písmo (v zátvorke sú – bez uvedenia či ide o synonymá alebo podtypy – uvedené názvy: slovno-morfematické písmo, slovno-slabičné písmo) – D: ideografické písmo kombinované so znakmi majúcimi fonetickú hodnotu a často sa uplatňuje rébusový princíp; P: sumerské, egyptské, elamské, protoindické písmo (z Harappy a Mohendžo Dara), krétske, čínske, mayské písmo, písmo Veľkonočného ostrova; všetky zanikli okrem čínskeho
  • čisto fonetické písmo – tu možno už hovoriť o abecede:
    • slabičné písmo – D: znaky označuje slabiku ale môže ísť aj o inú sekvenciu hlások; P: krétske lineárne písmo, japonská hiragana a katakana, etiópske písmo, indické písma (dévanágari), písma juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Thajko, Laos, Kambodža, v minulosti aj Filipíny a Indonézia)
    • hláskové písmo:
      • spoluhláskové písmo (konsonantické písmo) – D: označujú sa len spoluhlásky, P: ugaritské, fenické, arabské, aramejské, hebrejské písmo
      • pravé hláskové písmo – D: znaky pre spoluhlásky aj pre samohlásky, P: východogrécke písmo, klasické grécke písmo, koptské písmo, gótske písmo, hlaholika, cyrilika, západogrécke písmo, etruské písmo, latinka, germánske runy

Krupa- Genzor 1989[10]upraviť | upraviť zdroj

Písma sveta

  • semaziografia (piktografia v širšom zmysle, ?myšlienkové písmo v širšom zmysle, ?písmo predstáv v širšom zmysle, ?obrázkové písmo v širšom zmysle) – D: definícia semaziografie: písmo odráža len myšlienkovú (teda obsahovú/významovú) stránku rečových jednotiek, teda jazyka (najčastejšie na úrovni celých slovných komplexov, viet, ale aj jednotlivých slov), nie ich fonetickú stránku; definícia piktografie vzadu v knihe: písmo, ktorého obrázkové znaky nie sú štandardizované a nevzťahujú sa na rečové jednotky, ale zachytávajú udalosti, vlastníkov rozličných predmetov, ich výrobcov a podobne
    • predmetné písmo – P: rováše, juhoamerické kipu, severoamerické wampumy, predmety na špagáte kmeňa Ewe, mušle kmeňa Jorubov. zaslanie fyzických predmetov (ako Skýti kráľovi Dáreiovi)
    • piktografia (myšlienkové písmo, písmo predstáv, obrázkové písmo, syntetické písmo „syntetické“ lebo piktografický celok je graficky nerozčlenený) – D: zahŕňa: petrogramy, petroglyfy, piktogramy na inom materiáli, piktografické listy, P: Jukagirovia, Eskimáci, austr. domorodci
  • prechod k písmu v užšom zmysle – P: písma Mayov, Aztékov atď. v tejto fáze ustrnuli:
  • písmo v užšom zmysle (fonografia v širšom zmysle?, lingvografia) – D:. písmo zachytávajúce zvuky:
    • logografia (logografické písmo) – D: teoreticky písmo, ktorého znaky zodpovedajú slovám, ale označenie nie je celkom výstižné, lebo v skutočnosti obsahuje jednak ideografické logogramy (=ideogramy) a jednak fonetické logogramy (=fonetiká); „nie je to už pojmové písmo, ale pojmovo-fonetické písmo“, P: ani jedno zo známych písem neustrnulo vo fáze logografie“
    • logomorfemografické písmo – D: skladá sa z logogramov a znakov vzťahujúcich sa na morfémy, P: čínske písmo
    • slovno-slabičné písmo str. 39 (ale na str. 27 – 29 nie je výslovne uvedené, takže možno tam patrí pod logografiu)– D: skladá sa z logogramov, sylabogramov a pomocných znakov, P: napr. sumerské p.
    • slabičné písmo (sylabografia) – D: vzniklo zmiznutím logogramov zo slovno-slabičného písma str. 40, P: Mezopotámia, Egypt, Malá Ázia, egejská oblasť
    • hláskové písmo (fonografické písmo v užšom zmysle? – str. 42)
      • spoluhláskové písmo (konsonantické písmo) – D: písmo, v ktorom sa neoznačujú osobitnými písmenami samohlásky, alebo sa označujú len diakritickými znamienkami, ale nedôsledne, P: fenické písmo na str. 41 sa nejasne píše, že sem asi patria aj: semitské a indické písma (t. j. tie, kde sú pre samohlásky len pomocné znaky), pričom autori dodávajú, že etiópske písmo a indické písma sa niekedy uvádzajú ako osobitný typ lebo samohláskové znaky splývajú so spoluhláskovými do jedného znaku príp. sa samohlásky značia obmenou znaku spoluhlásky
      • úplné hláskové písmo – D: písmo označuje všetky fonémy (spoluhlásky aj samohlásky), P: grécke písmo, latinka

V špeciálnej kapitole „Písmo budúcnosti a mimoriadne druhy zápisu“ sú uvedené:

Poznámky:

  • Systém v tejto knihe uvedený sa pre primitívnejšie písma očividne zhruba drží systému podľa Gelba 1963
  • Ideografia je vzadu v knihe definovaná nasledovne: písmo, ktorého znaky zachytávajú význam jazykových jednotiek (slov, morfém) a nevšímajú si ich hláskovú podobu.

Encyklopédia archeológie 1986 [11]upraviť | upraviť zdroj

  • obrázkové písmo (figuratívne písmo)
    • piktografické písmo/ (písmové) piktogramy – D: písmo, v ktorom obrázok (prípadne štylizovaný) vyjadruje predmet; P: dodnes u Eskimákov, Indiánov a v Polynézii
    • ideografické písmo (pojmové písmo) / ideogramy – D: písmo, v ktorom obrázok (prípadne štylizovaný) vyjadruje myšlienku, čiže písmo nezobrazuje iba konkrétne predmety, ale znaky v ňom nadobúdajú abstraktný zmysel, vyjadrujú vlastnosti s týmito predmetmi spojené, sú symbolom, P: staroperzské, asýrsko-babylonské, staroegyptské písmo, dnešné čínske písmo
  • slabikové písmo (sylabické písmo) – D: písmo má znaky pre slabiky, P: krétske lineárne písmo A, B, cyperské písma
  • fonetické písmo – D: písmo, ktoré vzniklo zo slabikového písma tým, že určitým značkám sa dala trvalá hodnota spoluhlásky

Kéki 1984[12]upraviť | upraviť zdroj

  • predstupne písma
    • vlastnícke značky vypálené na dobytku – P: v minulosti v Európe a Ázii
    • vrúbovaná palica – P: Anglicko do 18. stor., východná Európa do 19. stor., Čína
    • spravodajská palica – P: austrálski domorodci, kedysi v Nórsku, Švédsku, u starých Maďarov
    • uzlové značky – P: staroveká Čína, kipu, Šalamúnové ostrovy, západná Afrika
    • reťazce mušlí – P: západná Afrika (tzv. aroko), severoamerickí Indiáni (tzv. vampum)
    • jaskynné kresby – P: Altamira, Lascaux
    • domové znamenia (t. j. značky staviteľa alebo prvého majiteľa domu na dome) – P: severná Európa, Malá Ázia
    • vývesné štíty na domoch (t. j. značka remesla obyvateľa domu v stredoveku)
  • písma, ktorých znaky nie sú úzko späté so slovami istého jazyka:
    • obrázkové písmo (piktografia) – D: najdôležitejším rysom je zobrazovanie konkrétnych (hmatateľných či viditeľných) predmetov, ktoré znamenajú slovo (presnejšie význam slova) alebo celú vetu, ale nie sú obmedzené na slovnú zásobu určitého jazyka, P: jaskynné kresby mezolitu a neolitu, severoamerickí Indiáni, rongo-rongo (charakter tohto písma je ale sporný), pôvodne písmo Číňanov, Mixtékov a pod.
    • pojmové písmo (ideografia, znaky sa volajú ideogramy) – D: obrázkové písmo, v ktorom je značný počet znakov so symbolickou platnosťou (napr. obrázok slnka neznamená len slnko, ale aj teplo a podobne), P: sumerské klinové písmo bolo najprv obrázkové a pojmové, potom slovné a nakoniec na kombináciu slovného a slabičného písma
  • slovné písmo – D: znak (obrázok) vyjadruje zvukovú (a nie len významovú) stránku slova
  • slabičné písmo – D: vzniklo zapisovaním viacslabičných slov znakmi pre jednoslabičné slová, spočiatku bolo založené na rébusovom princípe
  • akrofónia – D: písanie viacerých znakov za sebou, pričom ich začiatočné hlásky spolu dávajú žiadané slovo (používa sa, keď pre veci, ktorú chceme vyjadriť neexistuje zatiaľ znak)
  • hláskové písmo – D: každý znak predstavuje jednu hlásku

Pyramída [13]upraviť | upraviť zdroj

  • ešte nie písmo: kipu, vampum a podobne
  • deskriptívne písmo / piktografia– D: piktogramy, ešte nemá súvis s konkrétnymi formami jazyka a informácie sú veľmi jednoduché
  • pojmové písmo / ideografia –D: písmo, ktoré označuje predmet ako pojem, obrázkové znaky už nevyjadrujú priamo vec, ale jej funkciu alebo zmysel jej používania, okrem priameho významu majú aj prenesený, konvenčný význam, toto písmo sa realizovalo zväčša pomocou tzv. hieroglyfov, P: staroeg. hieroglyfy, dodnes čínske písmo (aj dnešné chemické vzorce a číslice sú ideografické znaky)
  • zjednodušenie ideografického písma (smerom k lexike alebo smerom ku gramatike jazyka) – napr. hieroglyfy doplnené hieroglyfmi označujúcimi prípony
  • fonografické písmo – týmto písmom sa fixoval jazyk nielen v gramatickej, ale aj vo fonetickej rovine:
    • fonografické slabičné písmo – D: jeden hieroglyf predstavoval jednu slabiku, P: egyptské, asýrske, babylonské písmo, dévanágarí
    • konsonantické písmo – D: písmenami sa zaznamenávajú spoluhlásky označujúce koreň slova, samohlásky sa neoznačujú alebo sa označujú diakritickými znakmi, P: hebrejské p., fenické p.
    • fonematické písmo – D: osobitné znaky nielen pre spoluhlásky, ale aj pre samohlásky, je to už „abecedná sústava“, P: grécke, staroslovienske, latinské písmo, azbuka

Ottův slovník naučný (1888 – 1909)upraviť | upraviť zdroj

  • nezohľadňuje sa slovný výraz – odznaky, symboly a rôzne znamenia, ktoré nahrádzali písmo – P: označovanie hraníc kameňmi, palice s vrubmi, mešce so zrnami, značenie majetku zvláštnou značkou, viazanie uzlov, uzlové písmo (najmä kipu), vampuny, maľovanie tela, tetovanie
  • obrázkové písmo – D: prechod k skutočnému písmu, použitie obrazov predmetov na označenie pojmov, okrem obrazov predmetov sa vyskytujú aj symbolické obrazy, P: Sibír, severoindiánske, aztécke, chetitské, mayské písmo, najstaršie egyptské písmo, najstaršie klinové písmo
  • skutočné písmo:
    • slovné písmo – D: každé slovo sa pokladá za celok nielen určitého významu, ale aj slovného výrazu, P: čínske písmo, staršie egyptské hieroglyfické písmo, staršie klinové písmo
    • slabičné písmo –  P: japonské písmo, neskoršie egyptské hieroglyfické písmo, neskoršie klinové písmo
    • prechod od slabičného písma k abecednému písmu – D: občasné označovanie samohlások v slabikách (pretože v slabikách sa samohlásky často neoznačovali) nie je celkom jasné, či autor myslí abugidy alebo spoluhláskové písma alebo oboje
    • abecedné písmo (alfabetické písmo)

Hanuš 1864 [14]upraviť | upraviť zdroj

  • prirodzené písmo (prirodzené výrazy) – P: výrazy pocitov na ľudskej tvári, znaky hluchonemých, pantomimické znaky
  • písmo v užšom zmysle – viditeľné znaky slúžiace nejakej trvalej „pamiatke“
    • ľubovoľný pomník, plot, ďalej prekrížené meče ako znak bitky a pod.
    • písmo v najužšom zmysle
      • obrázkové písmo (Bilderschrift) – P: egyptské hieroglyfy, pamätné knihy starých „Amerikáncov“, značky v českom kalendári
      • predstavové písmo (Ideenschrift ideové/myšlienkové písmo, Gedankenschrift myšlienkové písmo) – D. každá významnejšia predstava sa značí nejakým znamením, P: hudobné noty, cifry, matematické znaky, uzlové písmo Indiánov, čínske písmo
      • hláskové písmo (Lautschrift) – D: písomné znamienka naznačujú hlásky

Ostatné textyupraviť | upraviť zdroj

ISO 15924 [15]upraviť | upraviť zdroj

ISO 15924 z roku 2004 (posledná novelizácia vo feb. 2012)

  • ideografické písmo (kód 5xx) – patrí sem len: čínske písmo, džürčenské písmo, tangutské písmo, Blissove symboly a Braillovo písmo
  • hieroglyfické a klinové písma (kód 0xx) – patrí sem len: sumersko-akkadské klinové písmo, egyptské hieroglyfy, egyptské démotické, egyptské hieratické písmo, mayské hieroglyfy, anatólske hieroglyfy (luvijské hieroglyfy, chetitské hieroglyfy), staroperzské písmo, ugaritské písmo, SignWriting
  • slabičné písma (kód 4xx) – patrí sem len: lineárne písmo A a B, cyperské písmo, japonské písma, na-si ke-pa, etiópske písmo, bamumské písmo, kpelle, loma (toma), mendské písmo, afaka, zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo, čerokézske písmo, pahawh hmong, ioské písmo (loloské písmo), vajské písmo, woleai (karolínske písmo) a nü-šu
  • alfasylabické písma (kód 3xx) – patrí sem len: bráhmí, kharóšthí, ghurmukhí, dévanágarí (nágarí), silhetské nágarí, kaithí, „khudawadi“ („khudabadi“, t. j. sindhské písmo), šáradá, gudžarátske písmo, tákrí, chodžkí, bengálske písmo, maithilí, orijské písmo, tibetské písmo, pagva, lepčianske písmo, limbu, manípurské písmo (meithei majek), telugské písmo, grantha, sauráštrí, kannadské písmo, tamilské písmo, malajálamské písmo, sinhalské písmo, čakma, mjanmarské písmo (barmské písmo), tham, thajské písmo, „tai le“, nové lüské písmo, khmérske písmo, laoské písmo, „kayah li“, čamské písmo, „tai viet“, balijské písmo, jávske písmo, sundské písmo, rejangské písmo, batacké písmo, bugiské písmo, tagalské písmo, hanunoo (písmo Mangianov), „buhid“, tagbanua, sora sompeng, li-su (Fraserova abeceda) Poznámka: tu je zaujímavé, že medzi alfasylabické písmo nie sú zaradené etiópske písmo a zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo, ktoré sa štandardne považujú za abugidy/alfasylabické písma
  • abecedné písma – vrátane spoluhláskových písmen a kórejčiny; patrí sem veľa písiem
    • abecedné písma písané sprava doľava (kód 1xx)
    • abecedné písma písané zľava doprava (kód 2xx)
  • nerozlúštené písma (kódy 6xx) – patria sem len harappské písmo a rongorongo (písmo Veľkonočného ostrova)
  • stenografia a iné notácie (kód 7xx)

Poznámka: Názvy v úvodzovkách sú uvedené v angličtine (slovenský názov sa nepodarilo zistiť).

Scriptsource [16]upraviť | upraviť zdroj

  • logosylabár(ium) – D: symboly primárne reprezentujú slová alebo morfémy, ale často majú sekundárnu fonetickú úlohu; okrem toho sa prípadne používajú aj determinatívy, P: egyptské hieroglyfické písmo, loloské písmo
  • sylabár(ium) – D: symboly reprezentujú slabiky, na rozdiel od abugidy znaky obsahujúce napr. rovnakú spoluhlásku obyčajne nie sú vzájomne podobné, P: vajské písmo, katakana, čerokézske písmo
  • abugida – D: písmový systém založený na spoluhláskach, pričom sa povinne ale sekundárne zapisujú aj samohlásky, P: bugiské písmo, zjednotené aborigénne kanadské slabičné písmo, mendské písmo
  • abdžad – D: symboly reprezentujú jednotlivé zvuky, pričom samohlásky sa vynechávajú alebo je len povolené ich zapisovať, P: sýrske písmo, hebrejské písmo, arabské písmo
  • abeceda – D: symboly reprezentujú jednotlivé zvuky, pričom sa zapisujú aj samohlásky ako samostatné písmená, P: latinské písmo, n'ko

Omniglot [17]upraviť | upraviť zdroj

  • sémantofonetické písmo („tieto písma by sa tiež mohli nazvať“ logofonetické písmo, morfofonémické písmo, logografické písmo, logosylabické písmo) – D: znaky reprezentujú aj význam aj zvuk, takéto písmo môže zahŕňať nasledujúce typy znakov (a) piktogramy (piktografy) a logogramy, (b) ideogramy, (c) zložené znaky, P: v súčasnosti: čínske písmo, japonské nihongo, písmo naxi, v minulosti: sumerské písmo, akkadské písmo, staroegyptské písma, mayské písmo...
  • slabičné písmo (sylabár(ium)) – D: fonetické písmo, kde znaky reprezentujú slabiky, P: v súčasnosti: čerokézske, inuktitutské písmo, kríjske písmo, hiragana, katakana..., v minulosti: cyperské, iberské písmo...
  • implicitne: abeceda v širšom zmysle:
    • slabičná abeceda (alfasylabické písmo, abugida) – D: znaky pre spoluhlásku spojenú s inherentnou samohláskou (napr. a), pričom táto samohláska sa mení pomocou diakritiky, P: v súčasnosti: dévanágarí, bengálske, barmské, gudžarátske, thajské, tibetské, khmérske písmo.., v minulosti: bráhmí, staroperzské klinové...
    • spoluhlásková abeceda (abdžad) – D: znaky len pre spoluhlásky, ale samohlásky sa môžu označiť diakritikou a/alebo niektorými znakmi pre spoluhlásky, P: v súčasnosti: arabské písmo, hebrejské písmo, sýrske písmo, v minulosti: aramajské, staroberberské, protosinajské, ugaritské, partské, fenické, stredoperzské písmo
    • abeceda v užšom zmysle (fonémická abeceda) – D: znaky pre spoluhlásky aj pre samohlásky, P: v súčasnosti: arménske, cyrilské, grécke, latinské písmo, kórejské, mongolské, gruzínske, koptské, germánske runy, tifinag, rýchlopis, (?) IPA, v minulosti: lýdske, staroitalské, gótske, hlaholské, etruské, ujgurské, frýgske, orchonské...
  • špeciálne:

Ancient Scripts (2002 – 2012) [18]upraviť | upraviť zdroj

  • logografické písmo – D: znak reprezentuje morfému (teda slovo alebo časť slova), P: čínske písmo, niektoré ďalšie písma z oblasti Číny, mixtécke písmo...
  • logofonetické písmo – D: logografické písmo doplnené o fonetické znaky
    • logosylabické písmo – D: fonetické znaky logofonetického písma označujú slabiky, P: sumerské, akkadské, klinové, chetitské, krétske hieroglyfické, zapotécke, aztécke, mayské písmo...
    • logofonetické písmo, v ktorom fonetické znaky označujú spoluhlásky – P: egyptské písmo
  • slabičné písmo – D: znaky vyjadrujú zvuk slabiky, P: cyperské, etiópske, čerokézske, staroperzské plus všetky slabičné abecedy (pozri nižšie)
  • abeceda:
    • slabičná abeceda (abugida) – D: zmes abecedy a slabičného písma, znak pozostáva zo spoluhlásky a nemennej samohlásky (napr. “a”) a keď sa chce vyjadriť iná samohláska, musí sa k znaku pridať špeciálna značka, P: bengálske písmo, bráhmí, barmské písmo, dévanágarí, jávske, kašmírske, laoské, tibetské, thajské písmo…
    • spoluhlásková abeceda (abdžad) – D: zapisujú sa buď len spoluhlásky alebo spoluhlásky doplnené o sekundárne naznačené/naznačiteľné samohlásky, P: arabské, aramejské, berberské, hebrejské, fenické, protosinajské, sýrske, ugaritské písmo, tifinag...
    • segmentálna abeceda v staršej verzii stránky názov znel „spoluhlásková a samohlásková abeceda“ – „C and V alphabetic script“- D: znaky pre spoluhlásky aj pre samohlásky, P: arménske, koptské, cyrilské, etruské, gruzínske, hlaholské, grécke, kórejské, latinské, umbrijské...

Staršia verzia (rok 2002) je napr. tu: http://web.archive.org/web/20020806133007/http://www.ancientscripts.com/ws_types.html Autor tam jednak má trochu iné názvy typov jazykov (napríklad neuvádza synonymá abugida a abdžad), jednak má ako ďalší typ písma uvedené protopísmo (ktorého položky v novšej verzii presunul pod logografické písmo) a jednak tam aj kritizuje pojem ideografické písmo, pričom túto sekciu v novších verziách stránky úplne vynechal.

Weingarten, R.[19]upraviť | upraviť zdroj

  • písmo vzťahujúce sa na obsahovú stránku jazyka – D: znaky sa vzťahujú (primárne) na koncepty (pojmy), P: čínske písmo, staroegyptské písmo, mayské písmo
  • písmo vzťahujúce sa na výrazovú stránku jazyka
    • písmo vzťahujúce sa na fonologickú štruktúru jazyka
      • a to na segmentálne jednotky hláskovej štruktúry (v praxi len fonémickej namiesto vyslovene hláskovej štruktúry):
      • a to na suprasegmentálne jednotky hláskovej štruktúry:
        • slabičné písmo – D: znaky pre slabiky, P: katakana, hiragana, kríjske, algonkinské, inuktitutské písmo...
        • písmo kódujúce tónovú výšku (a podobne) – P: vietnamské písmo
    • písmo vzťahujúce sa na gramatickú štruktúru jazyka:
      • morfofonémické písmo – D: znaky vyjadrujú napr. vzor flexie, takéto písmo sa vyskytuje len ako doplnok abecedného písma, P: nemčina, francúzština
      • syntaktické písmo – D: znaky vyjadrujú gramatickú štruktúru vety v jazyku s voľnejším slovosledom, takéto písmo sa vyskytuje len ako doplnok iného typu písma, P: nemčina, interpunčné znamienka

Wagner K. H.[20]upraviť | upraviť zdroj

Vývojové fázy písma:

Encyclopaedia Britannica online [21]upraviť | upraviť zdroj

  • písmo založené na význame:
    • predchodca pravého písma: obrázkové znaky – D: znak reprezentuje akt reči, P: značky na medzinárodnom letisku
    • logografické písmo – D: znak reprezentuje slovo (ako významovú jednotku) alebo morfému, dve slová – aj keď zvukovo znejú úplne rovnako – sú reprezentované dvom rozdielnymi znakmi, P: čínske písmo
  • písmo založené na zvuku:
    • slabičné písmo (sylabár(ium)) – D: buď znak pre každú slabiku alebo len spoluhláskové znaky ktoré zahŕňajú inherentnú samohlásku, P: lineárne písmo A, lineárne písmo B, rôzne indické a klinové písma
    • spoluhláskové písmo (nevokalizované slabičné písmo) – D: znak reprezentuje segment slabiky (teda spoluhláskovú hodnotu slabiky), P: semitské písma
    • abecedné písmo– D: znak reprezentuje fonému (alebo fónu – potom to je tzv. fonetická abeceda, napr. IPA), teda spoluhlásky a samohlásky
    • featural writing” – D: založené na artikulačných črtách („features“), z ktorých vychádza fonéma, P: kórejské písmo

Encyc. Larousse online [22]upraviť | upraviť zdroj

  • syntetické písmo (mýtografické písmo, protopísmo „pré-écriture“) – D: všetky manifestácie vôle priestorovej komunikácie, P: piktografia (t. j. používanie piktogramov), kipu, zaslanie fyzických predmetov a podobne
  • analytické písmo (paradoxne nazývané aj ideografické písmo) – D: znak nereprezentuje ideu (myšlienku), ale lingvistický prvok (slovo alebo morfému); v čistej podobe však nikde neexistuje, lebo vždy obsahuje aj fonetické znaky, P: sumersko-akkadské klinové písmo, egyptské hieroglyfy, čínske písmo
  • fonetické písmo – D: znaky stratili akýkoľvek sémantický význam a sú už len vyjadrením zvuku alebo skupiny zvukov:
    • slabičné písmo – P: cyperské písmo, krétske písmo (lineárne A a B), etiópske písmo, bráhmí (z bráhmí pochádzajú všetky moderné indické písma)
    • abeceda:
      • spoluhlásková abeceda – P: fenické písmo, aramejské písmo (z neho sa vyvinulo hebrejské písmo, arabské písmo, sýrske písmo...)
      • abeceda zachytávajúca spoluhlásky aj samohlásky – P: grécke písmo, latinské písmo, cyrilské písmo, arménske písmo, gruzínske písmo

Bibliothèque nationale de France [23]upraviť | upraviť zdroj

  • ideografické písmo – D: každý znak reprezentuje objekt (potom sa volá piktogram) alebo myšlienku (potom sa volá ideogram); písmo má tisíce znakov
  • slabičné písmo – D: každý znak reprezentuje zvuk; písmo má 80 až 120 znakov
  • abecedné písmo – D: každý znak reprezentuje rozložený zvuk; písmo má asi 30 znakov
  • kombinácie – napr. rébusový princíp v ideografickom písme alebo grafické rozlišovanie významov rovnakých zvukov v abecednom písme pomocou (napr. vo fr. vert, vers, verre, vair sa vyslovujú rovnako, ale majú rôzne významy)

Lehman 2007 – 2012 [24]upraviť | upraviť zdroj

  • piktografia (obrázkové písmo) – D: jeden obrázkový znak (piktogram) reprezentuje celú myšlienku; jazykový tvar sa nevyjadruje, P: čínske písmo
  • prechod medzi piktografiou a logografiou – P: kedysi sumerské a čínske písmo
  • logografia (pojmové písmo) – D: jeden pojmový znak (logogram) reprezentuje pojem (potom sa nazýva aj ideogram a písmo nie je viazané na konkrétny jazyk) alebo lexému (potom je písmo viazané na konkrétny jazyk); fonológia a morfológia sa nevyjadrujú, ale jednotlivý znak písma zodpovedá jednej forme slova a poradie týchto znakov zodpovedá syntaxe, P: staročínske písmo
  • logofonografia – D: prechod medzi logografiou a fonografiou, teda písmo obsahuje aj logogramy aj fonogramy a niektoré znaky majú súčasne funkciu logogramu aj fonogramu; v praxi je to väčšinou prechod medzi logografiou a sylabografiou (tzv.logosylabické písmo) – napr.
    • použitie determinatívov (dodatočných znakov poukazujúcich na hláskovú podobu slova)
    • použitie rébusového princípu
  • fonografia (hláskové písmo; znaky takéhoto písma sa volajú fonogramy, t. j. buď slabičné znaky alebo písmená) :
    • sylabografia (slabičné písmo) – D: jeden slabičný znak reprezentuje slabiku hovoreného jazyka; miera vyjadrenia fonológie a morfológie závisí od jazyka, P: akkadské klinové písmo, japonská kana
    • prechod medzi sylabografiou a abecedným písmom t. j. alfysylabické písmo – napr.
      • niektoré znaky reprezentujú viacero slabík odlišujúcich sa len samohláskou
      • niektoré znaky reprezentujú samohlásky
      • spoluhláskové písmo – D: samohlásky v slabikách začínajúcich sa na spoluhlásku sa nezapisujú, napr. hebrejské písmo
    • abecedné písmo – D: jedno písmeno reprezentuje hlásku; gramatika sa vyjadruje presne, fonológia v závislosti od jazyka
      • morfofonémické písmo – D: hláskové alternácie sa ignorujú a každá morféma je vždy reprezentovaná rovnako; P: nemecké písmo
      • fonémické písmo – D: písmo, ktoré verne vyjadruje fonologické alternácie, alebo v ktorom reprezentovaná fonológia takmer nemá alternácie; P: fínske písmo, španielske písmo
      • fonetické písmo – len IPA

Trask – Stockwell 2007 [25]upraviť | upraviť zdroj

  • predchodcovia písma – D: vhodné iba na zápis istých typov informácií, napr. splatných daní
  • (pravé) písmo – D: dokáže adekvátne zaznamenať akýkoľvek prehovor daného jazyka
    • písmo so znakom pre každé jednotlivé slovo v každom jednotlivom jeho tvare- hypotetické
    • logografické písmo (správnejšie morfémografické písmo) – D: písmo so znakom pre každú morfému, P: čínština
    • sylabár(ium) – D: písmo so znakom pre každú slabiku
      • defektívny – D: napr. znak označuje len začiatok (dlhšej) slabiky, P: lineárne písmo B
      • úplný – P: japonské písmo
    • abeceda (abecedné písmo) – D: písmo so znakom pre každú fonému
      • defektívna – D: napr. znak označuje len spoluhlásky, P: staré semitské písma
      • úplná abeceda – D: znaky pre samohlásky aj spoluhlásky, P: grécke písmo, (s výhradami) anglické písmo

Eifring – Theil 2005 [26]upraviť | upraviť zdroj

Comrie 2005 [27]upraviť | upraviť zdroj

  • logografické písmo – D: znak reprezentuje morfému, teda gramaticko-lexikálnu jednotku, P: čínske písmo
  • zmiešané logografické a slabičné písmo – P: japonské písmo (lexikálne morfémy sa vyjadrujú logografmi, gramatické morfémy sa vyjadrujú slabičným písmom hiragana)
  • slabičné písmo (sylabár(ium)) – D: znak reprezentuje slabiku alebo móru, P: japonská hiragana
  • alfasylabické písmo (alfasylabár(ium)) – D: „spadá medzi abecedné a slabičné typy, v doložených alfasylabických písmových systémoch základná graféma udáva spoluhlásku a pridané diakritické znamienko alebo iná transformácia udáva samohlásku“, na rozdiel od spoluhláskového písma sa správna samohláska musí vyznačiť, lebo ak sa nevyznačí, tak sa po spoluhláske obyčajne musí vysloviť určitá „inherentná“ samohláska, P: thajské písmo
  • spoluhláskové písmo – D: variant abecedného písma v tom zmysle, že sa vyznačujú len spoluhlásky (samohlásky sa obyčajne môžu vyznačiť tiež), P: hebrejské písmo
  • abecedné písmo – D: zobrazujú sa fonémy, P: latinská abeceda

Rogers 2005 [28]upraviť | upraviť zdroj

  • sémantické písmo(vé systémy) (semaziografické písmo(vé systémy)) – D: prepisuje priamo myšlienky; sporné či existuje (ale patrí sem určite prinajmenšom Blissov systém); zahŕňa obrázkové písmo (alebo je s ním zhodné ?)
  • glotografické písmo(vé systémy) – D: zaznamenáva lingvistické jednotky určitého jazyka, teda zaznamenáva jazykový prehovor určitého jazyka Zdroj:
    Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Typ písma (jazykoveda)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk