A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
turkménčina (Türkmençe, Türkmen dili, Түркменче, Түркмен дили, تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) | |
Štáty | Turkménsko, Irán, Irak, Afganistan, Turecko |
---|---|
Región | Stredná Ázia |
Počet hovoriacich | 6 562 810 ľudí [1] |
Poradie | nenachádza sa v prvej stovke |
Klasifikácia | Altajské jazyky |
Písmo | latinka, arabské písmo, v minulosti cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Turkménsko |
Regulátor | - |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | tk |
ISO 639-2 | tuk |
ISO 639-3 | tuk |
Wikipédia | |
Adresa | tk.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipediýa, erkin ensiklopediýa |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.
Písmo
Turkménčina sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Turkménska v roku 1991 sa začala opäť používať latinka. Pôvodne boli zavedené nezvyčajné znaky ako napríklad symbol pre libru, dolár, jen a cent, neskôr však tieto špeciálne znaky boli nahradené štandardnými písmenami používanými v latinke. Turkménci v Iráne a Afganistane dodnes používajú pôvodné perzsko-arabské písmo.
Súčasná latinka | Cyrilika | Fonetika | Latinka 1993 | Latinka 1992-1993 | Latinka 1927-1940 |
---|---|---|---|---|---|
A a | А а | A a | A a | A a | |
B b | Б б | B b | B b | B b | |
Ç ç | Ч ч | Ç ç | C c | C c | |
D d | Д д | D d | D d | D d | |
E e | Е е | , | E e | E e | E e |
Ä ä | Ә ә | Ä ä | Ea ea | Ә ә | |
F f | Ф ф | F f | F f | F f | |
G g | Г г | G g | G g | G g | |
H h | Х х | H h | H h | H/X h/x | |
I i | И и | I i | I i | I i | |
J j | Җ җ | J j | J j | Ç ç | |
Ž ž | Ж ж | £ ɾ | Jh jh | Ƶ ƶ | |
K k | К к | K k | K k | K/Q k/q | |
L l | Л л | L l | L l | L l | |
M m | М м | M m | M m | M m | |
N n | Н н | N n | N n | N n | |
Ň ň | Ң ң | Ñ ñ | Ng ng | Ŋ ŋ | |
O o | О о | O o | O o | O o | |
Ö ö | Ө ө | Ö ö | Q q | Ө ө | |
P p | П п | P p | P p | P p | |
R r | Р р | R r | R r | R r | |
S s | С с | S s | S s | S s | |
Ş ş | Ш ш | ʃ | $ ¢ | Sh sh | Ş ş |
T t | Т т | t | T t | T t | T t |
U u | У у | u | U u | U u | U u |
Ü ü | Ү ү | y | Ü ü | V v | Y y |
W w | В в | β | W w | W w | V v |
Y y | Ы ы | ɯ | Y y | X x | - |
Ý ý | Й й | j | Ұ ÿ | Y y | J j |
Z z | З з | ð | Z z | Z z | Z z |
Fonetikaupraviť | upraviť zdroj
- ç sa číta č
- ä = æ
- ž = ž
- j = dž
- ň = nosové n (ako v slove banka)
- ö = ə, resp. ö
- ş = š
- ü ako ü
- w ako v
- ý ako j
Turkménčina dodržiava vokálovú harmóniu ako napr. maďarčina. Rozlišujú sa predné samohlásky (ä, e, i, ö, ü) a zadné samohlásky (a, y, o, u):
- Pôvodné turkménske slová obsahujú samohlásky patriace len do 1 z týchto 2 skupín, napr.: kädi (len predné samohlásky) alebo köwüş (len zasné samohlásky).
- V prevzatých slovách (hlavne ruského a perzského pôvodu) sa vokálová harmónia vytráca: kitap (kniha), dükan (obchod), serdar (vodce). Napriek tomu sa ale nevytráca úplne ani v týchto prípadoch, pretože podoba sufixov týchto slov sa riadi podľa toho, či posledná samohláska daného slova je predná alebo zadná.
Gramatikaupraviť | upraviť zdroj
Turkménčina má 6 pádov:
- nominatív
- genitív (tiež posesív – privlastňovací pád)
- datív
- akuzatív
- ablatív (pád určujúci čas alebo miesto)
- inštrumentál
Politikaupraviť | upraviť zdroj
V roku 2002 boli z politických dôvodov premenované turkménske názvy mesiacov a dní v týždni podľa knihy Ruhnama napísanej Saparmuratom Nijazovom. Napr. január bol premenovaný na Türkmenbaşy (v preklade "otec všetkých Turkménov" - prezývka Saparmurata Niyazova. Marec bol premenovaný na Gurbansoltan podľa mena Niyazovej matky (Gurbansoltan Eje) a september na Ruhnama (názov Niyazovej knihy "Ruhnama", ktorú prezentoval ako duchovný sprievodca všetkých Turkménov). V júli 2008, po Niyazovej smrti, bolo toto rozhodnutie vrátené späť.
Slovná zásobaupraviť | upraviť zdroj
slovensky | turkménsky |
---|---|
áno | hawa |
nie | ýok |
dovidenia | sag boluň, hoş |
dobré ráno | ertiriňiz haýyrly bolsun |
dobré popoludnie | agşamyňyz haýyrly bolsun |
dobrý večer | gijäňiz rahat bolsun |
prosím | baş üstüne |
ďakujem | sag boluň |
Hovoríte po anglicky? | Siz iňlisçe gepleýärsiňizmi? |
Nehovorím po turkménsky | Men türkmençe geplmeýärin |
Čo to znamená? | munuň manysy näme? |
Číslovkyupraviť | upraviť zdroj
slovensky | turkménsky | |
---|---|---|
0 | nol | |
1 | bir | |
2 | iki | |
3 | üç | |
4 | dört | |
5 | bäş | |
6 | alty | |
7 | ýedi | |
8 | sekiz | |
9 | dokuz | |
10 | on | |
11-19 | Číslovky 11-19 sa hovoria ako desať jeden, desať dva | |
20 | ýigrimi | |
30 | otuz | |
40 | kyrk | |
50 | elli | |
60 | altmyş | |
70 | ýetmiş | |
80 | segsen | |
90 | togsan | |
100 | ýüz | |
1000 | müň |
Farbyupraviť | upraviť zdroj
slovensky | turkménsky |
---|---|
čierna | gara |
modrá | gök |
hnedá | goňur, mele |
šedá | çal |
zelená | ýaşyl |
oranžová | narynç, mämişi |
ružová | gülgün |
fialová | benewşe, melewşe |
červená | gyzyl |
biela | ak |
žltá | sary |
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Azerbajdžančina
Baškirčina
Chaladžština
Gagauzština
Jakutčina
Juhozápadné turkické jazyky
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk