Stereochémia je časť chémie, ktorá sa zaoberá priestorovým usporiadaním atómov v chemických zlúčeninách a vzťahom medzi štruktúrou a vlastnosťami látok.^[1] Priekopníkmi stereochémie boli Louis Pasteur, Jacobus Henricus van ’t Hoff a Hans Fischer.^[1] V závislosti od rozloženia atómov v priestore, môže látka s tým istým sumárnym chemickým vzorcom, nadobúdať diametrálne odlišné chemické a fyzikálne vlastnosti.

Hlavnou oblasťou, ktorou sa stereochémia zaoberá, je štúdium stereoizomérie.^[1] Okrem toho je významnou časťou i štúdium chirálnych látok.^[2]

Význam

Dôležitým príkladom látok, ktoré majú výrazne rôzne vlastnosti kvôli rozdielnemu usporiadaniu atómov v priestore, je talidomid. Talidomid existuje v podobe dvoch enantiomérov, (R)-talidomidu a (S)-talidomidu. Talidomid sa objavil koncom 50. rokov 20. storočia ako liek na spanie a sedatívum, ale takisto pomáhal s rannou nevoľnosťou u tehotných žien.^[3] Neskôr sa však zistilo, že spôsobuje poškodenie vývoja plodu, predovšetkým končatín, a pôsobí ako teratogén. Liek bol predávaný ako racemát, ale tieto vlastnosti má len jeho (S)-enantiomér, (R)-enantiomér tieto poruchy nespôsobuje.^[3]

Napriek tomu sa talidomid znovu objavil na trhu, pretože pomáha pri niektorých ťažko liečiteľných chorobách, napríklad lepra.^[3]

Referencie

Chemický portál

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.