Sobotište
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Senica
Región	Záhorie
Vodný tok	Teplica
Nadmorská výška	252 m n. m.
Súradnice	48°43′53″S 17°24′21″V / 48,7313°S 17,4058°V / 48.7313; 17.4058
Rozloha	32,25 km² (3 225 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 483 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	45,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1241/1251
Starosta	Vladimír Jan Kružík[3] (nezávislý)
PSČ	906 05
ŠÚJ	504840
EČV (do r. 2022)	SE
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa obecného úradu	Sobotište 11
E-mailová adresa	podatelna@sobotiste.sk
Telefón	034/628 2102
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Sobotište
Webová stránka: sobotiste.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Sobotište je obec na Slovensku v okrese Senica.

Obec sa skladá z dvoch hlavných častí a to samotného Sobotišťa a Javorca.

Táto časť sa delí na Horný koniec a Dolný koniec.

Javorec zaberá viaceré osady roztrúsené v Bielych Karpatoch, v údolí Teplice. Väčšina domov je rozložená naľavo od cesty 2.triedy č.500, cca 4 km na sever od stredu Sobotišťa.

Sobotište (v priebehu stáročí nazývané tiež Zobódycha, Zsobotist, Sobotisscze, Sobotis, Ozsombat) je staré viac ako 800 rokov.

Zemepisná poloha obce je priaznivá a bola vždy príťažlivá: pre husitov, ktorí ju obsadili v roku 1428, pre Turkov, ktorí tu plienili a zabíjali v rokoch 1623 a 1650, pre poľských kozákov, ktorí ju vyrabovali v roku 1621, pre prenasledovaných anababtistov (habánov), ktorí si tu založili habánsky dvor v roku 1546 a natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, ale aj pre humanistické reformačné myslenie 17. storočia, ktoré sa sem šírilo zo západnej Európy.

Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Nepochybne pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo medzi obyvateľstvom remeslo mlynárske, tkáčske, pytlikárske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke, krajčírske a do dnešných čias slávne hrnčiarske a keramikárske. V roku 1700 bol založený v Sobotišti spoločný cech spomenutých remesiel pre celé branecké panstvo. V roku 1770 bola v Sobotišti založená grófom Nyárym vlnárska manufaktúra.

Sobotište sa hospodársky vzmáhalo (známe sú sobotišské jarmoky, ktoré v roku 1530 povolil kráľ Matej II.), narastal počet krčmárov a obchodníkov. V roku 1831 mala obec 4854 obyvateľov a niekoľko desiatok krčiem.

V roku 1831 sa do obce prisťahoval Samuel Jurkovič, evanjelický učiteľ, vďaka ktorému patrí Sobotište medzi slávne slovenské mestečká. V tom čase tu bolo niekoľko mlynov, menších pivovarov, darilo sa hroznu a vínu, bolo tu veľa zemanov a panských úradníkov.

• Ňáriovský kaštieľ, trojpodlažná dvojtraktová renesančno-baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1663. Stojí na mieste staršieho kaštieľa či hradu. V polovici 18. storočia prešiel stavbnými úpravami. Koncom 19. storočia došlo k úpravám dispozícií kaštieľa. V rokoch 1976-1978 prešiel obnovou. Na prízemí sa nachádzajú miestnosti s valenými klenbami s lunetami a krížovými hrebienkovými klenbami.^[4] Fasáde kaštieľa dominuje stredný dvojpodlažný rizalit členený lizénami s oknami s prelamovanými rímsovými frontónmi a podokennými lambrekýnmi. Krídla kaštieľa sú ukončené nárožnámi oktogonálnymi vežami s barokovými helmicami.

• Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová pôvodne renesančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1635-1637. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, z ktorej sa dochovala iba veža. Kostol nechal vybudovať zeman Ľudovít Ňári pre miestnych evanjelikov. V období protihabsburských povstaní sa v užívaní kostola striedali katolíci s evanjelikmi. Od roku 1709 je kostol katolícky. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár a tri bočné oltáre z prvej polovice 18. storočia a baroková kazateľnica.^[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s rímsovými suprafenestrami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená murovaným ihlancom.

• 
  Ńáriovský kaštieľ
• 
• 
• 
  Kostol Panny Márie Nanebovzatej
• 
• 
  Detail portálu kostola

• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1783-1784. Staviteľom kostola bol Franc Hondler. Veža bola dostavaná v roku 1909, jej autorom je architekt M. M. Harminc. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu štvorramenná priebežná empora.^[6] Oltár je neskorobarokový z roku 1789, organ je klasicistický z roku 1839. Fasády kostola sú členené lizénami a dvoma radmi okien so šambránami. Horný rad je polkruhovo ukončený, dolný rovný. Veža je v spondej časti štvorcová s dekoratívnym pásovaním, v hornej časti je oktogonálna, ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 

• Klasicistická kúria, jednopodlažná dvojtraktová stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 19. storočia.^[7]

• Habánska zvonica, baroková murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1753. Tvorí súčasť areálu habánskeho dvora.^[8] Zvonica má širšiu štvorcovú podstavu s polkruhovými vrátami, dekorovanú negatívnym lizénovým rámom. Z nej vyrastá úzka prevýšená časť ukončená trojuholníkovým štítom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.

• Habánsky vodný mlyn, technická pamiatka, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou z roku 1739.^[9]

• Kaplnka Povýšenia svätého Kríža z roku 1764.

• Židovský cintorín z 18. storočia.

• 
  Habánsky dvor
• 
  Habánska zvonica
• 
  Habánsky mlyn
• 

Po obci je pomenovaná planétka (26401) Sobotište.

Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo dňa 8.2.1995 príležitostnú poštovú známku „Gazdovský spolok, Sobotište, 1845“ v nominálnej hodnote 9 Sk.^[10]

• Bohuslav Šulek (* 1816 – † 1895) – chorvátsky prírodovedec, jazykovedec a publicista slovenského pôvodu.
• Ľudovít Jaroslav Šulek (* 1822 – † 1849) – účastník Slovenského povstania.
• Viliam Šulek (* 1825 – † 1848) – účastník Slovenského povstania, za čo bol popravený.
• Fridrich Dohnány (* 1843 – † 1909) – pedagóg, prírodovedec a stenograf.
• Karol Laco (* 1921 – † 2009) – právnik, vysokoškolský pedagóg, politik
• Rafael Černý (* 1924 – † 2006) – rímskokatolícky kňaz,salezián, prinútený emigrovať pre vieru, pedagóg, redaktor (Slovenské hlasy z Ríma; Diakonia – slovenský kňaz).

• Pavol Ježovič (* 1726 – † 1804) – evanjelický farár, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár.
• Samuel Jurkovič (* 1796 – † 1873) – pedagóg, ľudovýchovný a kultúrny pracovník, organizátor družstevníctva.
• Pavel Beblavý (* 1847 – † 1910) – evanjelický farár a spisovateľ.

• ŠEBESTA, Miroslav. Pamätnica sto rokov požiarnej ochrany v obci Sobotište: 1889 - 1989. Sobotište : Zväz protipožiarnej ochrany, 1989. ISBN 80-900400-1-2. S. 72.

• ZAJÍČKOVÁ, Mária; DRAHOŠOVÁ, Viera. Habáni v Sobotišti: zborník príspevkov zo seminára. Skalice : Záhorské múzeum, 2002. ISBN 80-85446-44-8. S. 97.

• JAMÁRIK, Vladimír. Sobotište. Sobotište : Obec Sobotište, 2012. ISBN 978-80-89158-30-0. S. 78.

• KOVÁČ, Martin. História evanjelického a.v. cirkevného zboru Sobotište. Sobotište : Cirkevný zbor ECAV, 2016. ISBN 978-80-8156-072-9. S. 215.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sobotište

• Oficiálny web