Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Rohov
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Senica
Región	Záhorie
Vodné toky	Rohovský potok, Pasecký potok, Bôrik
Nadmorská výška	210 m n. m.
Súradnice	48°43′36″S 17°20′42″V / 48,7266°S 17,3451°V / 48.7266; 17.3451
Rozloha	4,57 km² (457 ha) [1]
Obyvateľstvo	380 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	83,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1394
Starosta	Ján Kadič[3] (nezávislý)
PSČ	906 04
ŠÚJ	556122
EČV (do r. 2022)	SE
Tel. predvoľba	+421-34
E-mailová adresa	rohov@rohov.sk
Telefón	0346511024
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rohov, Senica District
Webová stránka: rohov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rohov je obec na Slovensku v okrese Senica

Polohopis

Obec leží uprostred Myjavskej pohorkatiny, v doline Paseckého potoka. Nadmorská výška je v chotári od 205 po 350 metrov. Pohorkatinný povrch chotára tvoria mladšie treťohorné íly, pieskovce, štrky a na povrchu čiastočne treťohorná spraš. Nachádza sa tu sírnatý prameň.

Dejiny

Obec, ako sa uvádza v oficiálnych prameňoch, sa spomína v roku 1471 odkedy patrila hradu Branč. Ale Stibor zo Stiboríc (mladší) v testamente, napísanom 5. septembra 1431 na Beckove, ustanovil svojho maršala Adama Bress de Rohov (z Rohova) exekútora testamentu. Najnovšie však pri štúdiu Žigmundových privilegiálnych listín Mgr. Vladimír Petrovič (historik Záhorského múzea v Skalici) zistil v donačnej listine z roku 1392 opisujúcej majetky prináležiace hradu Holíč, že sa tu spomína i Ekfalwa – Rohov, i keď v tom čase ako osada spustošená a opustená (populosis Item desertis). Je to prvá písomná zmienka o Rohove.

Obec patrila panstvu Branč, od 1569 rodine Amádeovcov, neskôr rodine Gvadányiovcov, Hederváriovcov, Nyáryovcov, Zichiovcov, Esterháziovcov, Erdodyovcov a Horeckých. V roku 1715 mala 4 poddanské a 10 želiarských domácností. Už v roku 1720 boli v obci vinice. V roku1752 žilo v Rohove 18 rodín, 1787 bolo v obci už 60 domov a 333 obyvateľov. V roku 1828 tu bolo 44 domov a 307 obyvateľov. Pôvodne sa zaoberali vinohradníctvom a neskoršie poľnohospodárstvom. V roku 1843 bol Rohov vedený ako slovenská obec, v ktorej žije 302 obyvateľov, z toho 256 katolíkov, 15 evanjelikov a 31 židov. Bol tam vodný mlyn.

Na prelome 19. a 20. storočia vlastnil rohovské majetky veľkostatkár Alfréd Murányi. Ráz obce sa zachoval i po roku 1918, v roku 1924 bol v Rohove veľký požiar.

Do roku 1948 tu pracoval spomínaný mlyn. Odkedy bol v obci sa nevie, zachovala sa však listina v origináli, kde barón Jozef Horecký prenajal mlyn v rokoch 1769 a 1790 rodine Zelenkových.

V roku 1960 sa obec Rohov zlúčila s Rybkami, vznikla obec Rohovské Rybky. V roku 1990 v dôsledku zmien a následným zvýšením právomocí rozhodovania obecných zastupiteľstiev sa Rohovské Rybky rozčlenili.

Názov obce

Názov Rohov vznikol podľa polohy prvého domu. Stál na rohu lesa a jeho vlastníkom bol mlynár. Z toho zjednodušením vznikol názov Rohov.

Vývin názvu obce

• 1431 – Rohov
• 1471 – Rohov
• 1569 – Rohov
• 1769 – Roho
• 1773 – Roho, Rohow
• 1786 – Rohó
• 1790 – Roho
• 1808 – Rohó, Rohow
• 1863, 1877 až 1882 – Rohov
• 1873, 1888 až 1913 – Rohó
• 1920 – Rohov

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Kaštieľ, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z prvej štvrtiny 19. storočia. Stojí na mieste staršej stavby, ktorej hmota bola použitá pri jeho stavbe. Od roku 1953 je tu ústav sociálnej starostlivosti pre mládež so 105 posteľami. Interiéry sú plochostropé, okrem chodby, ktorá má českú placku. Priečeliu kaštieľa dominuje päťosový portikus, ktorý je ukončený trojuholníkovým štítom, v ktoréhho tympanóne je umiestnený reliéfny erb. Na dvorovej fasáde je trojosový stredný rizalit, zakončený štítom s tympanónom.^[4] Fasáda je členená kordónovou rímsou, okná majú šambrány a nadokenné rímsy.

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, jednoloďová renesančná stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1628–1636.^[5] Barokovou úpravou prešiel v prvej polovici 18. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českými plackami. Nachádza sa tu drevený organový chór. Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia, v strede stĺpovej architektúry je obraz sv. Kataríny, flankovaný barokovými sochami sv. Štefana a Ladislava. Dva bočné oltáre sú z poslednej tretiny 18. storočia s totožnou luiséznou architektúrou a novšími doplnkami. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia, na rezonančnej strieške je umiestnená skupina sv. Trojice. Krstiteľnica je klasicistická, na balustrovej nohe s lupeňovitou nádržou. Krucifix monumentálnych rozmerov je barokových z čias okolo roku 1700 so silným emotívnym obsahom realistického podania. V kostole je umiestnený epitaf maďarského básnika J. Gvadányiho zhotovený v roku 1909. Fasády kostola sú členené dvojstupňovými opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená zvonovitou helmicou s laternou. Kostol je obohnaný múrom, ktorý slúžil vo vojnových časoch 17. a 18. storočia ako fortifikácia.

• Prícestná socha sv. Floriána, neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia.^[6] Na vysokom podstavci je umiestnená postava svätca vo vlajúcom rúchu.

• Mariánsky stĺp, neobaroková socha Immaculaty z roku 1873. Nachádza sa pred kostolom.

• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1875. Ku kaplnke v minulosti chodievali procesie.

• 
  Klasicistický kaštieľ
• 
  Kostol sv. Kataríny

Kultúra

Ešte začiatkom 20. storočia bolo známe paličkovanie čipiek z hrubších konopných a bavlnených nití do kútnice, úvodnice, na uteráky a obrusy.

Osobnosti obce

Rodáci

• Dezider Janda (* 1913 – † 1965), herec a režisér

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rohov (okres Senica)

Externé odkazy

• Oficiálny web