Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
Štát	Bielorusko
Druh	Prezidentské voľby
Orgán	Prezident Bieloruska
Dátum	9. august 2020
Účasť	84,17% (5 818 955 hlasov) predčasného hlasovania sa zúčastnilo 2 806 640 osôb)
Počet kandidátov	5
Výsledky
Poradie volieb
2015 2020 2025
Politický portál

Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020 sa uskutočnili v nedeľu 9. augusta. Predčasné hlasovania prebiehalo medzi 4. a 8. augustom. O funkciu prezidenta sa uchádzalo päť kandidátov. Prezidentské voľby jednoznačne vyhral Alexandr Lukašenko so ziskom 80,10%.^[1] Volebná účasť dosiahla 84,17%.^[1] V krajine sa pre údajné podvody pri voľbách po voľbách spustila vlna protestov a nad voľbami vyjadrilo znepokojenie aj viacero štátov. Žiadne podvody ale zistené neboli.

Kandidáti

Právoplatní kandidáti

Portrét	Meno	Vek	Profesia	Strana
	Alexandr Grigorievič Lukašenko	65	prezident Bieloruska od roku 1994	Nezávislý
	Siarhej Uladzimiravič Čeračeň (biel. Сяргей Уладзіміравіч Чэрачэнь)	35	predseda bieloruskej sociálnodemokratickej strany	Bieloruská sociálnodemokratická strana
	Hanna Anatolevna Kanapacká (biel. Ганна Анатолеўна Канапацкая)	43	opozičná poslankyňa	Nezávislá
	Andrej Uladzimiravič Dzmitryjev (biel. Андрэй Уладзіміравіч Дзмітрыеў)	39	aktivista, člen hnutia Hovoriť pravdu (biel. Гавары праўду (Havary Pravdu))	Nezávislý (avšak je členom hnutia Hovoriť Pravdu)
	Sviatlana Heorhijevna Cichanovská (biel. Святлана Георгіеўна Ціханоўская)	37	učiteľka	Nezávislá

Odmietnutí kandidáti

Portrét	Meno	Vek	Profesia	Dôvod odmietnutia
	Siarhej Leanidavič Cichanovski (biel. Сяргей Леанідавіч Ціханоўскі)	41	youtuber	Známeho protilukašenkovského bieloruského youtubera a kandidáta na prezidenta, Siarheja Cichanovského obvinili z toho, že je ruskou bábkou a chcel zvrhnúť Lukašenka.[2] Podľa iného zdroja bol obvinený "z podnecovania násilia voči príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní".[3] Po jeho zadržaní ohlásila kandidatúru na funkciu prezidenta Bieloruska jeho manželka, Sviatlana Cichanovská,[4] ktorá začala spolupracovať so štábom odmietnutých kandidátov Viktara Babaryka a Valeryja Capkala.
	Viktar Dzmitryjevič Babaryka (biel. Віктар Дзмітрыевіч Бабарыка)	56	bankár	Viktar Babaryka bol zatknutý za daňové úniky a pranie peňazí, následne mu jeho kandidatúru na prezidenta zamietli.[2][5]
	Valeryj Viľjamavič Capkala (biel. Валерый Вільямавіч Цапкала)	55	diplomat, bývalý veľvyslanec v USA a Mexiku	Na kandidatúru prezidenta v Bielorusku potrebuje kandidát aspoň 100 000 podpisov. Cepkala ich predložil 160 000, no z nich bolo údajne platných len 75 249.[6] Cepkala so svojimi dvomi deťmi utiekol do Ruska, lebo sa obával, že ho zatknú.[7]
	Mikola Viktaravič Statkevič (biel. Мікола Віктаравіч Статкевіч)	63	politik, zúčastnil sa aj prezidentských volieb v roku 2010	Údajne bol zadržaný kvôli účasti na nepovolenom zhromaždení, respektíve na demonštrácii, ktorá sa konala 31. mája 2020.[8]

Priebeh volieb

Pravidlá

• V Bielorusku sa považujú voľby za právoplatné pod podmienkou, že sa ich zúčastní aspoň 50% voličov. Táto podmienka bola splnená, keďže volebná účasť dosiahla 84,17%.

• Druhé kolo prezidentských volieb sa nekonalo, keďže sa Alexandr Lukašenko údajne získal viac 50% hlasov (podľa zdrojov za Lukašenka hlasovalo 80,23% občanov Bieloruska).

Pozorovatelia volieb

• Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), Parlamentné zhromaždenie OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) sa na monitorovaní predvolebnej kampane i samotných volieb nezúčastnili. Odôvodnili to tým, že ich bieloruské orgány pozvali príliš neskoro.

• Do Bieloruska nebola pozvaná ani Ústredná volebná komisia Ruskej federácie.

• Voľby monitorovala len jedna medzinárodná organizácia, a to Spoločenstvo nezávislých štátov.

• Miestnych pozorovateľov volieb bolo zaregistrovaných vyše 48 000. Väčšina z nich zastupovalo organizácie, hnutia a politické strany, ktoré podporovali Alexandra Lukašenka. Podľa zdrojov o pozorovanie požiadali aj podporovatelia iných kandidátov, avšak volebná komisii mnohé z nich zamietla. Ako dôvod uviedli epidemiologické opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19.

Voľby

• Voľby sa uskutočnili počas pandémie koronavírusu.

• Bieloruské ministerstvo zdravotníctva odporučilo členom komisie nosiť rúška a do volebných miestností vložilo antiseptické gély.

• Vo volebných miestnostiach sa nenachádzali plenty, údajne by ich členovia komisie neboli schopní pravidelne dezinfikovať.

• Na území Bieloruska sa nachádzalo 5767 volebných miestností, zatiaľčo v zahraničí 44.

• Volebné miestnosti boli otvorené podľa miestneho času od 08.00 do 20.00 (od 07.00 do 19.00 SELČ).

Výsledky volieb

Výsledky volieb sú rozpísané v tabuľke nižšie.^[1][9]

Exit Poll

Podľa exit pollu ruskej spravodajskej agentúry RIA Novosti mali dopadnúť voľby nasledovne:^[10][11]

Volebná účasť

Volebná účasť v prezidentských voľbách v Bielorusku dosiahla 84,17%. Tabuľka nižšie znázorňuje volebnú účasť v jednotlivých oblastiach v Bielorusku.^[9]

Po voľbách

Opozícia bola presvedčená, že boli výsledky volieb zmanipulované. Volební pozorovatelia zaznamenali v Bielorusku počas troch dní predčasného hlasovania vyše 5000 porušených zákonov. Počas toho obdobia bolo zatknutých 37 pozorovateľov.^[12] 10. augusta Sviatlana Cichanovská opustila Bielorusko a utiekla do Litvy. Následne uviedla, že si myslí, že sa víťazkou volieb stala ona.^[13]

Protesty

Pozri aj: Protesty v Bielorusku v roku 2020

Ľudia z Bieloruska neboli s výsledkami volieb spokojní. Mnohí vyšli do ulíc a vyzývali Lukašenka, aby z funkcie prezidenta odstúpil. Vypovedali o tom transparenty, na ktorých bolo napísané Odíď!^[14]

Podľa viacerých médii potláčali policajti protestujúcich ľudí násilím. Polícia dokopy zadržala vyše 6700 ľudí a niekoľko stoviek i zranila.^[15] Demonštrácie si zatiaľ vyžiadali 3 úmrtia. Jeden z obetí je Alexander Tarajkovski, ktorému podľa bieloruskej vlády v ruke vybuchla výbušnina, ktorú plánoval hodiť na policajtov, avšak nebohého priateľka si myslí, že ho postrelili násilní policajti. Odôvodnila to tým, že na jeho hrudi našla čiernu modrinu.^[15] Druhý muž umrel vo väznici v Homeli po tom, ako ho zadržali.^[15] Tretia obeť bola podľa zdrojov počas demonštrácii postrelená do hlavy.^[16]

Počas demonštrácií sa naskytli aj prípady, keď policajti položili svoje štíty a nechali ľudí protestovať i naďalej. Niektoré ženy začali policajtov objímať a rozdávať im kvety.^[17]

Kritika

     Bielorusko
     zablahoželalo Lukašenkovi
     skritizovalo priebeh volieb
     nevyjadrilo sa

Medzinárodné organizácie

Európska únia žiadala zaviesť sankcie proti Bielorusku, pretože prezidentské voľby v Bielorusku považuje za zmanipulované.^[18]

Štáty, ktoré zablahoželali Lukašenkovi

• Abcházsko – prezident Aslan Bžanija^[19]
• Arménsko – predseda vlády Nikol Pašinjan a prezident Armen Sarkisjan^[20]
• Azerbajdžan – prezident İlham Əliyev^[21]
• Čína – Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Si Ťin-pching^[22]
• Južné Osetsko – prezident Anatolij Bibilov^[23]
• Kazachstan – prezident Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev^[24]
• Kirgizsko – prezident Sooronbaj Šaripovič Žeenbekov^[25]
• Moldavsko – prezident Igor Dodon^[26]
• Nikaragua – prezident Daniel Ortega a viceprezidentka Rosario Murillo^[27]
• Omán – sultán Hajsám bin Tárik Saíd^[28]
• Rusko – prezident Vladimir Putin^[29]
• Sýria – prezident Baššár al-Asad^[30]
• Tadžikistan – prezident Emómalí-ji Rahmón^[31]
• Turecko – prezident Recep Tayyip Erdoğan^[32]
• Uzbekistan – prezident Šavkat Mirzijojev^[33]
• Venezuela – prezident Nicolás Maduro^[34]
• Vietnam – prezident Nguyễn Phú Trọng^[35]

Štáty, ktoré skritizovali priebeh volieb

• Belgicko – minister zahraničných vecí Philippe Goffin odsudzuje násilné zasahovanie polície. Myslí si, že by sloboda prejavu, ako základné ľudské právo, nemalo byť potláčané.^[36]
• Česko – minister zahraničných vecí Tomáš Petříček skritizoval priebeh volieb.^[37]

• Estónsko – minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu skritizoval priebeh volieb na Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.^[38]
• Holandsko – minister zahraničných vecí Stef Blok vyjadril zhrozenie ohľadom násilnému potláčaniu protestov. Nevylúčil ani požiadavku sankcií.^[39]
• Kanada – minister zahraničných vecí François-Philippe Champagne skritizoval násilie vykonávané voči občanom Bieloruska.^[40]
• Litva – minister zahraničných vecí Linas Linkevičius skritizoval nedemokretické voľby v Bielorusku. Svetlanu Tichanovskú prijal v Litve po tom, ako utiekla z Bieloruska.^[41] Následne hlasoval za to, aby Litva neuznala Lukašenka za prezidenta Bieloruska.^[42]
• Lotyšsko – minister zahraničných vecí Edgars Rinkēvičs žiada sankcie voči manipulátorom v Bielorusku.^[43]
• Nemecko – Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert vyhlásil, že boli voľby v Bielorusku zmanipulované. Následne vyzval bieloruskú vládu, aby prijala rozhodnutie ľudu a odstúpila.^[44]
• Poľsko – minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz skritizoval násilie polície.^[45] Premiér Mateusz Morawiecki požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.^[46]
• Rumunsko – minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu vyjadril znepokojenie ohľadom násilia vykonávané v Bielorusku. Poznamenal, že by sa mal konflikt riešiť politickým dialógom, následne bieloruskú vládu vyzval, aby neporušovala ľudské práva.^[47]
• Spojené kráľovstvo – Foreign and Commonwealth Office odsudzuje násilie v Bielorusku.^[48]
• Spojené štáty – Mike Pompeo a Kayleigh McEnany sú z priebehu volieb znepokojení.^[49][50]
• Švajčiarsko – Federálne ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z protestov po voľbách a vyzvalo bieloruskú vládu, aby odstúpila z funkcie.^[51]
• Švédsko – ministerka zahraničných vecí Ann Linde znepokojovalo zatýkanie a mučenie protestujúcich.^[52]
• Ukrajina – ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril znepokojenie ohľadom priebehu volieb. Vyzval bieloruskú vládu, aby začali s občanmi diskutovať a aby nekonali násilne.^[53]

Slovensko

• 58 poslancov Národnej rady SR požiadalo o nové voľby v Bielorusku.^[54]
  • 28 poslancov zo strany OĽaNO (Dominik Drdul, Andrej Stančík, Monika Kozelová, Anna Andrejuvová, Gábor Grendel, Michal Šipoš, Róbert Halák, Peter Pollák, Jarmila Vaňová, Juraj Krúpa, Peter Liba, Kristián Čekovský, Peter Kremský, Rastislav Jílek, Jozef Pročko, Zita Pleštinská, Anna Remiášová, Ján Szőllős, Ján Kerekréti, Marek Šefčík, Vladimír Zajačik, Tomáš Šudík, Jaroslav Šíbl, Jana Majorová Garstková, Katarína Hatráková, Anna Mierna, Radovan Marcinčin, Anna Záborská)
  • 8 zo SME RODINA (Peter Pčolinský, Petra Krištúfková, Eva Hudecová, Ľudovít Goga, Jaroslav Karahuta, Ľuboš Krajčír, Petra Hajšelová, Adriana Pčolinská)
  • 12 zo SaS (Ondrej Dostál, Peter Osuský, Radovan Kazda, Milan Laurenčík, Anna Zemanová, Radovan Sloboda, Jarmila Halgašová, Miroslav Žiak, Peter Cmorej, Jana Cigániková, Marián Viskupič, Alojz Baránik),
  • 10 zo ZA ĽUDÍ (Miroslav Kollár, Jana Žitňanská, Ján Benčík, Juraj Šeliga, Tomáš Valášek, Vladimíra Marcinková, Tomáš Lehotský, Viera Leščáková, Marek Hattas, Andrea Letanovská)^[55]

• 9 europoslancov reprezentujúci Slovensko taktiež požiadalo o nové voľby v Bielorusku.^[54]
  • Peter Pollák, OĽaNO
  • Lucia Ďuriš Nicholsonová, SaS
  • Eugen Jurzyca, SaS
  • Martin Hojsík, Progresívne Slovensko
  • Michal Šimečka, Progresívne Slovensko
  • Michal Wiezik, SPOLU
  • Vladimír Bilčík, SPOLU
  • Ivan Štefanec, KDH
  • Miriam Lexmann, KDH ^[55]

• Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ivan Korčok aj s ostatnými ministrami zahraničných vecí v rámci EÚ žiadajú sankcie proti manipulátorom v prezidentských voľbách v Bielorusku.^[54]
• Zuzana Čaputová skritizovala násilie vykonávané voči občanom Bieloruska.^[56][57]
• Protesty v Bielorusku podporil aj bieloruský veľvyslanec pôsobiaci na Slovensku, Igor Leščeňa, ktorý z postu rezignoval 18. augusta. Lukašenko ho neskôr úradne z funkcie odvolal.^[58][59]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020