Toto je článok o prepise (transkripcii alebo transliterácii) z cyriliky do latinky.

Slovenské systémy

Systém podľa PSP 1991/1998/2000 (používaný aj v slovenskej Wikipédii)

Je opísaný v PSP (z roku 1991 resp. 1998 resp. 2000) v Kap. VII podkapitole 1.1 a podkapitole:

• pre ruštinu: 1.2.1
• pre ukrajinčinu: 1.2.2
• pre bieloruštinu: 1.2.3
• pre bulharčinu: 1.2.4
• pre macedónčinu: 1.2.5
• pre srbčinu: 1.2.6 (systém je zhodný s latinským zápisom chorvátčiny)

Pozri

Systémy podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

• bulharčina: systém z roku 1999, je zhodný so systémom podľa odporúčania OSN z roku 1977 (pozri nižšie)
• ruština: systém z roku 1998, je zhodný so systémom pre ruštinu podľa odporúčania OSN z roku 1987 (pozri nižšie)

Systém podľa STN 01 0185 (starší názov ČSN 01 0185)

Bola to česko-slovenská norma (v slovenčine) pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, "srbskú verziu srbochorvátskeho jazyka", macedónčinu a bulharčinu. Vydaná v roku 1975, platná od roku 1977, zrušená v Česku 2002, na Slovensku v 2003, ale na Slovensku stále používaná, lebo nebola nahradená inou. Komentár pozri napr. str. 32, náhľad tu

Systém podľa starších PSP

V PSP platných pred rokom 1991 (teda z rokov 1953 - 1971) a podľa knihy Príručka slovenského pravopisu pre školy (autori: Ján Oravec, Vincent Laca) platil systém zhodný so systémom uvedeným v PSP z roku 1991 a nasl. s tým rozdielom, že:

• ьё = jo (nie: io); дьё/тьё/ньё/льё = ďjo/ťjo/ňjo/ľjo (nie: dio/tio/nio/lio)
• ью = ju (nie: iu); дью/тью/нью/лью = ďju/ťju/ňju/ľju (nie: diu/tiu/niu/liu)
• ья = ja (nie: ia); дья/тья/нья/лья = ďja/ťja/ňja/ľja (nie: dia/tia/nia/lia)

Systém podľa "Pravidla jmenného katalogu" (1959/1969)

Išlo o česko-slovenské katalogizačné inštrukcie. Prvé vydanie bolo z roku 1959, druhé z roku 1969. Systém bol založený na medzinárodnom vedeckom prepise.

České systémy

Systém podľa PČP

Je opísaný v Pravidlách českého pravopisu (z roku 1993 resp. 2002). Kópia textu je dostupná tu (s.13 a ďalej).

Tento systém nie je zhodný so slovenským systémom podľa PSP. Hlavné rozdiely sú:

• namiesto slovenského ie, io, iu (po mäkkom znaku a podobne) je české je, jo
• namiesto slovenského ľo, ľu, ľa je české lo, lu, la
• namiesto slovenského de, te, ne je (väčšinou) české dě, tě, ně
• namiesto slovenského iu po spoluhláskach je české ju

Systém podľa ČSN

• súčasný (česká norma): ČSN ISO 9 (zhodné s ISO 9:1995, pozri nižšie)
• bývalý (česko-slovenská norma): ČSN 01 0185 - pozri vyššie

Systém podľa "Pravidla jmenného katologu"

Pozri vyššie

Medzinárodné systémy

Medzinárodný vedecký prepis (od konca 19. storočia)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vedecký prepis cyriliky

Systémy podľa OSN

• bulharčina: odporúčanie z roku 1977 = bulharský „Systém transliterácie a transkripcie“ z roku 1972 - pozri napr. a resp.
• macedónčina: odporúčanie z roku 1977 –
• ruština: odporúčanie z roku 1987 pre prepis názvov z územia Ruska (ZSSR?) = druhý variant prvej tabuľky sovietskej normy GOST 16876-71 v stave z roku 1983 (pozri nižšie) - pozri napr. a
• srbčina: odporúčanie z roku 1977 - pozri napr.

Systémy ISO

Bližšie informácie v hlavnom článku: ISO 9

• ISO 9:1995: zhodné s GOST 7.79, pozri dole linky ku GOST 7.79
• ISO 9:1986
• ISO/R 9:1968
• ISO/R 9:1954

Z vyššie uvedných posledných troch (teda starších) noriem sa ešte dnes pomerne často používa norma ISO/R 9:1968: pozri napr. 11 (K textu zobrazenému na uvedenom linku treba dodať, že ISO/R 9:1968 povoľuje ako alternatívu aj tzv. "2. podštandard" - písať zh (namiesto ž), sh (namiesto š), ĭ (namiesto j), kh (namiesto h), ts (namiesto c), ch (namiesto č), shch (namiesto šč), yu (namiesto ju) a ya (namiesto ja). Išlo o ústupok anglosaskej tradícii prepisu cyriliky. )

Systém RVHPupraviť | upraviť zdroj

V RVHP platil oficiálne systém RVHP 1362 (po rusky: (ST) SEV 1362) z roku 1978, ktorý bol zhodný s GOST 16876-71 (pozri nižšie).

Systém Slavic Reviewupraviť | upraviť zdroj

Myslí sa starší systém podobný ISO 9:1968, dnes časopis používa systém ALA-LC.

Sovietske/ruské systémyupraviť | upraviť zdroj

• Sovietsky systém GOST 16876-71 (od sovietskej Hlavnej správy geodézie a kartografie - GUGK) z roku 1971 (drobné úpravy 1973, 1980 a 1983): norma má dve časti:
  • Tabuľka 1 (transliterácia 1:1) s dvoma variantmi odlišujúcimi sa v písaní e - je, h - ch, ŝ - šč, û - ju, â - ja (druhý variant bol prebratý do normy OSN 1987 - pozri vyššie), druhý variant pozri napr. 12
  • Tabuľka 2 (latinka (aj) so zloženými písmenami a bez diakritických znamienok)
• Ruský systém GOST 7.79 (z roku 2000/2002), je zhodný so systémom ISO 9:1995; pozri napr. GOST 7.79 celý text (tým zároveň text ISO 9:1995) v ruštine, tabuľky pre Systém A ale nie sú funkčné; norma má dve časti:
  • Systém A (transliterácia 1:1): pozri napr. 13 a dole
  • Systém B (latinka (aj) so zloženými písmenami a bez diakritických znamienok): pozri link vyššie uvedený link na celú normu v ruštine
• Ruský systém pre ruské pasy z roku 1997: 14 (čo je príloha 15)

Prehľad podľa anglickej wikipédie:

Zátvorky označujú prípustné varianty

Anglické systémyupraviť | upraviť zdroj

• Systém ALA-LC (American Library Association-Library of Congress):
  • verzia 1997: pre slovanské cyrilské písma a pre všetky neslovanské cyrilské písma - pozri pod jednotlivými jazykmi na 16, to isté pod jednotlivými jazykmi na 17
  • verzia 1976: napr. pre ruštinu 18
  • systém LC: 1905
  • systém ALA: 1885
• Systém BGN/PCGN: pozri pod jednotlivými jazykmi na 19(napr. ruština 1944/1947, bulharčina 1952, bieloruština 1979 atď.), to isté pod jednotlivými jazykmi na 20
• Systém BSI z roku 1958 (BS 2979:1958): je zhodný s 2. podštandardom z ISO/R 9: 1968, komentár pozri 21, časť pre ruštinu pozri napr. 22
• Systém British Royal Society z roku 1953
• Systém British Academy z roku 1917
• Systém Britského múzea
• Systém New York Public Library
• Systém INIS
• Systém MR (Mathematical Reviews/Zentralblatt MATH)
• Systém podľa Allworth, Edward: Nationalities of the Soviet East. Publications and Writing Systems. New York, 1971 - pozri na 23 podstránky pre jazyky altajčina, azerbajčina, baškirčina, čuvaština, jakutčina, krymská tatárčina, karačaj-balkarčina, karakalpačtina, kazaština, chakaština, kirgizština, kumyčtina, nogajčina, osetčina, tadžičtina, tatárčina, turkménčina, uzbečtina
• Systém podľa Daniels, Peter T., Bright, William (eds.): World’s Writing Systems, New York, 1996 - pozri na 24 podstránky pre jazyky bulharčina, buriatčina, čukčina, kabardčina, kalmyčtina, kirgizština, komijčina, moldavčina, tadžičtina, tatárčina, turkménčina, ukrajinčina, uzbečtina

Nemecké systémyupraviť | upraviť zdroj

NSRupraviť | upraviť zdroj

• DIN 1460 z roku 1982 (normu používa aj Deutsche Bibliothek): je zhodná s ISO/R 9:1968 (bez 2. podštandardu), pozri napr. 25
• Systém podľa Dudena NSR (v Rakúsku podľa Österreichisches Wörterbuch) : pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, bulharčinu, macedónčinu a srbčinu, pozri napr. 26 a 27
• Systém podľa TITUS (Thesaurus Indogermanischer Text- und Sprachmaterialien), 2000: pozri na 28 podstránky pre jazyky abazština, abcházština, adygejčina, avarčina, čečenčina, darginčina, inguština, kabardčina, lach, lezgičtina, tabasarančina

NDRupraviť | upraviť zdroj

• TGL 37 116 z roku 1981: pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, bulharčinu, (?)macedónčinu, srbochorvátčinu a mongolčinu
• Systém podľa Dudena NDR: napr. pre ruštinu: transkripcia systému je založená na systéme W. Steinitza (1972) a transliterácia na systéme ISO 9: 1986 a TGL 37 116; posledný raz bol systém uvedený v "Der Große Duden: Wörterbuch und Leitfaden der deutschen Rechtschreibung...", 6. vydanie, Lepzig, VEB Bibliographisches Institut Leipzig, 1990

Švajčiarskoupraviť | upraviť zdroj

• Systém Informationsverbund Deutschschweiz (IDS) z roku 2001: 29

Francúzske systémyupraviť | upraviť zdroj

• systém CNT z decembra 2007: 30
• systém podľa Jean Girodet (1976), Dictionnaire de la langue francaise, Paris: Éditions Bordas.
• systém podľa Bibliothèque nationale de France
• systém podľa Bibliotheque royale de Belgique

Bieloruské systémy (len pre bieloruštinu)upraviť | upraviť zdroj

• oficiálny systém z roku 2007 (31)
• oficiálny systém z roku 2000 (32)
• oficiálny systém z roku 1998
• Łacinka (bieloruská tradičná latinka)

Bulharské systémy (len pre bulharčinu)upraviť | upraviť zdroj

• oficiálny systém z roku 1995/2006 ( 33, 34, 35, bulharské uzákonenie z roku 2009: 36):

• oficiálny systém z roku 1999 pre pasy (37)
• systém podľa A. Danchev, M. Holman, E. Dimova and M. Savova. An English Dictionary of Bulgarian Names: Spelling and Pronunciation. Sofia: Nauka i Izkustvo Publishers, 1989.
• „Systém transliterácie a transkripcie“ (Sofia, 1972) – pozri hore pod Systémy OSN

Ukrajinské systémy (len pre ukrajinčinu)upraviť | upraviť zdroj

• oficiálny systém z roku 2010 – zhodný so systémom z roku 1996 okrem prepisov щ, ь a ’ (38)
• systém pre pasy z roku 2007: 39
• systém pre pasy z roku 2004
• oficiálny systém z roku 1996 (40)
• systém Deržstandart 1995 (navrhovaný)
• oficiálny systém z roku 1993

Macedónske systémy (len pre macedónčinu)upraviť | upraviť zdroj

• systém pre pasy z roku 2008
• oficiálny systém z roku 1998 41
• oficiálny systém z roku 1970 - zhodný s ISO R/9:1969 (najmä systém A)

Jazyky s oficiálnou latinkouupraviť | upraviť zdroj

Pre tieto (a niektoré ďalšie malé jazyky) existuje/existovalo (aj) úradne používané latinské písmo, ktoré prirodzene slúži(lo) ako hlavná forma „prepisu“:

• adygejčina: oficiálna adygejská latinka z roku 1927
• azerbajdžančina:
  • oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1991
  • oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1929
  • oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1922
• bieloruština: pozri hore (Łacinka )
• čečenčina:
  • oficiálna čečenská latinka z roku 1992 (42)
  • oficiálna čečenská latinka z roku 1925
• karačaj-balkarčina: oficiálna karačaj-balkarská latinka z roku 1924
• krymská tatárčina:
  • QÖCYR 1997 43
  • systém podľa A. Emirova (link ako QÖCYR)
• kumyčtina: oficiálna kumycká latinka z roku 1927
• moldavčina: oficiálna moldavská latinka z roku 1989
• srbčina: oficiálna srbská (a chorvátska) latinka - tzv. gajica
• tadžičtina: oficiálna tadžická latinka z roku 1926(?)
• tatárčina:
  • oficiálna tatárska latinka z roku 2001
  • oficiálna tatárska latinka z roku 1927
• turkménčina:
  • súčasná oficiálna turkménska latinka (štandard TDS 565 1999)
  • oficiálna turkménska latinka z roku 1993
  • oficiálna turkménska latinka z roku 1929 (1928?)
• uzbečtina:
  • súčasná oficiálna uzbecká latinka z roku 1995
  • (plánovaná) oficiálna uzbecká latinka z roku 1993
  • oficiálna uzbecká latinka z roku 1927/1928

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Automatický prepisupraviť | upraviť zdroj

• Google prekladač (dole vľavo treba aktivovať "čítať foneticky", nie je však jasné podľa akého systému sa prepisuje)
• Google Script converter (len ruština)
• ruské stránky v ruštine a angličtine (prepis podľa GOST 7.79 Systém B a podľa ISO 9 (asi sa myslí ISO 9:1995) ), detto
• české stránky (prepis podľa GOST 16876-71)
• Prepis podľa ČSN ISO 9 (010185) - verzia medzinárodnej ISO 9:1995, odvodená z ruského systému GOST 16876-71
• Prepis-transkripcia (asi podľa Prav. českého pravopisu), nie je zhodná so systémom podľa PSP !
• nemecké stránky

Inéupraviť | upraviť zdroj

• Dejiny prepisu cyriliky do latinky (po anglicky)
• Slovenský článok o prepise cyriliky (tabuľky a niektoré časti sú prebrané - aj s chybami - z angl. wikipédie)
• K otázke prepisu z bieloruštiny do slovenčiny
• odkódovač textov v cyrilike

Ruský portál