A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praha | |||
Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
Rieka | Vltava | ||
Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
- výška | 399 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
- výška | 177 m n. m. | ||
Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
Vznik | 9. storočie | ||
Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1XX XX | ||
Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
EČV | A | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Prague | ||
Rok | 1992 (#16) | ||
Číslo | 616 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv, vi | ||
Praha na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Prague | |||
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Pražan[1] |
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
- Atény, Grécko
- Bagdad, Irak
- Berlín, Nemecko, 1996
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Bratislava, Slovensko
- Brusel, Belgicko, 2003
- Budapešť, Maďarsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
- Hamburg, Nemecko, 1990
- Helsinki, Fínsko
- Chicago, USA, 1990
- Jeruzalem, Izrael
- Kjóto, Japonsko, 1996
- Lisabon, Portugalsko
- Luxemburg, Luxembursko
- Moskva, Rusko, 2000
- Nîmes Francúzsko
- Norimberg, Nemecko, 1990
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Peking, Čína (do 2019)[19]
- Petrohrad, Rusko
- Phoenix, USA, 1991
- Prešov, Slovensko
- Riga, Lotyšsko
- Rím, Taliansko
- Roš ha-Ajin, Izrael
- Rotterdam, Holandsko
- Soul, Južná Kórea
- Štokholm, Švédsko
- Šanghaj, Čína
- Taipei, Taiwan, 2001
- Tirana, Albánsko
- Turín, Taliansko
- Varšava, Poľsko
- Viedeň, Rakúsko
- Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÍzeltlábúak
Úmrtí v roce 2022
Ústavná listina Československej republiky
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čechy
Čelist
Česi
Česká družina
Česká Wikipedie
České Budějovice
Česko
Česko-slovenská armáda
Česko-slovenské légie
Česko-Slovensko
Československá národná rada
Článkonožce
Článkování
Člankonošci
Členonožci
Členovci
Říše (biologie)
Šablona:Cite web
Šestinozí
Škrkavka
Špeciálne:KnižnéZdroje/0713997087
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7153-174-X
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7185-175-2
Špeciálne:KnižnéZdroje/8072059017
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7243-597-5
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7277-572-9
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7429-133-3
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072153930
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788087173473
Štíři
Štírci
Štetín
Štrnásť bodov prezidenta Wilsona
Švédsko
Švajčiarsko
Žábronožky
Žábry
Žáby
Žíla (biologie)
Žaberní oblouk
Žahavci
Želvušky
Ženeva
Živina
Živočichové
Životopis
Žlázy s vnitřní sekrecí
Αρθρόποδα
Бандпойҳо
Бирæкъахджынтæ
Буынаяқтылар
Буынтыкаяклылар
Быуынтығаяҡлылар
Зглавкари
Муунак буттуу
Суставаногія
Членестоноги
Членистоногие
Членистоногі
Членкаре
Членконоги
Членістаногія
Үетэ хүлтэн
Үет хөлтөн
Հոդվածոտանիներ
פרוקי-רגליים
آرتھوپوڈا
آرٿروپاڊا
ارتھروپوڈ
بندلینگون
بندپایان
بند پښه لرونکې ژوې
بوغومآیاقلیلار
جومگەپێیان
مفصليات الأرجل
مفصليات الارجل
مفصلی پایہ
अर्थोपोडा
सन्धिपाद
সন্ধিপদী
সন্ধিপদী প্ৰাণী
ਆਰਥਰੋਪੋਡ
સંધિપાદ
கணுக்காலி
ఆర్థ్రోపోడా
ಸಂಧಿಪದಿಗಳು
ആർത്രോപോഡ
สัตว์ขาปล้อง
ფეხსახსრიანები
ጋጥመ-ብዙ
節足動物
절지동물
10. august
11. december
12. říjen
13. říjen
15. říjen
1517
16. apríl
16. jún
1648
1892
1897
1914
1915
1917
1918
1919
1920
1922
1926
1935
1954
1967
20. říjen
20. máj
2022
22. říjen
23. říjen
25. říjen
27. marec
28. říjen
28. júl
28. jún
28. október
29. říjen
29. február
29. október
29. září
30. október
31. říjen
4. jún
4. máj
8. január
8. máj
95 tezí
Akvizice
Alois Rašín
Alsasko
Anatolij Papanov
Anatomie člověka
Angiografie
Anomalocaris
Antonín Švehla
Aortální oblouk
Aorta
Arithropodi
Arthropleura
Arthropod
Arthropoda
Arthropoden
Arthropodes
Arthropodo
Arthur Conan Doyle
Articulata
Artròpodes
Artrópode
Artrópodos
Artrapód
Artropod
Artropoda
Artropode
Artropodo
Artropodoj
Artropodu
Atwopòd
Australská národní knihovna
Autorita (knihovnictví)
Autoritní kontrola
Bělgorodská oblast
Belgicko
Benešov
Benito Mussolini
Bičnatci
Billy Joel
Biologická klasifikace
Bitka o Zvolen
Bitka pri Zborove (1917)
Boľševik
Bohoslužba
Boogie-woogie (hudba)
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Bratranec
Buğumayaqlılar
Buněčné jádro
Cárske Rusko
Céva
Cévní systém
Carl Perkins
Castell
Chʼosh bijáád dahólónígíí
Chceme světlo!
Chitin
Chlopeň
Chlopeň (anatomie)
Chorváti
Chvostnatky
Chvostoskoci
Circulatory system?oldid=175738145
Clevelandská dohoda
Coelom
Commons:Featured pictures/cs
Country
Cytoplazma
Dýchací soustava
Daghagtiil
Dennis Quaid
Den vzniku samostatného československého státu
De facto
Dietrich Mateschitz
Difuze
Dočasná ústava
Dohoda (prvá svetová vojna)
Dolné Rakúsko
Dospělec
Drápkovci
Druhoústí
Druhy hlasů
Ductus arteriosus
Ductus venosus
Dutá žíla
Dvoustranně souměrní
Ecdysozoa
Edvard Beneš
Ekdyse#Hormonální řízení svlékání u hmyzu
Ekdyson
Eklem bacaklılar
Elektřina
Elektra Records
Elon Musk
Elton John
Elvis Presley
Embryo
Embryonální vývoj kardiovaskulární soustavy člověka
Encyklopedie
Endotel
Enzym
Epidermis
Epitelová tkáň
Eurypterida
Exoskelet
Federální služba bezpečnosti
File:Blutkreislauf Reptilien.svg
Foramen ovale
Francúzsko
Francis Frith
Francouzská národní knihovna
Fylogeneze
Ganglion
Gastrovaskulární dutina
Geleedpotigen
Geleedpotiges
Gelidpoetege
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
Giorgia Meloniová
Girêçikpê
Gliederfüßer
Gonochorismus
Gospel
Habsburgovci
Halloween
Hamburg
Hektár
Hemolymfa
Hermafrodit
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hlavohruď
Hlavonožci
Hltan
Hmyz
Hmyzenky
Holandsko
Hormon
Horní Dvořiště
Hostitel
Hrotnatci
Hruď
Hudební žánr
Hudební nástroj
Hudební skladatel
Illinois Jacquet
Imunita (biologie)
Indické námořnictvo
Indie
Instar
Itálie
Játra
Jaderná triáda
Jaekelopterus
Jan Dus
Japonsko
Jazyčnatky
Jednorodí
Jerry Lee Lewis
Jerry Lee Lewis?oldid=1571708
Jiří Kraus
Jižní Korea
Johann Ludwig Christian Gravenhorst
Johnny Cash
Këmbënyjorët
Křídlatí
Kůže
Kambrium
Kapřivci
Karel III. Britský
Karel Kramář
Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
Karotida
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klad
Klanonožci
Klavír
Klepítkatci
Kmen (biologie)
Kořenohlavci
Košice
Kolej (ubytovací zařízení)
Komunistická strana Číny
Končetina
Konzervativní strana (Spojené království)
Korýši
Kostra člověka
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Krátkochvosti
Krabovci
Krajiny českej koruny
Krev
Krokodýli
Kroužkovci
Krvinka
Kuba
Kukla
Kusadlovci
Kutikula
Kutikula#Kutikula bezobratlých
Kyjonožci
Kyslík
Lülijalgsed
Larva
Laspuateten
Lasturnatky
Leddjur
Leddyr
Ledvina
Leszek Engelking
LGBT
Liðadýr
Liðdýr
Libor Pešek
Library of Congress Control Number
Libri
Liddfööt
Linda Gail Lewis
Liz Trussová
Louisiana
Lužice
Lužickí Srbi
Lupenonožci
Lutherstadt Wittenberg
Lymfatická soustava
Měkkýši
Maďarská republika rád
Maďarsko
Maďarsko-česko-slovenská vojna
Maffie
Makadla
Malá dohoda
Malý krevní oběh
Manažer
Mandibulata
Martinská deklarácia
Martin Luther
Maxillopoda
MCA Records
Melldrosek
Memphis
Mercury Records
Mezenchym
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezoderm
Michal Ambrož
Miilixinximna
Mikrofotografie
Milan Hodža
Milan Rastislav Štefánik
Miloš Zeman
Mimobuněčná tekutina
Mississippi (stát)
Mnohoštětinatci
Mnohonožky
Moč
Morava (región)
Most (mesto)
Motolice
Mozek
MusicBrainz
Mymba ipy apytimby
Myoblast
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národné zhromaždenie
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Národný výbor československý
Nórsko
Nadace Wikimedia
Narioutakuojē
Nariuotakojai
Nashville
Nemecké Čechy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nemecké Rakúsko
Nemecko
Neodermata
Neodermis
Nepohlavní rozmnožování
Nerv
Nervová soustava
Niveljalkaiset
Nizozemská královská knihovna
Nohatky
Norodom Sihanuk
Nymfa
Nymfa (biologie)
Oběhová soustava
Oběhová soustava ptáků
Obojživelníci
Obratlovci
Ocasatí
Odboj během druhé světové války
Opabinia
Orava (región)
Orgánová soustava
Orientační běh
Oslo
Ostrorepi
Otmar Brancuzský
Pásnice (živočich)
Písek
Písničkář
Převodní srdeční systém
Paleozoikum
Panarthropoda
Pancrustacea
Paríž
Parafyletismus
Patogen
Pavouci
Pavoukovci
Pittsburská dohoda
Plíce
Plebiscit
Plicní žíla
Plicní kmen
Plicní oběh
Plicní tepna
Plicnice
Ploštěnci
Ploštěnky
Ploutev
Plyn
Podkarpatská Rus
Podklíčková tepna
Pohlavní rozmnožování
Pohybová soustava
Pokožka (živočichové)
Polarizace (elektrodynamika)
Polská národní knihovna
Polyfyletismus
Polytematický strukturovaný heslář
Pomník svätého Václava
Portál:Živočichové
Portál:Aktuality
Portál:Biologie
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Medicína
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Posmkāji
Pot
Pražský hrad
Praha
Prezident
Prezident Spojených štátov
Proměna (biologie)#proměna dokonalá
Proměna (biologie)#proměna nedokonalá
Protesty v Íránu (2022)
Protilátka
Protonefridie
Prvá česko-slovenská republika
Prvá svetová vojna
Prvoústí
Prvoci
Prvohory
Pseudocoel
Ptáci
Pulec
Pupečníková žíla
Pupečníková tepna
Q11068#identifiers
Q11068#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1360
Q202729
Q202729#identifiers
Q202729#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rakúsko
Rakúsko-Uhorsko
Rakovci
RCA Records
Recentní organismus
Recepčný zákon (1918)
Reformace
Rhythm and blues
Rishi Sunak
Rock and roll
Rock and Roll Hall of Fame
Rolling Stone
Rozmnožovací soustava
Roztoči
Roztočovci
Ruka
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská ríša
Rusko
Rybenky
Ryby
Sèvreská zmluva
Síra
Saintgermainská zmluva (1919, veľká)
Sam Phillips
Savci
Schizocoel
Sedemdňová vojna
Sekáči
Sensu lato
Sesterská skupina
Seznam britských králů
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Sherlock Holmes
Sillwichaki
Si Ťin-pching
Skalica (mesto)
SLBM
Sliezsko
Slováci
Slovenská ľudová republika
Slovenská republika rád
Slovensko
Slunce
SNAC
Socializmus
Solifugy
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Arterio main.JPG
Soubor:Arthropoda.jpg
Soubor:Blutkreislauf Amphibien.svg
Soubor:Blutkreislauf Fische.svg
Soubor:Blutkreislauf Reptilien.svg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Dédicace de Jerry Lee Lewis datant de 2007 (collection privée).jpg
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Human circulatory system.svg
Soubor:Jerry Lee Lewis @ Credicard Hall 01 (cropped).jpg
Soubor:Martin Luther, 95 Thesen, 1517, Schlosskirche Wittenberg.jpg
Soubor:Oligochaeta anatomy.svg
Souborný katalog České republiky
Soul
Soustava žláz s vnitřní sekrecí
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Statistika
Spiš (región)
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Spojené království
Spojené státy americké
Srbi
Srbsko
Srdce
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Střevo
Staromestské námestie (Praha)
Stawonogi
Steroidy
Stonožkovci
Stonožky
Sudetsko
Sudety (región)
Sun Records
Suverenita (právo)
Sval
Svaly
Svijonožci
Svlékání#Svlékání u členovců
Tábor (Česko)
Třída Arihant
Tři králové (protinacistický odboj)
Tactopoda
Tagma (biologie)
Taliansko
Tasemnice
Tavenina
Taxonomická kategorie
Tešínsko
Tenor
Tepénka
Tepna
Tepna podklíčková
Termoregulace
Terst
Tetřívek douglaskový
Texas
Tiswermin
Tkáň
Tomáš Garrigue Masaryk
Trávicí soustava
Trávicí soustava člověka
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Trianonská mierová zmluva
Trilobiti
Trove
Tunica intima
Tunica media
Turecko
Twitter
Tykadla
Užhorod
Uhličitan vápenatý
Univerzitní systém dokumentace
USA
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Václavské námestie (Praha)
Véna
Výšková migrace
Vavro Šrobár
Veřejná bezpečnost
Veʻehokohoko
Velbloud
Venula
Versaillská zmluva (1919)
Veselí nad Lužnicí
Vidličnatky
Viktor Dvorčák
Virtual International Authority File
Vláda Rishiho Sunaka
Vlásečnice
Vlastizrada
Volodymyr Zelenskyj
Vylučovací soustava
Vysoká škola
Vzdušnice
Vzdušnicovci
Vznik Československa
Vznik Československa?oldid=13534122
Walk the Line
Wang Jang-ming
Washingtonská deklarácia
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Jak číst taxobox
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Woodrow Wilson
WorldCat
Zápal plic
Zadeček
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zglavkari
Zimmerwaldská konference
Zločin z nenávisti
Zpěv
Zpěvák
Zuzana Čaputová
Zuzana Burianová
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk