A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praha | |||
Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
Rieka | Vltava | ||
Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
- výška | 399 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
- výška | 177 m n. m. | ||
Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
Vznik | 9. storočie | ||
Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1XX XX | ||
Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
EČV | A | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Prague | ||
Rok | 1992 (#16) | ||
Číslo | 616 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv, vi | ||
Praha na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Prague | |||
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Pražan[1] |
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
- Atény, Grécko
- Bagdad, Irak
- Berlín, Nemecko, 1996
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Bratislava, Slovensko
- Brusel, Belgicko, 2003
- Budapešť, Maďarsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
- Hamburg, Nemecko, 1990
- Helsinki, Fínsko
- Chicago, USA, 1990
- Jeruzalem, Izrael
- Kjóto, Japonsko, 1996
- Lisabon, Portugalsko
- Luxemburg, Luxembursko
- Moskva, Rusko, 2000
- Nîmes Francúzsko
- Norimberg, Nemecko, 1990
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Peking, Čína (do 2019)[19]
- Petrohrad, Rusko
- Phoenix, USA, 1991
- Prešov, Slovensko
- Riga, Lotyšsko
- Rím, Taliansko
- Roš ha-Ajin, Izrael
- Rotterdam, Holandsko
- Soul, Južná Kórea
- Štokholm, Švédsko
- Šanghaj, Čína
- Taipei, Taiwan, 2001
- Tirana, Albánsko
- Turín, Taliansko
- Varšava, Poľsko
- Viedeň, Rakúsko
- Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÚčetní jednotka
Účetnictví
Úmrtí v roce 2023
Ústřední revoluční vojenská komise Čínské sovětské republiky
Ústřední sovětská oblast
Ústřední vojenská komise Čínské lidové republiky
Ústřední vojenská komise Komunistické strany Číny
Čínština
Čína
Čínská Rudá armáda
Čínské znaky
Čínsko-sovětský rozkol
Čang Čchun-čchiao
Čang Kuo-tchao
Čang Wen-tchien
Čas
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časové pásmo
Čchü Čchiou-paj
Čchen Čchang-chao
Čchen I
Čchen Jü
Čchen Jün
Čchiao Š’
Čchin Pang-sien
Černá Hora
Česká Wikipedie
Česko
Členské státy NATO
Čou Čchun-čchüan
Čou En-laj
Ču Te
Řízení vztahů se zákazníky
Šanghajská univerzita
Šen Ce-min
Šiveluč
Ťiang-si
Ťi Pcheng-fej
Žen Pi-š’
.DOC
.NET
1. březen
1. front čínské Rudé armády
11. duben
11. sekretariát ústředního výboru Komunistické strany Číny
14. duben
15. leden
15. srpen
15. září
16bitový
17. duben
17. leden
1823
1906
1913
1923
1935
1974
1975
1980
1990
1993
1994
1995
1999
2. duben
20. duben
2000
2001
2003
2004
2006
2007
2009
2010
2011
2012
2013
2014
24. duben
25. leden
30. červen
30. leden
31. prosinec
32bitový
4. duben
5. politbyro ústředního výboru Komunistické strany Číny
6. ústřední výbor Komunistické strany Číny
6. politbyro ústředního výboru Komunistické strany Číny
7. ústřední výbor Komunistické strany Číny
7. politbyro ústředního výboru Komunistické strany Číny
8. sekretariát ústředního výboru Komunistické strany Číny
86-DOS
Abel Posse
Accenture
Age of Empires (videohra)
Ahmad Jamal
Akcie
Akciová společnost
Aktivum (účetnictví)
Albuquerque
Alma mater
Altair 8800
An-chuej
Android (operační systém)
Angličtina
ANI
Aplikační software
Apple
Ariane 5
Arizona
Atomové hodiny
Autonomní plovoucí přistávací plošina
Autonomní plovoucí přistávací plošina#Of Course I Still Love You
Autoritní kontrola
Bangladéš
Bank of America
BASIC
Bellevue
Bill Bradley
Bill Gates
Bing
Bishopsgate
BlackRock
BMP
BMW
Boca Chica (Texas)
Bohuslav Korejs
Boston
Bromované zpomalovače hoření
Budovatelská strategie
Bureau International des Poids et Mesures
Callisto
Cchaj Che-sen
Centrální sovětská oblast
Che-nan
Che Lung
Chief executive officer
Chuang Kche-čcheng
Chuang Pching
Chu Čchiao-mu
City (Londýn)
Cloud computing
Commons:Featured pictures/cs
Coronation Street
CP/M
Craig Breen
CRM
Cun-i
C Sharp
Dana Němcová
Desktop publishing
Dháka
Digital Research
Dilatace času
Diplomat
Dividenda
Dlouhý pochod
Dlouhodobý finanční majetek
Dlouhodobý hmotný majetek
Dlouhodobý majetek
Dlouhodobý nehmotný majetek
Dluhopis
DOCX
Donald Trump
DOS
Dragon (kosmická loď)
Dragon C110
E-mail
Elena Pampulovová
Encyklopedie
Enterprise resource planning
Europa (měsíc)
Evropská komise
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Excel
Falcon 9 Full Thrust
Finsko
Florida
Fortune
Francouzština
Ftaláty
Fu-ťien
Galileovy měsíce
Gamepad
Ganymedes (měsíc)
Gemeinsame Normdatei
Global Positioning System
Google
Greenpeace
Greenwichský poledník
Greenwichský střední čas
Groupware
Hardware
Harvardova univerzita
Hláskovací tabulka
Hlavní strana
Hodgkinova nemoc
Hongkong
HyperText Markup Language
IBM
IBM Personal Computer
Identifikační číslo osoby
Initial public offering
Intel 80386
International Standard Book Number
Internetová diskuse
Internet Explorer
Interpret (software)
IOS
Irská republikánská armáda
ISIN
ISO 8601
Jádro (informatika)
Jü Čchiou-li
Jacques Gaillot
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Jang Šang-kchun
Jang Jin
Jang Paj-ping
Jen-an
Jie Ťien-jing
Johann von Prochaska
John W. Thompson
Josep Fusté
Joystick
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kamčatka
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kchaj Feng
Kchang Šeng
Keng Piao
Koffice
Kominterna
Komunistická strana Číny
Konference v Cun-i
Konference v Ning-tu
Koordinovaný světový čas
Korejská válka
Kuan Siang-jing
Kulturní revoluce
Kuomintang
Ku Šun-čang
Ku Cuo-lin
Kvantová fyzika
Leadership in Energy and Environmental Design
Legal Entity Identifier
Letní čas
Library of Congress Control Number
Likvidita
Likvidnost
Linux
Lin Jü-jing
Liou Šao-čchi
Liou Lan-tchao
Liou Ning-i
Li Ču-šeng
Li Fu-čchun
Li Li-san
Li Süe-feng
Li Sien-nien
Li Te-šeng
Li Wej-chan
Londýn
London Stock Exchange
Luo Žuej-čching
Luo Žung-chuan
Luo Teng-sien
Lu Fu-tchan
Lu Ting-i
Měření času
Mac OS
Mahulena Čejková
Maoismus
Mao Ce-tung
Mary Quantová
Metr#Nanometr
Mezinárodní atomový čas
Mezinárodní organizace pro civilní letectví
Mezinárodní vesmírná stanice
Microsoft
Microsoft Access
Microsoft Dynamics
Microsoft Edge
Microsoft Excel
Microsoft Exchange Server
Microsoft Expression Web
Microsoft Flight Simulator
Microsoft FrontPage
Microsoft Office
Microsoft Office 2007
Microsoft OneNote
Microsoft Outlook
Microsoft PowerPoint
Microsoft Project
Microsoft Publisher
Microsoft Silverlight
Microsoft SQL Server
Microsoft Store
Microsoft Visio
Microsoft Visual Studio
Microsoft Windows
Microsoft Windows Mail
Microsoft Word
Microsoft Works
Miguel de Icaza
Mikropočítač
Milo Đukanović
Minecraft
Ministerstvo spravedlnosti Spojených států amerických
Ministerstvo zahraničí Čínské lidové republiky
Mojang
Moody's
MS-DOS
MSDN
MSN
MSNBC
Multitasking
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Nabídka Start
Nadace Wikimedia
Nadnárodní korporace
Nanosekunda
NBC Universal
New York
Nintendo
Nokia
Notebook
Nové Mexiko
Novell
NTP
Oběživo
Obkličovací kampaně#Pátá kampaň
Ochrana paměti
OEM
OEM produkce
OneDrive
OpenDocument
OpenOffice.org
Operační systém
OS/2
Osmadvacet bolševiků
Osobní počítač
Ottův slovník naučný
Ottův slovník naučný/Aktiva
Otto Braun
Otto Braun (komunista)
Ozbrojené síly Čínské lidové republiky
Předseda Ústřední vojenské komise Komunistické strany Číny
Představenstvo
Přestupná sekunda
Pac-Man
Padělek
Pasivum (účetnictví)
Paul Allen
Pcheng Čen
Pcheng Pchaj
Pcheng Te-chuaj
Pchin-jin
PC DOS
PDA
Peníze
Petrohrad
Počítačová hra
Pohledávka
Pohledávky
Politik
Polytematický strukturovaný heslář
Polyvinylchlorid
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
PowerPoint
PPTX
Praha
Prezentace
Prezident Černé Hory
Procesní řízení
Q2283
Q2283#P355
Q46737#identifiers
Q46737#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q557028
Rare (firma)
Rastrová grafika
Redmond (Washington)
Relační databáze
Ribbon
Ropuší kámen
Rotace Země
Rozvaha
Rudé gardy
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sü Cchaj-chou
Sü Si-ken
Saddám Husajn
Satya Nadella
Scheenstia
Scottsdale (Arizona)
Seattle
Sekretariát ústředního výboru Komunistické strany Číny
Sekunda
Severoatlantická aliance
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Siang Čung-fa
Siang Jing
Sie Fu-č’
Silicon Valley
Skype
Slovensko
Smartphone
Sony
Sopečná erupce
Souřadnicový čas
Soubor:遵义会址05231.jpg
Soubor:CRS-8 (26239020092).jpg
Soubor:Flag of the Chinese Communist Party.svg
Soubor:Microsoft building 17 front door.jpg
Soubor:Microsoft logo (2012).svg
Soubor:Station Clock.svg
Soubor:Various toadstones.jpg
Soubor:Wang Jiaxiang.jpg
Soubor:Woolworth Building Sep 2006.jpg
SpaceX
SpaceX CRS-8
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/1-56324-049-1
Speciální:Zdroje knih/1-56324-428-4
Speciální:Zdroje knih/8787062763
Speciální:Zdroje knih/978-0-8078-4842-5
Speciální:Zdroje knih/978-1-4516-5447-9
Speciální:Zdroje knih/978-962-996-822-9
Spojené státy americké
Společnost s ručením omezeným
Stálý výbor politbyra ústředního výboru Komunistické strany Číny
Standard
Standard & Poor's
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Steve Ballmer
Su Čao-čeng
Světový čas
Tárik Azíz
Tabulkový kalkulátor
Tabulkový procesor
Taj Ping-kuo
Tchan Čen-lin
Tchan Čeng
Tchao Ču
Tchien-ťin
Teng Fa
Teng Siao-pching
Teorie relativity
Terestrický čas
Texas
Textový editor
Tržní kapitalizace
Ulanfu
Universal Time
Unix
Usenet
UT1
UTC+01:00
UTC+02:00
UTC+03:00
UTC+03:30
UTC+04:00
UTC+04:30
UTC+05:00
UTC+05:30
UTC+05:45
UTC+06:00
UTC+06:30
UTC+07:00
UTC+08:00
UTC+09:00
UTC+09:30
UTC+10:00
UTC+10:30
UTC+11:00
UTC+12:00
UTC+12:45
UTC+13:00
UTC+13:45
UTC+14:00
UTC±00:00
UTC−01:00
UTC−02:00
UTC−02:30
UTC−03:00
UTC−03:30
UTC−04:00
UTC−05:00
UTC−06:00
UTC−07:00
UTC−08:00
UTC−09:00
UTC−09:30
UTC−10:00
UTC−11:00
UTC−12:00
Válka ve Vietnamu
Východní pobřeží Spojených států amerických
Výnos#Obrat
Výsledek hospodaření
Vanguard Group
Vedení tepla#Vedení tepla ve vakuu
Velký skok vpřed
Velvyslanec
Verizon
VII. sjezd Komunistické strany Číny
VIII. sjezd Komunistické strany Číny
Vilém Arnošt Sasko-Výmarsko-Eisenašský
Visual Studio 2008
Vladimir Kara-Murza
Vladlen Tatarskij
Vlastní kapitál
Wang Ťia-siang
Wang Jün-čcheng
Wang Kche-čchüan
Wang Ming
Washington (stát)
Wej Kuo-čching
Wen Jü-čcheng (revolucionář)
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Windows 10
Windows 11
Windows 3.0
Windows 7
Windows 8
Windows 8.1
Windows 95
Windows Aero
Windows API
Windows Azure Platform
Windows CE
Windows Internet Explorer
Windows Live
Windows Media Player
Windows Mobile
Windows NT
Windows Phone
Windows Phone 7
Windows Server 2003
Windows Server 2008
Windows Server 2008 R2
Windows Vista
Windows XP
Woolworth Building
Word
World Wide Web
Wu-chu
Wu Siou-čchüan
X. sjezd Komunistické strany Číny
Xbox (herní konzole)
Xbox 360
Xbox Game Studios
Xbox One
Xbox Series X a Series S
XENIX
XLS
XSLX
Yahoo
Základní poledník
Zásoba
Zatčení
Zdeněk Ziegler
Země
Zeměpisné souřadnice
Zhroucení budovy Rana Plaza
Zisk před úroky a zdaněním
Zoo Tycoon
Zune
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk