A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Praha | |||
| Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
| Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
| Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
| Štát | Česko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
| Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
| Rieka | Vltava | ||
| Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
| Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
| - výška | 399 m n. m. | ||
| Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
| - výška | 177 m n. m. | ||
| Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
| Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
| Vznik | 9. storočie | ||
| Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 1XX XX | ||
| Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
| ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
| EČV | A | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Historic Centre of Prague | ||
| Rok | 1992 (#16) | ||
| Číslo | 616 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv, vi | ||
|
Praha na mape Česka
| |||
| Wikimedia Commons: Prague | |||
| Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
| Demonym: Pražan[1] | |||
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
Atény, Grécko
Bagdad, Irak
Berlín, Nemecko, 1996
Birmingham, Spojené kráľovstvo
Bratislava, Slovensko
Brusel, Belgicko, 2003
Budapešť, Maďarsko
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
Hamburg, Nemecko, 1990
Helsinki, Fínsko
Chicago, USA, 1990
Jeruzalem, Izrael
Kjóto, Japonsko, 1996
Lisabon, Portugalsko
Luxemburg, Luxembursko
Moskva, Rusko, 2000
Nîmes Francúzsko
Norimberg, Nemecko, 1990
Paríž, Francúzsko, 1997
Peking, Čína (do 2019)[19]
Petrohrad, Rusko
Phoenix, USA, 1991
Prešov, Slovensko
Riga, Lotyšsko
Rím, Taliansko
Roš ha-Ajin, Izrael
Rotterdam, Holandsko
Soul, Južná Kórea
Štokholm, Švédsko
Šanghaj, Čína
Taipei, Taiwan, 2001
Tirana, Albánsko
Turín, Taliansko
Varšava, Poľsko
Viedeň, Rakúsko
Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaPodporte znalostnú spoločnosť na Slovenskučítajte viac na tomto odkaze: InformatikaÚstní tóra#Takanot a gezerot
Čína
Číslo
Čechy
Černé moře
Český rozhlas Dvojka
Československo
Činoherní klub
ČT24
Řád Východního Timoru
Řím
Římská republika
Řecká národní knihovna
Šablona:Cite book
Šablona:Cite journal
Šablona:Cite news
Šablona:Cite web
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1901–1925
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1926–1950
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1951–1975
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1976–2000
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 2001–2025
Španělština
Španělská Legie
Španělská občanská válka
Španělská válka za nezávislost
Španělské Maroko
Španělsko
Španělsko v 19. a na počátku 20. století
Španělsko v době osvícenství
Šulchan aruch
Švédská akademie
Židé
Židovská diaspora
1. únor
1. říjen
1. duben
10. únor
10. říjen
12. červenec
12. říjen
13. květen
14. červenec
14. březen
14. leden
14. září
15. únor
15. květen
15. leden
15. srpen
16. únor
16. březen
17. červenec
17. protiletadlová baterie Klement Gottwald
18. červenec
18. květen
1820
1823
19. červen
19. červenec
19. listopad
1928
1930
1933
1934
1936
1937
1938
1939
1949
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1964
1965
1966
1967
1968
1969
1970
1973
1974
1977
1978
1980
1984
1984 (román)
1987
1988
1990
1998
20. červenec
20. století
2005
2008
2014
21. únor
21. říjen
21. březen
21. prosinec
23. prosinec
24. červenec
24. prosinec
25. srpen
26. duben
26. leden
26. listopad
27. únor
27. srpen
27. září
28. únor
28. červenec
28. duben
28. srpen
29. září
30. červenec
30. říjen
30. září
4. září
5. únor
5. prosinec
6. březen
63 př. n. l.
7. říjen
7. duben
7. listopad
7. prosinec
8. únor
Aškenázští Židé
Aškenázská výslovnost hebrejštiny
A2 (časopis)
Abdulrazak Gurnah
Abeceda (teória automatov)
Absurdní drama
Absurdno
Afghánistán
Aktivismus
Aktivista
Al-Andalus
Albert Einstein
Alexandr Vondra
Alice Munroová
Alma mater
Amos Oz
Anarchismus
Anarchista
Anarchosyndikalismus
Anatolie
Andrej Sacharov
Angličtina
Anglická literatura
Anglie
Annie Ernauxová
António de Oliveira Salazar
Antiamerikanismus
Antisemitismus
Antonin Artaud
Arabové
Aragonie
Archiv výtvarného umění
Argentina
Argumentum ad hominem
Aristotelés
Arnošt Lustig
Artur London
Ashkenazi Jews?oldid=1184313548
Australská národní knihovna
Automat (teória automatov)
Autoritní kontrola
Axel Thue
Básník
Bělorusko
Baleáry
Baltské moře
Barbastro
Barcelona
Barvy
Baskicko (území)
Baskicko (autonomní společenství)
Baskové
Behaviorismus
Ben Gurion
Bezkontextová gramatika
Bible
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Bilbao
Bitva u mysu Palos
Bnej Menaše
Bob Dylan
Bohdan Chmelnický
Bombardování Guerniky
Boston
Brazílie
Britské listy
Buenaventura Durruti
Burrhus Frederic Skinner
Cádiz
Córdoba (Španělsko)
Cena Franze Kafky
Central Intelligence Agency
Charedim
Charta 77
Chasidismus
Chevra kadiša
Chile
Chomského hierarchia
Chomského hierarchie
Chomsky (příjmení)
CiNii
Claudio Magris
Confederación Nacional del Trabajo
Cyril Höschl
Dějiny Španělska
Daniela Hodrová
Daniel Everett
Democracy in Europe Movement 2025
Digital Bibliography & Library Project
Digital object identifier
DILIA
Disident
Diskuse:Noam Chomsky
Divini redemptoris
Doris Lessingová
Drúzové
Dramatik
Druhá Španělská republika
Druhá španělská republika
Druhá světová válka
Dyckov jazyk
Ebro
Eduardo Mendoza
Elfriede Jelineková
Eliezer Ben Jehuda
Emeritní profesor
Emil Leon Post
Emma Goldmanová
Ernest Hemingway
Eskadry smrti
Establishment
Estado Novo
Etika
Evelyn Waugh
Evropa
Evropská unie
Experiment
Ezra Pound
Fašismus
Fašistická Itálie
Falašové
Falanga (Španělsko)
Falzifikovatelnost
Farma zvířat
Federico García Lorca
Felix Mendelssohn-Bartholdy
Filadelfie
Filmový režisér
Filosof
Filosofie
Filozof
Filozofie jazyka
Filozofie mysli
Foném
Formální gramatika
Formální jazyk
Formálny jazyk
Frázová gramatika
Francie
Francisco Franco
Francouzština
Francouzská národní knihovna
Frankismus
Frankistické Španělsko
František Fröhlich
František Kriegel
Franz Kafka
Fundamentalismus
Funkční generativní popis
Gemeinsame Normdatei
Generalissimus
Generativní gramatika
Genesis
Genetika
George Gershwin
George Orwell
George W. Bush
Geršom ben Jehuda
Germáni
Gertrude Steinová
Gijón
Girona
Globalizace
Golda Meirová
Google Scholar
Gottlob Frege
Gramatika
Gramatika (informatika)
Guernica
Guernica (obraz)
Gulag
Gustáv Husák
Habsburské Španělsko
Halacha
Hana Marvanová
Harold Pinter
Haruki Murakami
Harvardova univerzita
Head-driven phrase structure grammar
Hebrejština
Hebrejské písmo
Herec
Herta Müllerová
Hispánie
Hold Katalánsku
Holokaust
Hyde Park Civilizace
Iberská anarchistická federace
Idiom
Imre Kertész
Industrial Workers of the World
Informatika
Interbrigády
International Standard Book Number
International Standard Book Number
Internet Archive
Irák
Isaac Asimov
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Italština
Italské království
Ivan Jirous
Ivan Klíma
Ivan Wernisch
Izolacionismus
Izrael
Izraelští Čerkesové
Izraelští Arabové
Izraelští Drúzové
Jan Kavan
Jan Ruml
Japonština
Jarosław Dąbrowski
Jaroslav Šabata
Jaroslav Kepka
Jaroslav Vostrý
Jean-Marie Gustave Le Clézio
Jen Lien-kche
Jerry Fodor
Jeruzalém
Jiří Müller
Jiří Pehe
Jiří Pelikán (politik)
Jidiš
Jihoafrická republika
John Banville
John Maxwell Coetzee
Jon Fosse
Jordánsko
José Antonio Primo de Rivera
José Sanjurjo
Josef Henke
Josef Pavel (1908)
Josef Somr
Joseph Stiglitz
Juan Carlos I.
Juan Negrín
Judaismus
Judea
Jugoslávie
Křížové výpravy
Křesťanská demokracie
Křesťanství
Kašrut
Kadiš
Kambodža
Kanárské ostrovy
Kanaán
Kanada
Kananejci
Karlismus
Karl Marx
Katalánsko
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Katolík
Kavkaz
Kazuo Ishiguro
Kognitivní věda
Komunismus
Komunistická strana Španělska
Komu zvoní hrana
Koncentrační tábor
Konečný automat
Kongres Spojených států amerických
Kontextová gramatika
Kontextový jazyk
Kontroverze
Kozáci
Kriket
Lída Roubíková
Latinská Amerika
Laurie Lee
Legie Condor
Levanta
Levicový libertarianismus#Libertariánský socialismus
Lev Davidovič Trockij
Libanon
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Lidská práva
Lingvistika
Lise Meitnerová
Litva
Lluís Companys
Logika
Londýn
Lotyšská národní knihovna
Louise Glücková
Lucien Tesnière
Málaga
Maďarsko
Machzor Vitry
Madrid
Manuel Azaña
Margaret Atwoodová
Mario Vargas Llosa
Massachusetts
Massachusettský technologický institut
Mateřský jazyk
Matematická analýza
Mathematics Genealogy Project
Mexiko
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Milan Kundera
Milan Lukeš
Minhag
Minimalistický program
Mitnagdim
Mit brennender Sorge
MIT Press
Mizrachim
Mnichovská dohoda
Model propagandy
Moderní Španělsko
Monarchismus
Monogamie
Morfém
Morfologie (lingvistika)
Mo Jen
Mučedník
MusicBrainz
Náboženství
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní divadlo
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Chile
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Němčina
Německo
Nachmanides
Nacionalismus
Nacismus
Nacistické Německo
Narozeniny (divadelní hra)
Natúfien
National Geographic
Nelson Goodman
Neomarxismus
Niceto Alcalá-Zamora
Nizozemština
Nizozemská královská knihovna
Noam Chomsky
Noam Chomsky?oldid=182444173
Nobelova cena za literaturu
Normalizace
Novinky.cz
Občanská válka
Obležení Alcázaru
Occupy Wall Street
Odbory
Odpovědnost intelektuálů
Olga Tokarczuková
Ondřej Slačálek
Online Computer Library Center
Operace Kondor
Orbis
ORCID
Orhan Pamuk
Osa Berlín–Řím–Tokio
Osvald Závodský
Otto Šling
Pánini
Péter Nádas
Přísudek
Pablo Neruda
Pablo Picasso
Palestina
Palestinci
Pamplona
Papež
Partido Obrero de Unificación Marxista
Patrick Modiano
Pavel Litvinov
Pensylvánie
Pensylvánská univerzita
Pesach
Peter Handke
Petr Cibulka
Ph.D.
Philip Roth
Phrase structure grammar?oldid=995909627
Pierre Michon
Pietismus
Piraha
Pius XI.
Podmět
Pogrom
Politická ekonomie
Politická strana
Politika
Polská národní knihovna
Polsko
Polygamie
Pol Pot
Porýní
Portál:Hebraistika
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Obsah
Portál:Spojené království
Portugalsko
Praha
Predikát (logika)
Prostituce
Prozódie (lingvistika)
První židovská válka
Pseudonym
Pseudověda
Psycholog
Psychologie
PubMed
Purim
Q10859
Q34069#identifiers
Q34069#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q41042
Q41042#identifiers
Q41042#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q41042#P166
Q9049
Q9049#identifiers
Q9049#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q9049#P166
Q9049#P800
Raši
Rabín
Radio Vatikán
Rakouská státní cena za evropskou literaturu
Rakovina jater
Režisér
Reconquista
Regulárna gramatika
Rekurzívne vyčísliteľný jazyk
Rekurze
Renovación Española
Richard Nixon
Ronald Reagan
Rovníková Guinea
Rozhlasová hra
Ruština
Rukopis
Rusko
Sýrie
Salvador
Salvadorská občanská válka
Samaritáni
Samuel Beckett
Santander
San Sebastián
Scénář
Scenárista
Scopus (databáze)
Sefardští Židé
Sefardové
Seznam anglických spisovatelů
Sionismus
Skandinávie
Složková gramatika
Slobodan Milošević
Slovenská národní knihovna
Slovo
Slovo (teória automatov)
SNAC
Sociální kritika
Socialismus
Soubor:Albert Einstein Head.jpg
Soubor:Bandera CNT-AIT.svg
Soubor:Bandera de Renovación Española.svg
Soubor:Bandera FE JONS.svg
Soubor:Barcelona bombing (1938).jpg
Soubor:Ben Gurion 1959.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H25224, Guernica, Ruinen.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-R15068, Leo Dawidowitsch Trotzki.jpg
Soubor:BYwork.jpg
Soubor:CEDA flag.svg
Soubor:Coat of Arms of Spain.svg
Soubor:Collage guerra civile spagnola.png
Soubor:Dabrowszczacy przysiegaja wiernosc sprawie Republiki.jpg
Soubor:Development of the Spanish Civil War fronts.jpg
Soubor:Flag of Cross of Burgundy.svg
Soubor:Flag of the International Brigades.svg
Soubor:Flag of the Popular Front (Spain).svg
Soubor:Flag of Traditionalist Requetes.svg
Soubor:George Gershwin 1937.jpg
Soubor:Golda Meir 03265u.jpg
Soubor:Gottwaldova dělostřelecká baterie.jpg
Soubor:Harold Pinter 1962.jpg
Soubor:Isaac.Asimov01.jpg
Soubor:Joseph Stiglitz.jpg
Soubor:Karl Marx.jpg
Soubor:Lise Meitner12.jpg
Soubor:Mendelssohn Bartholdy.jpg
Soubor:Noam Chomsky (1977).jpg
Soubor:Noam Chomsky portrait 2017 retouched.jpg
Soubor:Noam Chomsky signature.svg
Soubor:Noam Chomsky Toronto 2011.jpg
Soubor:Order of Timor-Leste.png
Soubor:Partido Obrero de Unificación Marxista flag.svg
Soubor:Plakát - španělská občanská válka.gif
Soubor:Portrait Emma Goldman.jpg
Soubor:Prager Beerdigungsbruderschaft.jpg
Soubor:Purim 2012 Williamsburg Brooklyn 01.jpg
Soubor:Socialist red flag.svg
Soubor:Spain final-guerra-civil.jpg
Soubor:Thistreeisillustratingtherelation(PSG).png
Soubor:UGT flag.svg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Wormsjews.jpg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Speciální:Zdroje knih/0375714499
Speciální:Zdroje knih/0745333877
Speciální:Zdroje knih/0887064507
Speciální:Zdroje knih/0887064507
Speciální:Zdroje knih/80-205-1036-2
Speciální:Zdroje knih/80-7021-781-2
Speciální:Zdroje knih/80-7254-367-9
Speciální:Zdroje knih/80-85608-17-0
Speciální:Zdroje knih/80-900895-3-4
Speciální:Zdroje knih/80-900895-4-2
Speciální:Zdroje knih/978-0-262-02418-1
Speciální:Zdroje knih/978-0-8264-7385-1
Speciální:Zdroje knih/978-0521297097
Speciální:Zdroje knih/978-0521297097
Speciální:Zdroje knih/978-80-246-2629-1
Speciální:Zdroje knih/978-80-246-3626-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-905309-3-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-905309-5-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-905309-9-7
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Společnost národů
Střední Evropa
Středozemní moře
Stalinismus
Sto nejvlivnějších intelektuálů světa
Světlana Alexijevičová
Syntaktická analýza
Syntaktické struktury
Syntax
Tóra
Týden (časopis)
Třetí Francouzská republika
Talmud
Tarragona
Teória formálnych jazykov
Teorie řízenosti a vázání
Teorie grafů
Teorie komunikace
Terorismus
Teruel
Tetuán
Theodore Kaczynski
The Guardian
The Independent
Toledo
Tomas Tranströmer
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trockismus
Trove
Turingov stroj
Ukrajina
Union List of Artist Names
Univerzální gramatika
Univerzitní systém dokumentace
Václav Havel
Václav Tomek
Válka ve Vietnamu
Východní blok
Východní Evropa
Východní Timor
Věta (lingvistika)
V. S. Naipaul
Valencie
Vatikán
Vatikánská apoštolská knihovna
Vendelín Opatrný
Virtual International Authority File
Vizigótská říše#Vizigótská Å™ÃÅ¡e v Hispánii
Volby
Vysokoškolský učitel
Wikicitáty
Wikimedia Commons
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Rozdělování článků
Wikipedie:Slučování a přesun stránek#PÅ™ejmenovánà (pÅ™esun)
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
WorldCat
Yves Bonnefoy
Západní Sahara
Západní svět
Zásobníkový automat
Závislostní syntax
Zóna osídlení
Zaragoza
Země izraelská
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
