A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Praha | |||
| Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
| Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
| Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
| Štát | Česko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
| Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
| Rieka | Vltava | ||
| Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
| Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
| - výška | 399 m n. m. | ||
| Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
| - výška | 177 m n. m. | ||
| Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
| Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
| Vznik | 9. storočie | ||
| Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 1XX XX | ||
| Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
| ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
| EČV | A | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Historic Centre of Prague | ||
| Rok | 1992 (#16) | ||
| Číslo | 616 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv, vi | ||
|
Praha na mape Česka
| |||
| Wikimedia Commons: Prague | |||
| Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
| Demonym: Pražan[1] | |||
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
Atény, Grécko
Bagdad, Irak
Berlín, Nemecko, 1996
Birmingham, Spojené kráľovstvo
Bratislava, Slovensko
Brusel, Belgicko, 2003
Budapešť, Maďarsko
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
Hamburg, Nemecko, 1990
Helsinki, Fínsko
Chicago, USA, 1990
Jeruzalem, Izrael
Kjóto, Japonsko, 1996
Lisabon, Portugalsko
Luxemburg, Luxembursko
Moskva, Rusko, 2000
Nîmes Francúzsko
Norimberg, Nemecko, 1990
Paríž, Francúzsko, 1997
Peking, Čína (do 2019)[19]
Petrohrad, Rusko
Phoenix, USA, 1991
Prešov, Slovensko
Riga, Lotyšsko
Rím, Taliansko
Roš ha-Ajin, Izrael
Rotterdam, Holandsko
Soul, Južná Kórea
Štokholm, Švédsko
Šanghaj, Čína
Taipei, Taiwan, 2001
Tirana, Albánsko
Turín, Taliansko
Varšava, Poľsko
Viedeň, Rakúsko
Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÍrán
Údolí králů
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Únor
Ústí nad Labem
Útok na Pearl Harbor
Čáslav
Čína
Čaplynka
Čaplynský rajón
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čečensko
Češi
Čeština
Čechy
Čerkaská oblast
Čerkasy
Černá Hora
Černé moře
Černihiv
Černihivská oblast
Černomořské loďstvo
Černová
Černovice (Ukrajina)
Černovická oblast
Černovská tragédie
Česká Lípa
Česká Wikipedie
České Budějovice
České Slezsko
Česko
Československá mobilizace v září 1938
Československý hudební slovník osob a institucí
Československý odboj (1939–1945)
Československo
Členské státy NATO
Čtvrtá Ženevská úmluva
Řád (biologie)
Římské číslice
Řešov
Řecko
Řecko-turecká válka
Šiveluč
Škloŭ
Škoda (podnik)
Španělská občanská válka
Španělsko
Šumen
Švédsko
Švýcarsko
Železná ruda
Žižkov
Židé
Židovská legie
Židovská národní rada
Žlobin
Žytomyr
Žytomyrská oblast
1. červen
1. červenec
1. březen
1. leden
1. listopad
10. červen
11. únor
11. říjen
11. duben
11. leden
11. srpen
12. únor
12. říjen
12. březen
12. leden
1272
13. červenec
13. říjen
13. březen
13. leden
1303
14. březen
14. duben
14. leden
14. prosinec
15. únor
15. říjen
15. březen
15. duben
15. květen
15. leden
1541
1545
1567
1580
16. říjen
16. březen
16. duben
16. leden
1604
1682
17. říjen
17. březen
17. duben
17. leden
1719
1778
1781
1790
18. leden
18. století
1803
1811
1884
19. únor
19. březen
19. květen
19. leden
19. století
1902
1907
1910
1912
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1922 ve fotografii
1922 v hudbě
1922 v letectví
1922 v loďstvech
1923
1924
1925
1926
1932
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1962
1963
1970
1971
1972
1976
1983
1985
1986
1988
1989
1990
1991
1992
1995
1997
2. říjen
2. březen
2. duben
2. leden
2. listopad
2. tisíciletí
20. únor
20. červenec
20. říjen
20. duben
20. leden
20. listopad
20. století
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2021
2022
21. únor
21. říjen
21. březen
21. století
22. říjen
22. březen
22. listopad
22. prosinec
23. říjen
23. březen
23. duben
23. leden
23. listopad
24. únor
24. červen
24. březen
24. květen
24. listopad
25. únor
25. říjen
25. listopad
26. únor
26. červen
26. leden
27. červenec
27. říjen
27. březen
27. duben
27. leden
28. únor
28. říjen
28. březen
28. leden
29. duben
3. září
30. květen
30. leden
30. prosinec
30. září
31. leden
4. únor
4. březen
4. duben
4. listopad
5. únor
5. březen
5. leden
6. únor
6. duben
6. leden
6. prosinec
6. srpen
7. únor
7. červenec
7. říjen
7. listopad
7. prosinec
7. srpen
8. únor
8. červen
8. duben
8. září
9. březen
9. duben
Aabenraa
Abel Posse
Abwehr
Achdut ha-avoda
Adžyholský maják
Admiral Hipper (1935)
Adolf Hitler
Afanasij Fet
Afghánistán
Ahmad Jamal
Akce Albrecht I.
Akordeon
Aktion Gitter
Albert I. Monacký
Alexander Moyzes
Alexandr Sergejevič Puškin
Alija
Alois Eliáš
Alois Grebeníček
Altmark (tanker)
Americký dolar
Anšlus
Anexe
Anexe Krymu Ruskou federací
Angélique du Coudray
Anglie
Antonín Gondolán
Antonín Závodný
Antonivka (sídlo městského typu)
Antonovský most
Arendal
Ariane 5
Askanija-Nova (sídlo městského typu)
Astronomiae Pars Optica
Atentát na Heydricha
Atentát na Hitlera z 20. července 1944
Atom
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Aun Schan Su Ťij
Autodromo Nazionale Monza
Autonomní území
Autonomní republika
Autonomní republika Krym
Autoritní kontrola
Bělgorodská oblast
Bělorusko
Břevnov
Bachmut
Balkánské tažení
Banská Bystrica
Bar Giora
Basil Liddell Hart
BBC
Bellingcat
Benelux
Benito Mussolini
Ben Ferencz
Bergen
Berlín
Beryslav
Beryslavský rajón
Bilozerka (Chersonská oblast)
Bilozerský rajón
Bitva o Řecko
Bitva o Belgii
Bitva o Berlín
Bitva o Británii
Bitva o Cherson
Bitva o Czajankova kasárna
Bitva o Dakar
Bitva o Dněpr
Bitva o Francii
Bitva o Guadalcanal
Bitva o Guam (1944)
Bitva o Iwodžimu
Bitva o Kyjevský kotel
Bitva o Madagaskar
Bitva o Malajsii
Bitva o Monte Cassino
Bitva o Nanking (1937)
Bitva o Narvik
Bitva o Nizozemsko
Bitva o Okinawu
Bitva o Singapur
Bitva o Středozemní moře
Bitva o Westerplatte
Bitva před Moskvou
Bitva u ústí Rio de La Plata
Bitva u Bělostoku a Minsku
Bitva u Dunkerque
Bitva u Kamence Podolského
Bitva u Midwaye
Bitva u Río de la Plata
Bitva u Sedanu (1940)
Bitva u Smolenska (1941)
Bitva u Stalingradu
Bitva u Voroněže
Bitva v ústí Šeldy
Bitva v Ardenách
Bitva v Korálovém moři
Bitva v Kurském oblouku
Blücher (1935)
Božin Laskov
Boca Chica (Texas)
Bohumír Matal
Bohumil Soudský
Bohumil Vančura
Bohuslava Bradbrooková
Bohuslav Korejs
Boje o Nizozemskou východní Indii (1941–1942)
Boje v jihovýchodní Asii během druhé světové války
Boj o Filipíny (1941–1942)
Boj o Filipíny (1944–1945)
Bonifác VIII.
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Britské královské námořnictvo
Brno
Brylivka
Budapešťské memorandum
Bulharsko
Bychaŭ
Callisto
Camera obscura
Carlos Andrés Pérez
Central Intelligence Agency
Cenzura
Charkov
Charkovská oblast
Charta Spojených národů
Cherson
Chersonésos
Chersonská oblast
Chersonský rajón
Chmelnycká oblast
Chmelnyckyj
Christo Grozev
Chronologie druhé světové války
CNN Prima News
Commons:Czech Wiki Photo
Commons:Featured pictures/cs
Commons:Wiki Loves Earth Czechia 2024
Condoleezza Riceová
Craig Breen
Dánské úžiny
Dánsko
Děvana Mírová
Džankoj
Daily Mail
Dana Němcová
Dana Zátopková
David Ben Gurion
Dejvice
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Demence
Denacifikace
Denis Pušilin
Denys Šmyhal
Der Stürmer
Detlef Brandes
Dezinformace
De facto
Dietrich Mateschitz
Dioptrice
Diplomacie
Dirigent
Dmitrij Utkin
Dněpr
Dněpropetrovská oblast
Dnipro
Dolní sněmovna Spojeného království
Doněck
Doněcká lidová republika
Doněcká oblast
Donald Trump
Donbas
Dornier Do 17
Dorogobuž
Dort královny Alžběty
Druhá čínsko-japonská válka
Druhá bitva o Atlantik
Druhá bitva u El Alameinu
Druhá italsko-etiopská válka
Druhá Polská republika
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá světová válka na Blízkém východě
Druhá světová válka v Africe
Druhá světová válka v Tichomoří
Druhá vídeňská arbitráž
Druhá vláda Josepha Wirtha
Dubnová válka (Jugoslávie)
Dubroŭna
Dudek chocholatý
Eduard Bass
Eduard Dietl
Edvard Beneš
Egypt
Egyptské království
Elena Pampulovová
Eli Urbanová
Emilian Hamerník
Emilia Galotti
Emil Hácha
Emil Zátopek
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Erich Raeder
Eritrea
Ernst Busch (voják)
Ethernet
Etnologie
Euromajdan
Europa (měsíc)
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská silnice E58
Evropská unie
Exulant
Fall Grün
FC Baník Ostrava
Február 1948
Federální města Ruské federace
Federální služba bezpečnosti
Ferdinand Peroutka
Filadelfie
Filantropie
Filmová databáze
Finsko
Five Eyes
Fjodor Fjodorovič Ušakov
Flétna
Forum24
Francie
Francis William Aston
Frankfurt nad Mohanem
Frans Timmermans
František Chvalkovský
František Moravec (generál)
František Peterka (herec)
Franz Kafka
Franz Martin Schindler
Frederick Banting
Frederick Soddy
Fridtjof Nansen
Friedrich Ebert
Galéria
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gebirgsjäger
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
Generálplukovník
Gennadij Židko
Genocida
Geometrie
Gestapo
Giorgia Meloniová
Giorgio Napolitano
Gotthold Ephraim Lessing
Gregoriánský kalendář
Grigorij Alexandrovič Potěmkin
GRU
Gubernie
Gustav Anton von Wietersheim
Gustav Oplustil
Ha-Šomer
Hagana
Hawker Hurricane
Heil Hitler
Heinkel He 111
Heničesk
Heničeský rajón
Hermann Göring
Histadrut
Hladomor na Ukrajině
Hlavní strana
HMS Glorious (77)
HMS Warspite (03)
Hola Prystaň
Holokaust
Holoprystaňský rajón
Homolův puč
Horišni Plavni
Hornostajivka
Hornostajivský rajón
Horten
Howard Carter
Hradčany
Hranice
Hronsek
Hrubý domácí produkt
Hudební žánr
Hudební skladatel
Hugo IV. Burgundský
Hukvaldy
Hustota zalidnění
Ilja Hurník
Incident na mostě Marca Pola
Indické námořnictvo
Indie
Infrastruktura
International Standard Book Number
Internet Archive
Invaze do Polska (1939)
Invaze na Krétu
Invaze na Sicílii
Inzulin
Irák
Irský svobodný stát
Irsko
Isaac Newton
Istanbulská univerzita
Itálie
Italská invaze do Albánie
Italské království
Italské tažení
Italsko-řecká válka
Ivanivský rajón (Chersonská oblast)
Ivano-Frankivsk
Ivanofrankivská oblast
Izotop
Izrael
Jacinto Benavente
Jacques Gaillot
Jaderná triáda
Jaderná zbraň
Jakov Milatović
James Joyce
Jam session
Jana Lorencová
Jan Bechyna
Jan Gebhart
Jan Kalous
Jan Kuklík (1940–2009)
Jan Plovajko
Jan Skácel
Jan Syrový
Jan Vavrda
Jaromír Pleskot
Jaroslav Klemeš
Jazz
Jeruzalém
Jiří Klikorka
Jiří Kraus
Jiří Markovič
Jiří Pistorius
Jižní Osetie
Jicchak Ben Cvi
Jihlava
Jihoafrická republika
Joachim von Ribbentrop
Joe Biden
Johannes Blaskowitz
Johannes Kepler
Johann Wolfgang von Goethe
John Fitzgerald Kennedy
John Kerry
Josef Bílý
Josef Kemr
Josef Matěj
Josef Smolík
Josef Toms
Josef Václav Myslbek
Josef Větrovec
Josef Veverka (vinař)
Josep Fusté
Jozef Tiso
Jugoslávie
Julius Streicher
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Křišťálová noc
Kachovka
Kachovský rajón
Kalančacký rajón
Kalančak
Kamčatka
Kamaryn
Kamjanske
Kaniv
Kapitulace
Kardiostimulátor
Karel Čapek
Karel III. Britský
Karel Pacner
Karibská krize
Karlín
Karlsruhe (1927)
Karl Hermann Frank
Katalánsko
Kateřina II. Veliká
Katedrální kapitula u sv. Štěpána v Litoměřicích
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1922
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kbely
Kišiněv
Kidd Jordan
Kirovohradská oblast
Klapzubova jedenáctka
Klavír
Košíře
Košice
Kodaň
Kolín
Komunistická strana Číny
Komyšany
Koncentrační tábor
Konference v Évianu
Konvoj
Konzervativní strana (Spojené království)
Krídlo (architektúra)
Kremenčuk
Kriegsmarine
Kristiansand
Kropyvnyckyj
Krym
Kryvyj Rih
KT Buchenwald
Kuželosečka
Kulomet
Květen
Kyjev
Kyjevská oblast
Lascaux
Lausanne
Lehký křižník
Leoš Janáček
Leonid Pasečnik
Letadlová loď
Letiště Václava Havla Praha
LGBT
Liboc
Libor Pešek
Libuše Řídelová
Libye
Lidové noviny
Lidské oko
Lincolnův památník
Literární skupina
Liz Trussová
Logistika
Lom vlnění#Lom svÄ›tla
Lord Halifax
Loutkové divadlo
Luck
Ludvík II. Monacký
Luftwaffe (Wehrmacht)
Luhansk
Luhanská lidová republika
Luhanská oblast
Luxor
Lvov
Lvovská oblast
Místek
Múte Bourup Egede
Město
Město-hrdina Ukrajiny
Maďarská invaze na Podkarpatskou Rus
Maďarské království
Maďarsko
Mainilský incident
Makijivka
Malá válka (1939)
Mapaj
Marie Bayerová
Mariupol
Marjinka
Marxismus
Mary Quantová
Masakr v Buči
Matka Angelica
Maxim Gorkij
Maxim Maximovič Litvinov
Meduza
Metalurgie
Mexiko
Mezinárodní železniční unie
Mezinárodní asociace pracujících
Mezinárodní legie územní obrany Ukrajiny
Mezinárodní letiště Cherson
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní právo
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michel Galabru
Microsoft
Milan Jungmann
Miloš Bobocký
Miloš Jakeš
Miloslava Misáková
Milo Đukanović
Ministerstvo obrany Ruska
Minsk
Miroslav Macháček
Miroslav Pelikán
Miroslav Večeřa
Mládě
Mnichov
Mnichovská dohoda
Moše Šaret
Mobilizace
Mogilev
Monza
Morava
Moravská Ostrava
Moskevský mír
Moskva
Moskva (raketový křižník)
Muammar Kaddáfí
Mukdenský incident
MusicBrainz
Myanmar
Mychajlo Kocjubynskyj
Mykolajiv
Mykolajivská oblast
Nálet
Námořní mina
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní (Praha)
Národní banka Československá
Národní bezpečnostní agentura
Národní fašistická strana
Národní knihovna České republiky
Národní liga pro demokracii
Národní obec fašistická
Němčina
Němci
Německá hymna
Německá invaze do Dánska
Německá invaze do Norska
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německá zóna ochrany na Slovensku roku 1939
Německo
Nacistické Německo
Naděžda Sobotková
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nankingský masakr
Narvik
Neděle
Neonacismus
Neptun (střela)
Neubaufahrzeug
Neville Chamberlain
Niels Bohr
Nigel Lawson
Nikolaj Patrušev
Nikolaus von Falkenhorst
NMS Market Research
Noc dlouhých nožů
Nord Stream
Norsko
Nova Kachovka
Novooleksijivka
Novotrojický rajón
Novovoroncovka
Novovoroncovský rajón
Nukleárie
Nusle
Nyžnosirohozský rajón
Obléhání Tobruku
Oblasti na Ukrajině
Obležení Leningradu
Obrana národa
Obrněný transportér
Oděsa
Oděská oblast
Odysseus (Joyce)
Ofotfjord
Okupace Pobaltí Sovětským svazem
Oldřich Švestka
Olešky (Ukrajina)
Olešský rajón
Oleksij Danilov
Oleksij Reznikov
Olomouc
Opera
Operace Bagration
Operace Barbarossa
Operace Blau
Operace Market Garden
Operace Platinum-Pewter
Operace pod falešnou vlajkou
Operace Spelter
Operace Suvorov
Operace Torch
Opevnění
Optika
Orša
Orchestr
Organisation Consul
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Organizace ukrajinských nacionalistů
Oryx (webové stránky)
Oskar Schindler
Oslo
Osmanská říše
Osmanské námořnictvo
Ostrava
Ostravská operace
Osvobození Československa
Osvobození Chersonu
Otakar Lobkowicz
Otmar Brancuzský
Pákistán
Pátá kolona
Příhody lišky Bystroušky
Přístav
Přepadení vysílačky v Gliwicích
Přerov
Převzetí moci nacisty
Padělek
Pakt Ribbentrop–Molotov
Palestina v osmanském období
Pandemie covidu-19
Panzerkampfwagen I
Pardubice
Parkinsonova nemoc
Parlament Ukrajiny
Partitura
Pavel Čotek
Peking
Petrohrad
Pius XI.
Pluk Azov
Plzeň
Plzeňské povstání (1945)
Po'alej Cijon
Počítačová síť
Poštovní směrovací číslo
Požiar
Pochod na Řím
Podkarpatská Rus
Pohořelice
Pokračovací válka
Polarita (politologie)
Polská exilová vláda
Polsko
Poltava
Poltavská oblast
Pomník svatého Václava
Ponorka
Popasna
Pop music
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Slovensko
Portál:Sport
Post Bellum
Potravinářství
Potuové
Průmysl
Pražské povstání
Pražský hrad
Praha
Praha-Vinohrady
Pravěk
Prezident Černé Hory
Prezident Itálie
Prezident Izraele
Projektivní geometrie
Protektorát Čechy a Morava
Protesty v Íránu (2022)
Protilodní střela
Protivzdušná obrana
Prozatímní státní zřízení
První bitva u El Alameinu
První lord admirality
První republika
První světová válka
První vídeňská arbitráž
První vláda Antonína Švehly
Puška
Pustá země
Putinismus
Q110999040
Q12763443
Q12763443#identifiers
Q12763443#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q150939
Q156732
Q275618
Ržyščiv
Rada bezpečnosti OSN
Rada bezpečnosti OSN#Stálà Älenové
Rada Evropy
Rada federace
Radislav Hošek
Radola Gajda
Rahačoŭ
Rajón
Rajóny na Ukrajině
Raketomet
Ramzan Kadyrov
Rapallská smlouva (1922)
Rečyca
Reinhard Heydrich
Remilitarizace Porýní
René Descartes
René Roubíček
Renesancia
Republika Krym
Republiky v Sovětském svazu#Právo vystoupit ze svazku a jeho aplikace
Rezidencia
Rezoluce mimořádného zasedání Valného shromáždění OSN č. 11/1
Richard Kania
Rishi Sunak
Rjúiči Sakamoto
Robert Metcalfe
Rodné jméno
Rok
Rosněfť
Rostovská oblast
Rostov na Donu
Rovenská oblast
Rovno
Rozhodné kroky k naprostému sjednocení
Rozkas pro Obyvatele!
Rozloha
Rozpad Sovětského svazu
Ruština
Ruby Dee
Rudolf Beran
Runcimanova mise
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská občanská válka
Ruská propaganda
Ruská sovětská federativní socialistická republika
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1768–1774)
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)#Prvnà eskalace (bÅ™ezen–duben 2021)
Rusko-ukrajinská státní hranice
Rusko-ukrajinská válka
Rusko dnes
Rusové
Sárský plebiscit
Sídlo městského typu
Sýrie
Saljut 7
Salmovský palác
Sanremo
Schutzstaffel
Schwarzenbergovci
Schwarzenberský palác (Praha)
Schwarzenberský palác (Viedeň)
Schwarzenberský palác v Praze?oldid=6260196
Sergěj Ingr
Sergej Šojgu
Sergej Beseda
Sergej Lavrov
Sergej Naryškin
Sergej Stanišev
Sergej Surovikin
Sergej Vojcechovský
Sergio Gori
Serhij Šaptala
Sevastopol
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Severodoněck
Severokrymský kanál
Seymour Stein
Seznam britských králů
Seznam měst na Ukrajině
Seznam představitelů Protektorátu Čechy a Morava
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Sgrafito
Sibiř
Sicherheitsdienst
Sicherheitspolizei
Simferopol
Sionismus
Si Ťin-pching
Skadovsk
Skadovský rajón
Skandinávie
SLBM
Slováci
Slovenská národní knihovna
Slovenská republika (1939–1945)
Slovenské národní povstání
Slovensko
Služba vnější rozvědky
Slunce
Smíchov
Smolensk
Snellův zákon
Snihurivka
Sojuz T-8
Sopečná erupce
Soubor:Československa 1939 cs.SVG
Soubor:Херсон-коллаж1.jpg
Soubor:2022 Russian invasion of Ukraine.svg
Soubor:2022 Russian Invasion of Ukraine Phase 1 animated.gif
Soubor:Austrian Gebirgsjäger heading for Snåsa.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-757-0037N-26A, Norwegen, Schwerer Kreuzer "Admiral Hipper".jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-758-0056-35, Norwegen, deutsche Kriegsschiffe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1976-033-20, Anschluss sudetendeutscher Gebiete.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-2004-0813-500, Deutsche Truppen in Brünn.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-2004-1202-505, Prag, Burg, Besuch Adolf Hitler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H26353, Norwegen, Kampf um ein brennendes Dorf.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-L03744, Norwegen, Oslo, Deutsche Panzer im Hafen.jpg
Soubor:Bundesarchiv B 145 Bild-F051623-0206, Berlin, Besuch Emil Hacha, Gespräch mit Hitler.jpg
Soubor:Coat of arms of Kherson.svg
Soubor:Coat of Arms of Kherson Oblast.svg
Soubor:Dana Zatopkova LQ.jpg
Soubor:Dramteatr Kherson.jpg
Soubor:Emil Hácha - nové státoprávní uspořádání 1939.ogg
Soubor:Erich Raeder.jpg
Soubor:Flag of Kherson.svg
Soubor:Flag of Kherson Oblast.svg
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:Flag of the Azov Battalion.svg
Soubor:Flag of Ukraine.svg
Soubor:Fotothek df roe-neg 0006305 003 Emil Zátopek.jpg
Soubor:HMS Warspite, Norway 1940.jpg
Soubor:Hurricane I 46 Squadron.jpg
Soubor:Ilja Hurník.jpg
Soubor:International Legion of Territorial Defense of Ukraine emblem.svg
Soubor:Josef Kemr.jpg
Soubor:Kasárna v Místku.gif
Soubor:Kepler - Ad Vitellionem paralipomena quibus astronomiae pars optica traditur, 1604 - 158093 F.jpg
Soubor:Kherson-06.JPG
Soubor:Kherson-07.JPG
Soubor:Kherson-28102009(097).jpg
Soubor:Kherson-K.Marx.jpg
Soubor:Kherson-Potemkin.jpg
Soubor:Kherson1803.jpg
Soubor:Kherson1978.png
Soubor:Kherson1995 city coa.png
Soubor:Kherson Central Bank02.jpg
Soubor:Kherson city coa n3259.png
Soubor:Kherson Krystal Stadium 1.jpg
Soubor:Kherson old 004.jpg
Soubor:Kherson old 006.jpg
Soubor:Kherson Perekopska Str. 13 Saviour Cathedral of St.Catherine 01 (YDS 3512).jpg
Soubor:Kherson RWS.jpg
Soubor:Kherson Suvorova Str. 40 Kostel 02 (YDS 4093).jpg
Soubor:Lascaux painting.jpg
Soubor:Logo of the International Legion of Territorial Defense of Ukraine.png
Soubor:Lucky soldiers who have saved their lives after the sinking of Blücher..jpg
Soubor:Map of the war in Donbass.svg
Soubor:March on Rome 1922 - Alle porte di Roma.png
Soubor:Miroslav Macháček ND1982.jpg
Soubor:Monastyr Herson.JPG
Soubor:M Jakeš 2014.JPG
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Nyctibius griseus 471885191 27f931630d o Crop.jpg
Soubor:Old city central park Изображение 065.jpg
Soubor:Operation Weserübung.jpg
Soubor:Prag, Wenzelsplatz -- 2019 -- 6838.jpg
Soubor:Prague Germans salute Adolf Hitler.gif
Soubor:Rozkas pro Obyvatele.gif
Soubor:Skica německého vpádu do českých zemí.gif
Soubor:Steinkjer after German bombing.jpg
Soubor:The British Army in Norway April - June 1940 N160.jpg
Soubor:Ukraine Kherson Tank T34.jpg
Soubor:Uprchlíci z Břeclavska.gif
Soubor:Upupa epops (057A2126).jpg
Soubor:Vladimir Putin (2022-02-24).jpg
Soubor:War in Ukraine (2022) en.png
Soubor:Weserübung-Süd Panzers.PNG
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
Souborný katalog České republiky
Sovětská invaze do Polska
Sovětský svaz
Sovětsko-japonská válka
Sovětsko-japonské pohraniční konflikty
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7185-582-0
Speciální:Zdroje knih/80-7185-626-6
Speciální:Zdroje knih/80-7217-117-8
Speciální:Zdroje knih/80-7260-028-1
Speciální:Zdroje knih/978-1-4738-8239-3
Speciální:Zdroje knih/978-1-5267-0000-1
Speciální:Zdroje knih/978-80-7243-597-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-7260-310-7
Speciální:Zdroje knih/978-80-7278-529-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-7308-424-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-87284-20-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-904522-2-0
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené království Velké Británie a Irska
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Společenství nezávislých států
Stát
Státní území
Státní duma
Stěpan Vajda
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Stanislav Hnělička
Stanné právo
Stanycja Luhanska
Starosta
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavanger
Stavovské divadlo
Steinkjer
Stonařov
Strojírenství
Strop (stavebníctvo)
Sudetští Němci
Sudetoněmecké povstání
Sudety
Summit
Sumská oblast
Sumy
Supervelmoc
Svastika
Svitlovodsk
Svrchovanost
Těšínsko
Těžký křižník
Třída Arihant
Třetí bitva o Charkov
Třetí Francouzská republika
Taťjana Hašková
Tavrijsk
Telefonní předvolba
Telegram (software)
Ternopil
Ternopilská oblast
Texas
The Washington Post
Thomas Stearns Eliot
Thunovský palác
Tito Puente
Tlačová agentúra Slovenskej republiky
Tomáš Garrigue Masaryk
Torpédo
Torpédoborec
Továrna na absolutno
Trondheim
Tuniské tažení
Turecko
Turingova cena
Tutanchamon
Tycho Brahe
Užhorod
Uherské Hradiště
Ukrajinština
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinka (město)
Ukrajinská protiofenzíva na jižní frontě (2022)
Univerzita
Univerzita La Sapienza
Uprchlík
Václavské náměstí
Václav Červinka
Václav Formánek (estetik)
Václav Kotva
Váh
Válečný stav
Válečný zločin
Válka
Válka na Donbase
Válka na východní Ukrajině
Vídeň
Východní fronta (druhá světová válka)
Východní Ukrajina
Výmarská republika
Výnos o zřízení Protektorátu Čechy a Morava
Věznice
Všeobecná mobilizace v roce 1938
Všesvazová pionýrská organizace V. I. Lenina
Valerij Gerasimov
Valerij Zalužnyj
Varšavské povstání
Varhany
Velká Praha
Velyka Lepetycha
Velyka Oleksandrivka
Velykolepetyšský rajón
Velykooleksandrivský rajón
Verchňodniprovsk
Verchnorohačycký rajón
Veto
Vezera
Vidkun Quisling
Viktor Janukovyč
Viktor Medvedčuk
Vinnycja
Vinnycká oblast
Violoncello
Virtual International Authority File
Viselsko-oderská operace
Vláda Aloise Eliáše
Vláda Rishiho Sunaka
Vláda Wilhelma Cuna
Vladimír Janoušek
Vladimir Šuchov
Vladimir Iljič Lenin
Vladimir Kara-Murza
Vladimir Putin
Vladlen Tatarskij
Vlajka (hnutí)
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Voják
Vojenská jednotka
Vojenská junta
Vojenská okupace
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Vokovice
Volby do Knesetu 1949
Volby v Československu#Prvnà republika
Volodymyr Zelenskyj
Volyňská oblast
Vuhledar
Vyšhorod
Vyhlazení Lidic
Vyhnání Čechů ze Sudet v roce 1938
Vylodění u Anzia
Vylodění v Itálii
Vylodění v Normandii
Vysočany
Vysoká škola múzických umění v Bratislavě
Vysokopillja
Vysokopillský rajón
Wagnerova skupina
Walter von Brauchitsch
Walther Rathenau
Washington, D.C.
Washington (stát)
Wehrmacht
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/Archiv
Wikipedie:Obrázek týdne/Návrhy
Wikipedie:Obrázek týdne/Příprava
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zkratka názvu stránky
Wikipedista:Kacir
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Keitel
Willebrord Snellius
William Burns
Winston Churchill
WorldCat
YouTube
Zákon převrácených čtverců
Zámek (román)
Zánik Československa
Západní fronta (druhá světová válka)
Západní svět
Záporoží
Záporožská oblast
Zahraniční obchod
Zakarpatská oblast
Zakládající akt Rusko–NATO
Zalaegerszeg
Zaolzie
Zatčení
Zatmění Slunce
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zdeněk Liška
Zdeněk Ziegler
Zelení mužíčci (krymská krize)
Zeměpisné souřadnice
Zemepisné súradnice
Zerstörer 1934A
Zerstörer 1936
Zimní olympijské hry 2022
Zimní válka
Zlín
Zločin agrese
Zločin z nenávisti
Znásilnění
Zoborožci
Zonguldak
Zoznam pražských pamiatok
Zuzana Čaputová
Zuzana Burianová
Zvonica
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
