A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praha | |||
Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
Rieka | Vltava | ||
Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
- výška | 399 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
- výška | 177 m n. m. | ||
Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
Vznik | 9. storočie | ||
Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1XX XX | ||
Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
EČV | A | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Prague | ||
Rok | 1992 (#16) | ||
Číslo | 616 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv, vi | ||
Praha na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Prague | |||
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Pražan[1] |
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
- Atény, Grécko
- Bagdad, Irak
- Berlín, Nemecko, 1996
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Bratislava, Slovensko
- Brusel, Belgicko, 2003
- Budapešť, Maďarsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
- Hamburg, Nemecko, 1990
- Helsinki, Fínsko
- Chicago, USA, 1990
- Jeruzalem, Izrael
- Kjóto, Japonsko, 1996
- Lisabon, Portugalsko
- Luxemburg, Luxembursko
- Moskva, Rusko, 2000
- Nîmes Francúzsko
- Norimberg, Nemecko, 1990
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Peking, Čína (do 2019)[19]
- Petrohrad, Rusko
- Phoenix, USA, 1991
- Prešov, Slovensko
- Riga, Lotyšsko
- Rím, Taliansko
- Roš ha-Ajin, Izrael
- Rotterdam, Holandsko
- Soul, Južná Kórea
- Štokholm, Švédsko
- Šanghaj, Čína
- Taipei, Taiwan, 2001
- Tirana, Albánsko
- Turín, Taliansko
- Varšava, Poľsko
- Viedeň, Rakúsko
- Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÚmrtí v roce 2023
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Čeleď
Čeng-te
Černé uhlí
Červená (film)
Červorovcovití
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
Česká zbrojovka Strakonice
České Budějovice
České filmové nebe
České knížectví
České království
Český hudební slovník osob a institucí
Český král
Česko
Česko-Slovenská filmová databáze
Československá kosmonautika
Československo
Československo-polský spor o Těšínsko
Čip
ČKD#Objekty ČKD
ČKD Dopravní systémy
Ču Čchen-chao
Ďáblický hřbitov
Říše Ming
Šalomounovy ostrovy
Šestidenní válka
Šiveluč
Škrkavka dětská
Šlechtění rostlin
Ťi-an
Ťiang-si
Žesťový nástroj
Živočichové
Životní prostředí
10. červenec
11. duben
1281
1290
13. komnata
1373
14. duben
1519
17. duben
17. září
18. století
1823
1859
19. století
1918
1925
1933
1936
1947
1948
1951
1952
1953
1958
1961
1962
1975
1978
1995
1997
1999
2. březen
20. duben
20. srpen
2002
2004
2005
2008
2009
2011
2012
2013
2017
2023
26. září
28. říjen
3. květen
30. duben
4. květen
4. leden
6. květen
6. leden
7. květen
8. duben
8. květen
875
9. září
905
915
Abeceda (teória automatov)
Adolf Russ
Agrochemikálie
Agronomie
Aida (opera)
Akademie věd České republiky
Alžběta II.
Alban Berg
Aleš Březina
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alex Ferguson
Alt
Aman (zpravodajská služba)
Andrea Palladio
Andrej Andrejevič Vozněsenskij
Angličtina
Anglie
Antibiotická rezistence
Apsida (astronomie)
Arabské povstání v Palestině 1936–1939
Architektonický styl
Architektura starověkého Říma
Architektura starověkého Řecka
Archiv Národního divadla
Archiv výtvarného umění
Arcidiecéze vratislavská
Ariane 5
Artis Bohemiae Amicis
Augustus Pugin
Austrálie
Automat (teória automatov)
Autoritní kontrola
Barokní architektura
Bavorské vévodství
Belfast
Benjamin Britten
Bezkontextová gramatika
Bibliografie dějin Českých zemí
Big Ben
Bill Nelson (politik)
Bořivoj I.
Boca Chica (Texas)
Bondování
Britská armáda
Brno
Bylina
Cévnaté rostliny
Callisto
Carmen
Cena Thálie
Chajim Herzog
Chathamské ostrovy
Checkpoint Charlie
Chitin
Chomského hierarchia
Chov hospodářských zvířat
Christoph Willibald Gluck
Chrysococcyx
CiNii
Civilizace
Claudio Monteverdi
Commons:Featured pictures/cs
Crescente fide
Dýchací soustava
Dějiny architektury
Dahomejské Amazonky
Demodulátor
Den Ochi
Devon (geologie)
Divadlo Kolowrat
Divadlo Ungelt
Divotvorný hrnec
Dolnoslezské vojvodství
Domestikace
Dortmund
Drážní úřad
Druhá světová válka
Druhy hlasů
Dyckov jazyk
Elektra (Strauss)
Elon Musk
Empír
Encyklopedie
Epifyt
Eurasie
Europa (měsíc)
Eutelie
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropské hlavní město kultury
Evropský parlament
Extrémofil
Federal Aviation Administration
File:Zápis narození Jiří Červený.jpg
Filmová databáze
Florida
Formálny jazyk
Frázová gramatika
Francie
Francouzská národní knihovna
Frankfurt nad Mohanem
Fylogenetika
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gemeinsame Normdatei
Generálmajor
Geneticky modifikovaný organismus
Geometrie
Georg Friedrich Händel
Gestapo
Gian Carlo Menotti
Giuseppe Verdi
Globální město
Globální oteplování
Gonochorismus
Gordon Lightfoot
Gramatika (informatika)
György Ligeti
Háďátka
Háďátko obecné
Habsburkové
Hagana
Hala století ve Vratislavi
Hamburk
Hans Werner Henze
Historický ústav Akademie věd České republiky
Hlístice
Hlavní strana
Hlavohruď
Hltan
Hnízdní parazitismus
Hnací náprava
Hnojivo
Hospodářské noviny
Hradec Králové
Hradiště
Hudební nástroj
Ignác Schiebl
Ignacy Mościcki
Igor Stravinskij
Index zakázané literatury
Indonésie
Inkubace vejce
Integrovaný obvod
Interkosmos
International Standard Book Number
Internet Movie Database
Itálie
Ivan Vyskočil
Izrael
Izraelská strana práce
Izraelské obranné síly
Jan Hřebejk
Jan Zástěra
Její pastorkyňa
Jeruzalém
Jiří Černý (hudební kritik)
Jiří Červený
Jicchak ha-Levi Herzog
Josef Jařab
Josef Tomeš
Juliana z Norwiche
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Káťa Kabanová
Křižákovití
Křižák podkorní
Kamčatka
Kapraďorosty
Karbon
Karel III. Britský
Kariéra
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauai
Klasicismus
Klasicistní architektura
Klytaimnéstra
Kmen (biologie)
Kníže z Ning
Kolín nad Rýnem
Kolonialismus
Komunistická strana Čech a Moravy
Koncentrační tábor
Koncentrační tábor Ravensbrück
Koncentrační tábor Terezín
Konečný automat
Kontextová gramatika
Kontextový jazyk
Korunovace britských panovníků
Kosmodrom
Kosmonaut
Kosmopolitní kultura
Kostel Panny Marie (Pražský hrad)
Krásný ztráty
Kresy
Kristiánova legenda
Kuba
Kukačka nádherná
Kukačky
Kutikula
Kyslík
Lateránská bazilika
Latinská Amerika
Lenka Kotková
Leoš Janáček
Letecké muzeum Kbely
Library of Congress Control Number
Lipidy
Listed building
Londýn
Lou Reed
Luigi Nono
Málo dotčený taxon
Měšek I. Těšínský
Měsíc
Ma'arach
Maškarní ples (opera)
Magdeburské právo
Manchester United FC
Maorové
Medaile Za zásluhy
Menahem Pressler
Methan
Mexický záliv
Mezifrekvenční zesilovač
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Mezozoikum
Mezzosoprán
Milada Horáková
Miloš Fikejz
Miloš Zeman
Ministerstvo kultury České republiky
Mistrovství světa v šachu
Mnichov
Modelový organismus
Monokultura
Moskva slzám nevěří
Mt. Everest
MusicBrainz
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Historie stránky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní divadlo
Národní divadlo Brno
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Němčina
Německé císařství
Nacismus
Nadace Život umělce
Nadace Wikimedia
Nan-čchang
Nanking
NASA
Neoklasicismus
Newton
Nikica Valentić
Norimberk
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nový Zéland
Novogotika
Oahu
Oběhová soustava
Odúmrť
Odlesňování
Odra
Olga Malířová Špátová
Olga Sommerová
Operace Overlord
Opolské knížectví
Oratorium
Organizace spojených národů
Osvětimské knížectví
Ovce
Přemek Ratibořský
Přemyslovci
Paleozoikum
Palivo
Palladiánská architektura
Parafyletismus
Parazitismus
Pastýřský list
Patrik Kotas
Pavouci
Pcho-jang-chu
Peking
Perm
Pesticid
Peter Habeler
Petruška Šustrová
Petr Klíma
Philippe Sollers
Piastovci
Pilot
Placenta
Planetka
Plavuň vidlačka
Plavuně
Plotní (Brno)
Pobřežní stráž Spojených států amerických
Poddruh
Pohlavní dimorfismus
Pohlavní orgán
Polární kruh
Polština
Polská lidová republika
Polská národní knihovna
Polsko
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Film
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kosmonautika
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Televize
Poslední mohykán
Potravina
Povijnice batátová
Povstání knížete z Ning
Poznaň
Právo
Průmyslová revoluce
Pražský hrad
Praha
Prase
Prezident Izraele
Prezident Polska
Pruské království
Pruské Slezsko
Prvoústí
Pseudocoel
Ptačí hnízdo
Pupendo
Q195520
Q195520#identifiers
Q195520#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růstový hormon
Rakousko-Uhersko
Ralph Boston
Raptor (raketový motor)
Rasismus
Ratibořské knížectví
Regulárna gramatika
Reinhold Messner
Rekurzívne vyčísliteľný jazyk
Renesanční architektura
Rezoluce Valného shromáždění OSN č. 3379
Richard Strauss
Richard Wagner
Robert Wilson (režisér)
Rodozměna
Rokoko
Rostliny
Roup dětský
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sün-fu
Saljut 6
Salome (Strauss)
Samuel Thornton Durrance
Santa Cruz (souostroví)
San Francisco
Sedentismus
Senior Prix
Sesterská skupina
Severní Irsko
Seznam opolských knížat
Seznam pruských panovníků
Seznam stálých zástupců Izraele při Organizaci spojených národů
Seznam těšínských knížat
Seznam velvyslanců České republiky v Rusku
Shamrock
Silur
Sionismus
Sjednocení Německa
Skotsko
Slezská knížectví
Slezská nížina
Slezsko
Slovo (teória automatov)
Smetanova Litomyšl
Soňa Červená
Sojuz 28
Sopečná erupce
Soubor:071R01.jpg
Soubor:Alex Ferguson.jpg
Soubor:Andrey Voznesenskiy.jpg
Soubor:Arc Triomphe.jpg
Soubor:Baumwoll-Erntemaschine auf Feld.jpeg
Soubor:CelegansGoldsteinLabUNC.jpg
Soubor:Cieszyn Piast dynasty COA.png
Soubor:CZE Medaile Za zasluhy 1st (1994) BAR.svg
Soubor:Elizabeth Tower, London SW1 - geograph.org.uk - 3513827.jpg
Soubor:Israeli President Chaim Herzog.jpg
Soubor:Karel Vlach Orchestra football team 1948.jpg
Soubor:Karukold 2010.jpg
Soubor:Ming artillerymen.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:O-naší-současné-naději2013-Soňa-Červená.jpg
Soubor:RT6N1.JPG
Soubor:Rynek Starego Miasta We Wroclawiu (152991773).jpeg
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Soňa-Červená2012d.jpg
Soubor:SpaceX Starship IFT-1 NASA WB-57 Cam 0.webm
Soubor:Spitygniew I.jpg
Soubor:StarshipLaunch.jpg
Soubor:Starship engines during first orbital test flight. Failed engines can be identified as missing white dots.jpg
Soubor:Vladimír Remek (2018).jpg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Spa
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7008-107-4
Speciální:Zdroje knih/80-7185-236-8
Speciální:Zdroje knih/80-7185-245-7
Speciální:Zdroje knih/80-7277-331-3
Speciální:Zdroje knih/80-900314-4-7
Speciální:Zdroje knih/80-900314-8-X
Speciální:Zdroje knih/978-80-200-2952-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-200-2964-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-7277-332-9
Spojené království
Spojené státy americké
Spora
Spytihněv I.
Srbsko
Státní bezpečnost
Střízlíkovec chathamský
Střízlíkovec novokaledonský
Střízlíkovec novozélandský
Střední Evropa
Střelba na základní škole v Bělehradě
Stará Boleslav
Starbase
Starship (SpaceX)
Starship Integrated Flight Test 2
Starship Test Flight
Stasi
Stavovské divadlo
Stuttgart
Super Heavy (raketa)
Surovina
Světové dědictví
Sval
Svatá Ludmila
Svatopluk I.
Symetrie
Týdeník Rozhlas
Těšínské knížectví
Těšínsko
Tatra RT6N1
Teória formálnych jazykov
Technické muzeum v Brně
Tel Aviv
Tenkohlavec lidský
Terciární sektor
Tetín (hrad)
Texas
Textilní vlákno
Tichomoří
Ting Li-žen
Tom Waits
Tori Bowieová
Toufar (opera)
Trávicí soustava
Tramvaj
Trias
Tristan a Isolda (opera)
Trojúhelník
Tropický pás
Trubadúr (opera)
Turingov stroj
Tur domácí
Univerzitní systém dokumentace
USA
Václav František Červený
Války o rakouské dědictví#První slezská válka
Vídeň
Věc Makropulos
Věznice Pankrác
Vanuatu
Velkomoravská říše
Vesmírná stanice
Vesmírná turistika
Virtual International Authority File
Vitislav (895)
Vladimír Remek
Vladimir Kara-Murza
Vladislav I. Opolský
Vraneček
Vratislavská univerzita
Vratislavské knížectví
Vratislav (město)
Vratislav I.
Wales
Wang Jang-ming
Welfare zvířat
Westminsterské opatství
Westminsterský palác
Wiesbaden
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/Archiv
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
WorldCat
Západní Berlín
Západní svět
Zásobníkový automat
Zítra se bude...
Zadeček
Zdenko Velecký
Zemědělství
Země Koruny české
Zobák
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk