Focke-Wulf Fw 190 Würger („Strakoš“) bola nemecká jednomiestna jednomotorová stíhačka, používaná Luftwaffe vo veľkých množstvách počas druhej svetovej vojny. Vo svojej dobe bola jednou z najlepších stíhačiek. Od roku 1941 bolo vyrobených približne 20 000 kusov (vrátane asi 6 000 kusov vo verzii stíhacieho bombardéra).

Prvého septembra 1941 bola skupina britských Spitfirov F.Mk.V nad Gravelines vo Francúzsku napadnutá štyrmi dovtedy neznámymi nemeckými lietadlami s hviezdicovými motormi. Nemci získali výhodu prekvapivého útoku a podarilo sa im zostreliť štyri Spitfiry bez jedinej straty.

Tak sa objavil na scéne Focke-Wulf Fw 190, jedno z najlepších stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny. Britskí piloti súpera nepoznali a panoval zmätok, ako ho identifikovať. Objavil sa dokonca názor, že ide o ukoristené francúzske Hawky H.75. Stroj bol vytvorený pod dohľadom Ing. Kurta Tanka. Vytvoril nové štandardy, ktorých sa museli držať i jeho novodobí súperi od jeho uvedenia až do konca vojny. Fw 190 bol dôležitým faktorom určujúcim silu a výkonnosť Luftwaffe.

Focke-Wulf Ta 152 bola jednomiestna jednomotorová nemecká stíhačka zo samého konca vojny, a pravdepodobne najlepšie vrtuľové stíhacie lietadlo celého konfliktu. Na šťastie pre Spojencov takmer nezasiahla do bojov.

História lietadla Focke-Wulf Ta 152 je tesne spätá s typom Fw 190. Už v okamžiku operačného nasadenia stíhačky Fw 190 A v lete 1941 považoval Kurt Tank za potrebné vyprojektovať a zaviesť do jednotiek Luftwaffe stíhacie lietadlo, ktoré by bolo schopné operovať vo veľkých výškach nedostupných pre vtedajšie štandardné nemecké i spojenecké stíhačky. Do mája 1942 pripravil Tank sériu konštrukčných štúdií vychádzajúcich z draku Fw 190 A, ale s použitím rôznych motorov a krídel s väčším rozpätím.

Messerschmitt Bf 109 bolo nemecké stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Od konca 30. rokov bolo hlavným typom Luftwaffe, na tomto stroji lietali najúspešnejší nemeckí letci.

Vývoj preslávenej stodeviatky začal v roku 1934, kedy Luftwaffe zadala konkurz na vývoj moderného stíhacieho lietadla. Do konkurzu sa prihlásilo niekoľko firiem, ale do záverečných skúšok sa dostali iba dva prototypy. Jedným bol He 112 firmy Heinkel a Bf 109 firmy Messerschmitt. Obidva stroje boli moderné celokovové dolnoplošníky so zaťahovateľným podvozkom. Bf 109 vyšiel nakoniec zo skúšiek ako víťaz. Prvý prototyp Bf 109V-1 zatiaľ lietal s britským motorom Rolls Royce Kestrel a bolo zrejmé, že využíva prvky viacmiestného stroja Bf 108 Taifun, ktorý bol len nedávnym úspechom konštruktéra Willyho Messerschmitta.

Messerschmitt Bf 110 bolo nemecké dvojmotorové stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny.

Messerschmitt Bf 110 má všeobecne veľmi zmiešané hodnotenia. Bol často kritizovaný pre svoje zlyhanie počas bitky o Britániu, zatiaľ čo jeho úspechy v iných úlohách boli zväčša ignorované. Napriek všetkému, tento stroj, ktorý nesplnil očakávania Luftwaffe, dokázal spoľahlivo slúžiť Nemecku počas celej druhej svetovej vojny, ako sprievodný stíhač dlhého doletu, stíhací bombardér, prieskumník, stroj pre priamu podporu pozemných vojsk a aj ako nočný stíhač.

S projektovaním stroja začal Willy Messerschmitt na konci roku 1934, v Bayerische Flugzeugwerke v Augsburgu. Stroj „zerstörer“, ktorý požadoval veliteľ Luftwaffe, Hermann Göring, mal prenikať hlboko do nepriateľského územia, prípadne sprevádzať nemecké bombardéry.

Heinkel He 162 Volksjäger („Ľudová stíhačka“) bolo nemecké prúdové stíhacie lietadlo, zavedené na konci druhej svetovej vojny, ktoré malo zvrátiť negatívnu situáciu Tretej ríše v jej prospech. Bolo bojovo nasadené, no väčšiemu nasadeniu zabránil koniec vojny. Po vojne bolo testované Spojencami.

V septembri 1944, keď bolo Nemecko pod obrovským tlakom na všetkých frontoch, vydalo RLM požiadavku na novú prúdovú stíhačku, ktorá by bola lacná, jednoduchá, s jednoduchou konštrukciou a dostupná vo veľkých množstvách. Táto stíhačka mala byť dostupná v takých množstvách, že by nebol potrebný takmer žiaden pozemný personál, keďže ťažšie poškodené stroje by boli ihneď zošrotované a nahradené novými. RLM túto stíhačku nazvala Volksjäger (ľudová stíhačka).

Heinkel He 177 Greif („Gryf“) bol jediný ťažký bombardér vo výzbroji Luftwaffe. Stroj sa však nedočkal väčšieho rozšírenia, kvôli pretrvávajúcim technickým problémom a nezmyselným požiadavkám zo strany RLM. Ak by boli odstránené nedostatky s prehrievaním motorov a niektoré iné, mohol byť tento stroj vážnou hrozbou pre Spojencov. Na konci vojny zostalo Luftwaffe ešte okolo 900 Heinkelov 177 – väčšina z nich úplne nových a nepoužitých, a boli odoslané na šrotoviská. Bol to potupný koniec ságy Heinkelu 177. No v skutočnosti, nemecké strategické bombardovacie letectvo – rival Západných Spojencov, bolo nehybné najmenej rok pred koncom vojny.

Douglas TBD Devastator bol americký torpédový bombardér, vyvinutý v polovici 30. rokov 20. storočia, ktorý slúžil na lietadlových lodiach U.S. Navy v dobe druhej svetovej vojny. Vo svojej dobe patril Devastator k technicky najpokročilejším strojom U.S. Navy, ale keďže vznikol v dobe veľkých pokrokov v letectve, bol už v dobe útoku na Pearl Harbor pomerne zastaraný.

Typ sa zúčastnil operácií na začiatku vojny, z ktorých najvýznamnejšie bolo jeho nasadenie v bitke v Koralovom mori, kde sa podieľal na potopení japonskej lietadlovej lode Shóhó a predovšetkým v bitke o Midway. Tu nasadené stroje boli ťažko zdecimované japonskou obranou a Devastator bol v službe urýchlene nahradený typom TBF Avenger.

Airbus A320 je civilné dopravné lietadlo pre krátke a stredné trate vyrábané firmou Airbus. Bolo to prvé civilné dopravné lietadlo s digitálnym riadiacim systémom fly-by-wire (tj. z kokpitu sa prenášajú iba elektrické signály k servomotorom).

Po úspechu Airbusu A300 začal Airbus vyvíjať náhradu za vtedy najpopulárnejšie dopravné lietadlo na svete - Boeing 727. Nový Airbus mal mať rovnakú kapacitu, ale nižšie prevádzkové náklady a mal byť k dispozícii v niekoľkých verziách pre rôzny počet cestujúcich. Digitálne technológie použité u A320 boli symbolom dvojgeneračného technologického skoku oproti celoanalogovému Boeingu 727 a generačného voči Boeingom 737 rad -300/400/500. A320 mal byť celosvetovou náhradou za 727 a najstaršie varianty 737.

Airbus A340 je štvormotorové veľkokapacitné („widebody“ dizajn) dopravné lietadlo s dlhým doletom vyrábané spoločnosťou Airbus. Jeho konštrukcia je z veľkej časti zhodná s dvojmotorovým Airbusom A330. Pôvodné varianty mali rovnaký trup a krídla, kým neskoršie verzie sú dlhšie a majú väčšie krídla.

A340 bol pôvodne navrhnutý ako konkurencia lietadiel Boeing 747, ale posledná verzia priamo konkuruje Boeingom 777 na dlhých a veľmi dlhých tratiach. Prvý variant A340-300 vzlietla prvýkrát 25. októbra 1991, bolo to prvé štvormotorové lietadlo Airbusu a prvé civilné veľkokapacitné lietadlo s fly-by-wire ovládaním.

Aérospatiale-BAC Concorde (vyslovuj: konkord; z lat. concordia – jednota, svornosť) bolo jediné komerčne prevádzkované nadzvukové dopravné lietadlo v západnom svete (vyradené z komerčnej prevádzky v roku 2003), s maximálnou rýchlosťou 2,04 mach (2 330 km/h). Concorde bol spoločným projektom Francúzska a Spojeného kráľovstva na základe dohody vlád oboch krajín z 29. novembra 1962. Paralelným a fyzicky veľmi podobným projektom bol sovietsky Tupolev Tu-144.

Concorde bol zaradený do letovej služby po 15-ročnom vývoji, a až do nešťastia v roku 2000 nedošlo v jeho 27-ročnej prevádzke nikdy k väčším nehodám či problémom. V oboch krajinách, ktoré sa podieľali na jeho vývoji (Veľká Británia a Francúzsko), sa považoval za symbol technického pokroku a národnej hrdosti. Lietadlo navrhli a skonštruovali firmy Aérospatiale (dnešná EADS) a British Aircraft Corporation (dnes BAE Systems), pohonnú jednotku Olympus 593 navrhla a vyrobila firma Rolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Prelet cez Atlantický oceán trval približne 3 až 3,5 hodín (rekord: 2 hodiny 53 minút), letová výška bola 15 km po štarte s maximom 18 km.

Letisko M. R. Štefánika alebo Letisko Bratislava (angl. M. R. Štefánik Airport alebo Bratislava Airport; IATA: BTS, ICAO: LZIB) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa približne 9 km od centra mesta, neďaleko obce Ivanka pri Dunaji. Jeho prevádzkovateľom je spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), ktorá je plne vlastnená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Pravidelné linky z Bratislavy prevádzkujú flydubai, Pobeda, Ryanair, Wizz Air, Wizz Air UK, a sezónne Air Cairo, Cyprus Airways, Ellinair a Smartwings.

Letisko je základňou pre Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z komerčných dopravcov tu majú svoje bázy Ryanair, AirExplore, Go2Sky a Smartwings Slovakia. Počas roku 2011 bola Bratislava tiež sekundárnou bázou Českých aerolinií. Okrem toho sídlia v priestoroch letiska aj dve údržbové spoločnosti: Austrian Technik Bratislava a East Air Company. Air Livery taktiež prevádzkuje svoje služby v priestoroch letiska. V rebríčku obsluhy lietadiel sa letisko nachádza v kategórii 4E, a v kategórii 7-8 v rebríčku záchranárskej infraštruktúry.

Let Ethiopian Airlines 302 bol medzištátny let z Addis Ababa Bole International Airport do Jomo Kenyatta International Airport v Nairobi, Keňa. 10. marca 2019 sa lietadlo, typ Boeing 737 MAX 8, zrútilo v blízko mesta Bishoftu v Etiópii. Nikto na palube neprežil.

Nešťastie je druhou nehodou Boeingu 737 MAX 8 za menej ako rok, nasledujúc nehodu letu Lion Air 610, kedy sa lietadlo zrútilo krátko po vzlietnutí z Jakarty v Indonézii, v októbri 2018. Pri oboch haváriách opakovane systém stabilizácie letu MCAS (Maneuvering Characteristics Augmentation System) smeroval lietadlá prudko dole.

Nehoda je najsmrteľnejšou leteckou nehodou dopravcu Ethiopian Airlines v histórii, prekonávajúc únos a následnú nehodu letu Ethiopian Airlines 961 v Komorách v roku 1996.

Dornier Do 17, občas nazývaný aj Fliegender Bleistift („lietajúca ceruzka“), bol ľahký nemecký bombardér, používaný počas druhej svetovej vojny, vyrábaný spoločnosťou Dornier Flugzeugwerke. Bol navrhnutý podľa konceptu RLM na „Schnellbomber“ (rýchly bombardér), ktorý mal byť teoreticky dostatočne rýchly na to, aby mohol predstihnúť útočiace stíhačky.

Bol navrhnutý začiatkom 30. rokov a na začiatku vojny tvoril jeden z troch hlavných typov bombardérov, používaných Luftwaffe. Svoju bojovú premiéru začali Do 17 v roku 1937, v španielskej občianskej vojne, kde bol používaný v Légii Kondor. Spolu s Heinkelom He 111 bol hlavným bombardérom Luftwaffe v rokoch 1939 – 1940.

AH-64 Apache je americký útočný vrtuľník používaný od sklonku studenej vojny po súčasnosť. V službe nahradil starší typ AH-1 Cobra.

Na krátkych krídlach po bokoch môže niesť až 16 rakiet AGM-114 Hellfire alebo 76 neriadených rakiet Hydra 70, prípadne ich kombinácie. Stroj má pod nosom inštalovaný 30 mm kanón M230. Stroj môže operovať vo dne aj v noci i za zhoršených poveternostných podmienok.

Apache bol skonštruovaný v 70. rokoch ako helikoptéra pre boj proti obrnenej technike. Helikoptéra Apache bola navrhnutá na odhalenie a zničenie tankov vo vysoko-mobilnom boji. Bola vyvinutá z prototypu Hughes YAH-64.

Po zrušení programu AH-56 Cheyene, armáda Spojených štátov hľadala vzdušný prostriedok, ktorý by patril pod velenie pozemnej armády.

Let Pan Am 103 bol let lietadla Boeing 747-121, 21. decembra 1988 ukončený teroristickým bombovým útokom, inak známym ako Aféra Lockerbie.

Let spoločnosti Pan American World Airways smerujúceho z londýnskeho letiska Heathrow na newyorské letisko Johna Fitgeralda Kennedyho bol ukončený odpálením plastickej trhaviny Semtex československej výroby na palube lietadla nad škótskym mestečkom Lockerbie, v kraji Dumfries a Galloway. Celkom bolo 270 obetí z celkom 21 štátov aj s 11 ľuďmi, ktorí zahynuli pod troskami na zemi. Udalosť bola považovaná až do teroristických útokov 11. septembra 2001 ako najväčší teroristický útok na občanov USA, vďaka celkovému počtu 189 obetí z tohto štátu.

Heinkel He 219 Uhu („Výr skalný“) bolo nemecké dvojmotorové nočné stíhacie a viacúčelové lietadlo, používané od druhej polovice druhej svetovej vojny, ktoré zahŕňalo množstvo konštrukčných inovácii a malo zasiahnuť proti nočným náletom RAF a USAF na Nemecko.

Firma Ernst Heinkel AG bola jednou z najväčších a najskúsenejších leteckých firiem v produkcii bojových lietadiel v hitlerovskom Nemecku. V polovici roku 1940 v hlavnej kancelárii v Rostocku bolo vytvorených viacero projektov, z ktorých jeden bol Projekt 1064. Bol to multifunkčný stíhač, útočné, prieskumné a dokonca aj torpédové lietadlo.

Heinkel He 111 bol nemecký bombardér, navrhnutý bratmi Siegfriedom a Walterom Günterovcami začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia, v rozpore s Versaillskou zmluvou. Často prezývaný ako „vlk v ovčej koži“, pretože tento stroj bol falošne vyvíjaný ako dopravné lietadlo, no v skutočnosti mal byť rýchlym stredným bombardérom pre Luftwaffe.

Svojho času najľahšie rozpoznateľný nemecký bombardér, vďaka sklenenej kabíne neskorších verzií, bolo toto lietadlo najpočetnejším a najhlavnejším bombardérom Luftwaffe počas prvej fázy druhej svetovej vojny. Počínal si dobre až do začiatku bitky o Britániu, kde sa jeho slabá obranná výzbroj, malá rýchlosť a nedostatočná obratnosť ukázali naplno.

Convair B-36 (prezývaný "Peacemaker" – v prekl. "Mierotvorca") bol strategický bombardér skonštruovaný spoločnosťou Consolidated Vultee a používaný výhradne USAF. B-36 bol najväčším sériovo vyrábaným lietadlom s piestovými motormi. Zároveň mal aj najväčšie rozpätie krídel medzi bojovými lietadlami (70 m), pričom v tomto ho prekonávajú iba niektoré vojenské transportné lietadlá. B-36 bol prvý bombardér schopný doručiť jadrové alebo termonukleárne zbrane v plne uzavretej bombovnici. S doletom vyše 9 700 km a s maximálnou záťažou najmenej 33 000 kg bol B-36 prvý interkontinentálny bombardér, ktorý stanovil štandard pre neskoršie stroje USAF ako, napr. B-52 Stratofortress, B-1 Lancer a B-2 Spirit.

General Dynamics (teraz Lockheed Martin) F-16 Fighting Falcon je jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo, ktoré je určené na letecké súboje a útoky na pozemné ciele. Ide o pomerne lacnú, ale veľmi účinnú zbraň, ktorá nahradila lietadlá F-4 Phantom II a iné typy (v niektorých európskych letectvách, napríklad F-104 Starfighter).

Vo vzdušných súbojoch prevyšuje F-16 svojou obratnosťou a bojovým doletom (t. j. vzdialenosťou potrebnou na prílet na miesto boja, súboj a návrat) všetky lietadlá potencionálneho protivníka. Jeho vybavenie umožňuje útoky na ciele bez ohľadu na dennú, či nočnú dobu alebo počasie. Konštruktéri F-16 vychádzali z najnovších vedomostí aerodynamiky aj z predchádzajúcich typov, ako F-15 alebo F-111. Zníženie veľkosti a hmotnosti stroja, jeho kúpnej ceny a ceny príslušenstva neviedla nijako k redukcii jeho sily. F-16 znesie preťaženie až 9 g pri plnej palivovej nádrži, čím predčí spôsobilosti iných existujúcich stíhačov. Avionika lietadla obsahuje vysoko presný inerciálny navigačný systém, počítač odovzdávajúci informácie pilotovi, rádiá UHF aj VHF a systém pristátia. Pilot má tiež k dispozícii radarový varovný systém (RWR) a elektronické rušenie prieskumných aj zbraňových systémov nepriateľa. Lietadlo je okrem iného vybavené aj elektroimpulzným riadením (fly-by-wire) s ovládaním joystickom na pravej strane kabíny pilota.

Republic F-84 Thunderjet bol americký prúdový stíhací bombardér. Vznikol v roku 1944 z požiadavky United States Army Air Forces na dennú stíhačku a po prvýkrát vzlietol v roku 1946. Napriek tomu, že sa do výroby dostal v roku 1947, trpel mnohými konštrukčnými problémami a problémami s motorom, následkom čoho USAF nebolo schopné vykonať ani jednu činnosť, na ktorú bolo skonštruované a zvažovalo zrušenie celého programu. Lietadlo nebolo až do roku 1949 plne bojaschopné, kedy sa objavila verzia F-84D a vývoj ukončila až konečná verzia F-84G v roku 1951. V roku 1954 bol F-84 Thunderjet s rovným krídlom doplnený o stíhaciu verziu F-84F Thunderstreak so šípovitým krídlom a prieskumnú verziu RF-84F Thunderflash.

Vzletová a pristávacia dráha (skratka VPD alebo runway (skrátene RWY)) je plocha slúžiaca na vzlet a pristátie lietadiel na letiskách. Dráha môže byť spevnená (betón, asfalt a pod.), prípadne nespevnená (najčastejšie trávnatá).

Dráhy sa pomenúvajú číselným označením v rozmedzí 01 a 36, ktoré udáva smer dráhy. Toto číslo je všeobecne rovné jednej desatine magnetického azimutu kurzu dráhy v stupňoch. Napríklad dráha s označením „24“ má smer približne 240°, tzn. zhruba juhozápadne, dráha „36“ má smer 360°, tzn. na sever. Nakoľko každú dráhu je možné využiť dvoma smermi, má taktiež dvojité označenie, ktoré sa číselne líši o 018 (= 180°). Dráha „24“ tak v opačnom smere nesie označenie „06“ (úvodná nula sa používa pre prevenciu prepočutia v rádiokomunikácii), dráha ako celok sa tak môže označovať napríklad „06-24“.

Dassault Mirage III je francúzske jednomotorové stíhacie lietadlo, vyvinuté spoločnosťou Dassault Aviation. Celkovo bolo vyrobených 1422 lietadiel Mirage III a okrem francúzskeho letectva boli tieto stroje súčasťou vzdušných síl mnohých iných krajín.

Čoskoro po 2. svetovej vojne začali francúzsku vládu znepokojovať rastúce náklady na obstaranie a prevádzku moderných stíhačiek. Začiatkom roka 1952 získala preto francúzska letecká spoločnosť Dassault kontrakt na štúdiu možného vývoja ľahkej stíhačky s delta krídlom. Na základe týchto požiadaviek spustila spoločnosť prípravné práce na koncepte, ktorý získal označenie MD.550 Mystère Delta. Firma Dassault prišla s návrhom lietadla, ktorého pohon mal zabezpečovať jeden motor – a to buď Rolls-Royce Avon RA.7R alebo SNECMA Atar. Tento koncept vychádzal z trupu stíhačky Mystère IV s prívodom vzduchu cez nos lietadla, ale nepočítal s využitím stabilizátora. Delta krídlo malo mať rozpätie 8,20 m so šípom nábežnej hrany 62°.

Lockheed P-80 Shooting Star („Lietavica“) bolo americké prúdové stíhacie lietadlo. Bolo prvou americkou bojaschopnou prúdovou stíhačkou a prvým americkým prúdovým lietadlom, ktoré zvíťazilo vo vzdušnom súboji, a tiež prvým, ktoré získalo víťazstvo v boji medzi prúdovými lietadlami. Ako prvé lietadlo tankovalo pri bojovom lete vo vzduchu. Vývoj prúdových lietadiel v USA začal už začiatkom druhej svetovej vojny, pričom Spojené štáty úzko spolupracovali s Veľkou Britániou. Na vzniku amerických strojov novej generácie sa podieľalo viac firiem. Prvé americké prúdové lietadlo, Bell P-59, lietalo už na sklonku roku 1942, avšak pre bojovú činnosť bolo kvôli nízkym výkonom nepoužiteľné (prakticky už od začiatku sa s ním počítalo len ako s experimentálnym).

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk