Podmalokarpatská pahorkatina
geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny
Okolie Podolia
Štát	Slovensko
Regióny	Trnavský, Bratislavský, Trenčiansky
Okresy	Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Piešťany, Pezinok, Senec
Časť	Podunajskej pahorkatiny
Hranice	Dolnovážska niva, Dudvážska mokraď, Trnavská tabuľa, Úľanská mokraď, Podunajská rovina, Homoľské Karpaty, Smolenická vrchovina, Lošonská kotlina, Biele hory Brezovské Karpaty, Plešivec, Nedze, Bielokarpatské podhorie
Mestá	Nové Mesto nad Váhom, Trstín, Vrbové, Dechtice, Čachtice, Modra, Šenkvice, Pezinok, Senec
Rieky	Gidra, Trnávka, Horná Blava, Chtelnička, Holeška, Jablonka Stoličný potok, Parná
Súradnice	48°28′41″S 17°29′10″V / 48,478°S 17,486°V / 48.478; 17.486
Najnižší bod	južný okraj územia
- výška	cca 125 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Podmalokarpatská pahorkatina je geomorfologická časť Trnavskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny. Zaberá zvlnenú oblasť od Nového Mesta nad Váhom po Pezinok a Senec.

Nachádza sa na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny a zaberá západnú polovicu podcelku Trnavská pahorkatina. Východne tak nadväzuje Trnavská tabuľa, severovýchodne susedí podcelok Dolnovážska niva a jej časť Dudvážska mokraď. Na severe leží Považské podolie a jeho podcelok Bielokarpatské podhorie a západný okraj vymedzujú Malé Karpaty s časťami Nedze a Plešivec, podcelkom Brezovské Karpaty a opäť časťami Biele hory, Lošonská kotlina, Smolenická vrchovina a Homoľské Karpaty. Na juhu nadväzuje Podunajská rovina a okrajovo i časť Úľanská mokraď. Túto oblasť Podunajskej pahorkatiny z veľkej časti odvodňujú prítoky Dudváhu, v južnej časti Čiernej vody a na severe Váhu. Medzi významné vodné toky patrí Jablonka, Horná Blava, Chtelnička, Holeška, Gidra, Trnávka, Stoličný potok a Parná.

Podmalokarpatská pahorkatina sa tiahne cez Trenčiansky, Trnavský a Bratislavský kraj a okresy Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Trnava, Pezinok a Senec. Na jej území ležia mestá Nové Mesto nad Váhom, Vrbové, Pezinok, Senec a Modra a obce Trstín, Dechtice, Čachtice, Šenkvice a mnohé iné.

Južnou časťou prechádzajú najvýznamnejšie cestné a železničné koridory, vedúce na sever Slovenska. Z Bratislavy na Trnavu a Trenčín vedie medzinárodne významná diaľnica D1 a s ňou súbežná cesta I/61 na Považie. Strednou časťou prechádza cesta I/51 z Trnavy do Senice a významnú úlohu zohrávajú cesty II/502 z Vrbového cez Smolenice a Pezinok do Bratislavy, II/503 zo Senca do Pezinku, II/504 z Modry do Trnavy, II/560 z Trnavy do Dechtíc a II/499 z Piešťan do Vrbového. Na tieto cesty nadväzujú miestne komunikácie, dopravne obsluhujúce sídla v celej oblasti. Južnou časťou prechádza aj významná železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa v Trnave pripája trať do Senice.

Západný okraj pahorkatiny lemuje Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty a v tejto časti Podunajskej pahorkatiny sa nachádza prírodná rezervácia Alúvium Gidry a Lindava a chránený areál Všivavec.

Okraj Podunajskej pahorkatiny patrí medzi atraktívne oblasti pre turistov, cykloturistov i obdivovateľov historických pamiatok. Je tu vyznačených viacero cyklotrás, do blízkych Malých Karpát vedú značené turistické chodníky a na okraji pohoria stojí niekoľko hradov (Červený Kameň, Smolenický zámok, Čachtický hrad či Katarínka). Klenotom je Kaštieľ v Budmericiach s okolitým parkom. Podhorie Karpát je súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ktorú reprezentujú mestá Modra a Pezinok, ako aj mnohé obce v oblasti.

• Podunajská pahorkatina
• Trnavská pahorkatina
• Geomorfologické členenie Slovenska

• Poloha na turistickej mape