Poľská brána (Levoča)

	Poľská brána
	veža
	Pohľad na Poľskú bránu zo Žiackej ulice v Levoči
Štát	Slovensko
Kraj	Prešov
Okres	Levoča
Mesto	Levoča
Súradnice	49°01′29″S 20°35′03″V / 49,02485°S 20,58415°V
Štýl	gotika
Materiál	kameň
Vznik	druhá polovica 14. storočia
Vlastník	Spišská diecéza
	Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002
- súčasť	Starý minoritský kostol
- dátum vyhlásenia	1963
ÚZPF
- číslo	2768/2
- dátum zápisu	15. 10. 1963
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci kraja Poloha v rámci kraja Poloha v rámci kraja
	Wikimedia Commons: Polish Gate (Levoča)
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°01′29″S 20°35′03″V / 49,02485°S 20,58415°V

Poľská brána^[3]^:192 (iné názvy: Kláštorná brána^[4], Kláštorská veža^[5], Brána pod jednou vežou^[4]^[5]) je veža z druhej polovice 14. storočia, ktorá sa nachádza medzi západnou stranou Starého minoritského kostola a vnútorným pásom mestského opevnenia. Ide o trojposchodovú hranolovú vežu s priechodom, horizontálne členenú trojicou kamenných profilovaných ríms. Nárožie veže je spevnené stupňovitým pilierom. Na pilieri je výklenok s kamennou kružbou a v ňom konzola pre plastiku. Na druhom poschodí sa zachovalo gotické lomené okno s kružbou a na jednotlivých poschodiach štrbinové alebo štvorcové strieľne.^[3]^:192

Vežu pristavili k západnému múru Starého minoritského kostola a vnútornému pásu mestského opevnenia v druhej polovici 14. storočia.^[3]^:192^[6] Veža pravdepodobne slúžila ako prejazd k hospodárskym budovám a ambitu Starého minoritského kláštora.^[3]^:215 Čiastočne plnila obrannú funkciu, pretože vo veži bola prítomna časť mestskej posádky, trubač a hlásnik, pretože veže kostolov a radnice slúžili ako pozorovateľne.^[5] V priebehu 15. storočia po predlžení mesta o dolný cíp stratila svoju obrannú funkciu. Neskôr tu boli umiestnené zvony a plnila funkciu kostolnej veže.^[7]

V staršej literatúre bolo pomenovanie Poľská brána spojené s interpretáciou trasy do Poľska, ktorá mala údajne viesť cez túto bránou.^[6]^[8] Označenie brána je mylné, pretože mestskou bránou nikdy nebola.^[4] Neďaleko Poľskej brány existovala Kláštorná veža (Kalastrum) s bránou, na mieste dnešného prechodu Žiackej ulice k schodisku a chodníkom v priekope, ktorá tvorila spojnicu k Levočskému potoku a mlynom. V roku 1531 bránu veže z bezpečnostných dôvodov zasypali. Veža ešte stála v roku 1835 a po požiari v roku 1849 na Kláštorskej ulici bola veža zlikvidovaná.^[9]

Galéria

Pohľad z Baštovej ulice na Poľskú bránu
Detail Poľskej brány s gotickým lomeným oknom s kružbou a strieľňami
Gotický priechod pod vežou
Trojštvrťový pohľad a nárožie veže
Detail nárožia veže s výklenok s kamennou kružbou a v ňom konzola pre plastiku

Referencie

↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d LEVOČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 189 – 219.
↑ ^a ^b ^c KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 130.
↑ ^a ^b ^c Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku . Príprava vydania Gabriela Hudáková, Dana Kristeková. Levoča: Informačná kancelária Levoča, . Dostupné online.
↑ ^a ^b FRICKÝ, Alexander. Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1986. Kapitola LEVOČA, s. 140.
↑ FELBER, Róbert, et al. Levoča a okolie v pamiatkach. 3. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 95 – 96.
↑ TEREBESIOVÁ, Eva; TEREBESIOVÁ, Drahomíra. Mestá a obce Slovenska. Košice : Donatus, 1999. (Profily.) ISBN 80-967678-2-8. Kapitola Levoča, s. 164 – 165.
↑ Štefánia Tóthová, Ľudmila Husovská, Norma Urnabová. Opevnenie mesta. In: HUSOVSKÁ, Ľudmila, et al. Levoča. Ed. Zita Ročkárová. Diel 3. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovart, 2016. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.) ISBN 978-80-556-2449-5. S. 87 – 88.

Literatúra

HROMADOVÁ, Ľudmila. Levoča: pamiatková rezervácia. Bratislava : Tatran, 1979. 189 s. (Pamiatky mestských rezervácii.)

Externé odkazy

Kultúrno-historické pamiatky Levoče

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[pusr_NKP_pred_2002-1] Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.

[pusr_14976-2] Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.

[:0-3] LEVOČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 189 – 219.

[:1-4] KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 130.

[:2-5] Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku . Príprava vydania Gabriela Hudáková, Dana Kristeková. Levoča: Informačná kancelária Levoča, . Dostupné online.

[:3-6] FRICKÝ, Alexander. Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1986. Kapitola LEVOČA, s. 140.

[7] FELBER, Róbert, et al. Levoča a okolie v pamiatkach. 3. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 95 – 96.

[8] TEREBESIOVÁ, Eva; TEREBESIOVÁ, Drahomíra. Mestá a obce Slovenska. Košice : Donatus, 1999. (Profily.) ISBN 80-967678-2-8. Kapitola Levoča, s. 164 – 165.

[9] Štefánia Tóthová, Ľudmila Husovská, Norma Urnabová. Opevnenie mesta. In: HUSOVSKÁ, Ľudmila, et al. Levoča. Ed. Zita Ročkárová. Diel 3. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovart, 2016. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.) ISBN 978-80-556-2449-5. S. 87 – 88.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]