A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Petr Pavel | ||||||||
| Pavel v roku 2023 | ||||||||
| 4. prezident Českej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 9. marca 2023 | ||||||||
| Premiér | Petr Fiala | |||||||
| ||||||||
| Bývalý predseda vojenského výboru NATO | ||||||||
| V úrade 2015 – 2018 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR | ||||||||
| V úrade 1. júl 2012 – 1. máj 2015 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý zástupca náčelníka Generálneho štábu Armády ČR | ||||||||
| V úrade júl 2011 – jún 2012 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1. november 1961 (61 rokov) Planá, Česko-Slovensko | |||||||
| Alma mater | Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne King’s College London | |||||||
| Profesia | vojak, diplomat, politik | |||||||
| Národnosť | česká | |||||||
| Vierovyznanie | ateizmus, pokrstený katolík | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka | ||||||||
| Deti | 2 synovia, 1 dcéra (nevlastná) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Petr Pavel na generalpavel.cz | ||||||||
| Petr Pavel (multimediálne súbory) | ||||||||
Arm. gen. v. v. Ing. Petr Pavel, M.A. (* 1. november 1961, Planá) je v poradí 4. prezident Českej republiky, vojak a generál Armády Českej republiky vo výslužbe. Pred zvolením do úradu prezidenta pôsobil medzi rokmi 2015 až 2018 ako predseda vojenského výboru Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ako prvý predseda z krajín bývalej Varšavskej zmluvy) a medzi rokmi 2012 až 2015 ako náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky – najvyšší vojenský predstaviteľ Armády Českej republiky.
Vzdelanie
Po absolvovaní Vojenského gymnázia Jána Žižku z Trocnova v Opave pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove, ktorú ukončil v roku 1983. Následne sa v rokoch 1988 až 1991 vzdelával na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne a potom aj na študijných pobytoch na štábnej škole v Camberley, na Kráľovskej akadémii obranných štúdií a na King’s College London, kde vyštudoval medzinárodné vzťahy.[1]
Vojenská kariéra
Po absolutóriu začínal u výsadkového vojska. V roku 1985 vstúpil do Komunistickej strany Československa, ktorej členom zostal až do decembra 1989.[2] V 90. rokoch pracoval v armádnej spravodajskej službe Vojenskom spravodajstve. V januári 1993 sa vyznamenal v mierových misiách UNPROFORu. Jeho jednotka bola vyslaná, aby zachránila odrezaných francúzskych vojakov, ktorí boli vo vojnovej zóne medzi Srbmi a Chorvátmi. Vďaka tejto akcii si Petr Pavel získal rešpekt a uznanie aj vo Francúzsku. V rokoch 2002 – 2007 bol postupne veliteľom špecializovaných síl, zástupcom veliteľa spoločných síl a zástupcom riaditeľa sekcie ministerstva obrany.
Od júla 2011 do júna 2012 bol zástupcom náčelníka generálneho štábu Vlastimila Picka, ktorého 1. júla 2012 vo funkcii vystriedal. Do funkcie bol menovaný prezidentom republiky Václavom Klausom 29. júna 2012.[3]
Dňa 21. júla 2014 navrhla Sobotkova vláda Pavla na obdobie 2015 – 2018 do úradu predsedu vojenského výboru NATO, ktorý predstavuje po generálnom tajomníkovi druhý najvyšší post Severoatlantickej aliancie. Vojenský výbor NATO je najvyšším vojenským orgánom aliancie, v ktorom sú zastúpení náčelníci generálnych štábov členských krajín. Tento orgán udeľuje inštrukcie dvom dominantným strategickým veliteľstvám NATO. Pavlovu kandidatúru podporil aj prezident republiky Miloš Zeman.
Trojročné funkčné obdobie generála Pavla v NATO začalo 26. júna 2015.[4] Počas svojho pôsobenia vo vedení vojenského výboru sa zaoberal vykonávaním rozhodnutí prijatých na summite NATO vo Walese v roku 2014, kde zastupoval Česko spoločne s prezidentom Milošom Zemanom a ministrom obrany Martinom Stropnickým.[5] Venoval sa zvyšovaniu ochrany vzdušného priestoru aliancie, posilneniu aliančnej pozície v oblasti odstrašovania, úprave veliteľskej štruktúry NATO a podpore operácií Rozhodná podpora v Afganistane a KFOR v Kosove.[6] Zapracoval na obnovení dialógu s Ruskom, narušeného po anexii Krymu.[7]
V roku 2016 vyjadril názor, že Rusko je nebezpečnejšie ako Islamský štát a hrozba terorizmu a utečencov bola v Česku preceňovaná.[8] V súvislosti s tureckou inváziou v Sýrii, ktorá sa začala v januári 2018 a bola namierená proti sýrskym Kurdom, Tureckom označovaným za teroristami, vyhlásil, že „všetky krajiny majú právo na sebaobranu, ale je dôležité, aby sa to vykonávalo primerane,“ a že NATO bolo Tureckom (svojím členským štátom) o vojenskej operácii informované. Poukázal pritom na nutnosť nevnímať Kurdov ako homogénnu skupinu a upozornil, že časť z nich efektívne bojuje proti extrémistom.[9]
Zahraničné misie
- 1993/1994: zástupca vojenského pridelenca Česka v Belgicku
- 1999 – 2002: zástupca na veliteľstve NATO v Brunssume
- 2003: zástupca vo veliteľstve operácie Trvalá sloboda v Tampe
- 2007 – 2009: zástupca vojenského predstaviteľa Česka pri Európskej únii v Bruseli
- 2010/2011: zástupca na hlavnom veliteľstve spojeneckých vojsk v Európe, Belgicko[1]
Vojenské hodnosti
- 2002 – brigádny generál
- 2010 – generálmajor[10]
- 8. mája 2012 – generálporučík[11][nefunkčný odkaz
- 8. mája 2014 – armádny generál[12]
Vyznamenania
- Medaila Za službu v ozbrojených silách Českej republiky – I. stupňa – XX[13]
- Medaila Armády Českej republiky – III. – I. stupňa[13]
- Záslužný kríž ministra obrany Českej republiky – III. a II. stupňa[13]
- Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí – KUVAJT III. stupňa[13]
- Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí – BOJOVÁ MISIA III. stupňa[13]
- Čestný pamätný odznak Za službu mieru[14]
- Medaila Za hrdinstvo (1995)[15]
- Kríž obrany štátu (2018)[16]
- Kríž za vojenskú chrabrosť (Francúzsko) – s bronzovou hviezdou (1995)
- Rad čestnej légie (Francúzsko) – dôstojník (2012)[17]
- Čestný odznak Ministerstva obrany „Svätý Juraj“ (Bulharsko) – I. stupňa (2017)[18]
- Rad koruny (Belgicko) – veľkokríž (2018)
- Rad záslužnej légie (USA) – komandér (2018)
Politická kariéra
O možnej kandidatúre Petra Pavla na funkciu prezidenta Českej republiky sa špekulovalo dlhodobo, v prieskumoch verejnej mienky sa v tejto súvislosti jeho meno prvýkrát objavilo už v roku 2015, teda v súvislosti s prezidentskou voľbou v roku 2018, v ktorej však nakoniec kandidátom nebol. Až 29. júna 2022 potvrdil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v prezidentskej voľbe v roku 2023. Uviedol tiež, že začal so zberom podpisov občanov. Kampaň financoval z darov podporovateľov. Podľa prieskumu z augusta 2022 mal Pavel šancu v prvom kole prezidentských volieb získať 22 % hlasov a postúpiť do druhého kola, v ktorom by porazil pomerom hlasov 58 %: 42 % bývalého premiéra Andreja Babiša.[19]
Svoju kandidatúru na prezidenta oficiálne oznámil dňa 6. septembra 2022, kedy predstavil svoje volebné heslo „Vraťme Česku řád a klid“ a víziu stať sa nezávislým prezidentom.[20] Podporu mu vyslovila, spoločne s ďalšími dvoma kandidátmi, koalícia SPOLU; členovia Českej pirátskej strany v ankete týkajúcej sa voľby prezidenta najčastejšie hlasovali za Petra Pavla a ďalších dvoch kandidátov.
Medzi podporovateľmi Petra Pavla boli počas kampane napríklad herec a scenárista Zdeněk Svěrák, bývalý predseda Akadémie vied a 1. podpredseda Senátu Jiří Drahoš, režisér Jan Hřebejk, zakladateľ organizácie Človek v núdzi a študentský vodca z roku 1989 Šimon Pánek riaditeľ Knižnice Václava Havla a exdiplomat Michael Žantovský, tenistka Lucia Šafářová, kňaz Václav Malý, kňaz a filozof Tomáš Halík, spevák Jaroslav Hutka, bývalý minister zahraničia Karel Schwarzenberg či mnoho podnikateľov a politikov.[21]
So ziskom 1 975 056 hlasov (35,40 %) vyhral 1. kolo prezidentských volieb s náskokom približne 0,4 percentuálneho bodu (22 843 voličských hlasov) pred kandidátom hnutia ANO 2011 Andrejom Babišom. Obaja tak postúpili do 2. kola, v ktorom zvíťazil Pavel s 3 358 926 hlasov (58,32 %) a stal sa tak zvoleným prezidentom Českej republiky. Porazený kandidát Babiš získal 2 400 271 hlasov (41,67 %).[22]
Ihneď po zvolení začal Petr Pavel aktívne pracovať, usporiadal rad rokovaní s českými politikmi, telefonoval so zahraničnými štátnikmi, napríklad s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Odcestoval aj na návštevu krajov, kde vo voľbách nezvíťazil a zúčastnil sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.[23][24]
Inaugurácia Petra Pavla za prezidenta Českej republiky sa konala 9. marca 2023 na Pražskom hrade, kedy sa stal v poradí 4. prezidentom Českej republiky.[25]
Referencie
- ↑ a b Generálporučík Pavel má nahradit Picka v čele armády . Česká televize, 18.05.2012. Dostupné online.
- ↑ ČÁSENSKÝ, Robert. Generál Pavel: Jsme odvážnější, než si myslíme - Reportermagazin.cz. Reporter magazín, 2014-12-07. Dostupné online . (po česky)
- ↑ Prezident jmenoval Pavla náčelníkem armádního generálního štábu . ČTK, 29.06.2012. Dostupné online.
- ↑ Generál Petr Pavel se stává druhým nejdůležitějším mužem NATO . iROZHLAS, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Summit NATO 2014 - Newport, Wales | Ministerstvo obrany . mocr.army.cz, . Dostupné online.
- ↑ NATO. General Petr Pavel ends his tenure as Chairman of the NATO Military Committee . NATO, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Petr nebo Pavel? Generál, kacíř, bojovník i sexsymbol odchází do civilu . iDNES.cz, 2018-11-30, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Pavel: Ruská kampaň v ČR vytváří dojem, že Rusko není hrozba. Je ale nebezpečnější než Islámský stát | Aktuálně.cz . Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2016-10-25, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ 26. březen 2018 - Reportéři ČT | Česká televize . . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Do čela armády míří respektovaný generál Petr Pavel . iDNES, 18.05.2012. Dostupné online.
- ↑ Prezident jmenoval nové generály . Armáda Českej republiky. Dostupné online.
- ↑ Prezident jmenoval generály AČR online. hrad.cz, 2014-05-08, cit. 2014-05-08. Dostupné online.
- ↑ a b c d e armádní generál Ing. Petr PAVEL, M. A. online. Cit. 2021-04-21. Dostupné online. Archivované 2021-04-21 z originálu.
- ↑ NATO. General Petr Pavel, Chairman of the Military Committee online. NATO, cit. 2023-03-26. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ name="NATO"
- ↑ https://mocr.army.cz/scripts/detail.php?id=202532&tmplid=527
- ↑ Général Petr Pavel, Officier de la Légion d’honneur online. La France en République tchèque, cit. 2023-03-26. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Министерство на отбраната на Република България online. mod.bg, cit. 2023-03-26. Dostupné online.
- ↑ Median: Prezidentskou volbu by v prvním kole vyhrál Babiš, ve druhém Pavel. Podpora vzrostla Nerudové online. iROZHLAS, cit. 2023-01-29. Dostupné online. (po česky)
- ↑ ČTK. Pavel potvrdil kandidaturu na prezidenta. Zahájil kampaň a představil heslo. Deník.cz, 2022-09-06. Dostupné online cit. 2023-01-29. (po česky)
- ↑ Celebrity jako lákadlo na voliče. Podívejte se, kdo koho podporuje - Seznam Zprávy online. www.seznamzpravy.cz, cit. 2023-02-19. Dostupné online.
- ↑ Volby prezidenta 2023 | Výsledky 2. kola voleb online online. www.seznamzpravy.cz, cit. 2023-01-29. Dostupné online.
- ↑ PALATA, Luboš. Česko v čele Evropy. Pavlův telefonát na Tchaj-wan se stal evropským tématem. Deník.cz, 2023-02-01. Dostupné online cit. 2023-02-19. (po česky)
- ↑ Petr Pavel se v Mnichově sešel s Macronem, řešili záruky pro Ukrajinu online. iDNES.cz, 2023-02-17, cit. 2023-02-19. Dostupné online. (po česky)
- ↑ SITA. Petr Pavel zložil sľub a stal sa novým českým prezidentom. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-03-09. Dostupné online cit. 2023-03-09. ISSN 1336-197X.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Pavel
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petr Pavel na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úřad OSN pro palestinské uprchlíky na Blízkém východě
Ústřední zpravodajská služba
Útoky v Amsterdamu (listopad 2024)
Území okupovaná Izraelem
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Čečensko
Černé moře
Česká Wikipedie
Česko
Československo
Čtvrtá Ženevská úmluva
Řády, vyznamenání a medaile Česka
Šasi
Šestá vláda Benjamina Netanjahua
Šikana
Španělsko
1. listopad
10. listopad
1444
1494
1624
1664
1924
1939
1944
1955
2022
2024
21. století
24. únor
28. říjen
29. říjen
3. listopad
5. listopad
6. listopad
7. listopad
Abcházie
Adolf Hitler
Afghánistán
Alexandr Dvornikov
Alexandr VII.
Alexej Kelin
Americký dolar
Amsterdam
Andrej Bělousov
Anexe Krymu Ruskou federací
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antimajdan
Avia
Bělorusko
Bachmut
Baltské státy
Benjamin Netanjahu
Bitva u Varny
Budapešťské memorandum
Cenzura
Charta Spojených národů
Clement Quartey
Commons:Featured pictures/cs
Condoleezza Riceová
Daily Mail
Dekomunizace Ukrajiny
Demence
Denacifikace
Denis Pušilin
Denys Šmyhal
Den vzniku samostatného československého státu
Dezinformace
Diecéze královéhradecká
Dion O'Banion
Diplomacie
Dmitrij Utkin
Dněpr
Doněcká lidová republika
Doněcká oblast
Donald Trump
Donbas
Dorothy Allisonová
Druhá minská dohoda
Druhá studená válka
Druhá světová válka
Elena Ferrante
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Eritrea
Euromajdan
Eva tropí hlouposti
Evropa
Evropská unie
Federální služba bezpečnosti
Five Eyes
Forum24
Geneviève Gradová
Gennadij Židko
Genocida
GRU
Henry Wriothesley, 3. hrabě ze Southamptonu
Hlavní strana
Hluboká a komplexní zóna volného obchodu
Hrubý domácí produkt
IFA W50
Indie
Infrastruktura
Irák
Irpiň
Irsko
Izrael
Izraelská invaze do Libanonu 2024
Jaderná zbraň
Jevgenij Prigožin
Jiří Hlušička
Jižní Osetie
Jihoafrická republika
Jisra'el Kac (1955)
Jo'av Galant
Joe Biden
Jugoslávie
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kneset
Kolaps přístřešku na železniční stanici Novi Sad
Komodita
Konflikt
Krym
Kurská oblast
Kvazistát
Kyjev
Kyrylo Budanov
Leonid Pasečnik
Libye
Logistika
Luca Pacioli
Luhanská lidová republika
Luhanská oblast
Maccabi Tel Aviv FC
Maia Sanduová
Main Page/cs
Manus (ostrov)
Marise Chamberlainová
Mariupol
Marjinka
Marola
Martin Frič
Masakr v Buči
MediaWiki
Meduza
Mexiko
Mezinárodní legie územní obrany Ukrajiny
Mezinárodní sankce v průběhu ukrajinské krize
Micha'el Ejtan
Ministerstvo obrany Ruska
Ministr obrany Izraele
Mnichov
Mnichovská bezpečnostní konference
Mobilizace
Moldavsko
Moskva
Motor
Muammar Kaddáfí
Nákladní automobil
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Návěsový tahač
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Neonacismus
Nikolaj Patrušev
Nizozemsko
Novi Sad
Novi Sad (nádraží)
Oleksandr Syrskyj
Oleksij Danilov
Oleksij Reznikov
Oranžová revoluce
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Pákistán
Pátá kolona
Panamský průplav
Pandemie covidu-19
Papua Nová Guinea
Parkinsonova nemoc
Peking
Petr Pavel
Pojízdná prodejna
Polarita (politologie)
Popasna
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Postsovětské republiky
Postsovětské války
Povodně ve Španělsku 2024
Praga
Praga S5T
Praga V3S
Pravoslavná církev Ukrajiny
Premiér Izraele
Prezidentské volby v Moldavsku 2024
Protivzdušná obrana
První minská dohoda
Putinismus
Q110999040
Quincy Jones
Rada bezpečnosti OSN
Rada bezpečnosti OSN#Stálà Älenové
Rada federace
Ramzan Kadyrov
Ram Narayan
Republikánská strana (USA)
Republiky v Sovětském svazu#Právo vystoupit ze svazku a jeho aplikace
Rezoluce mimořádného zasedání Valného shromáždění OSN č. 11/1
RIA Novosti
Rosněfť
Rozpad Sovětského svazu
Rozvor
Ruština
Ruská anexe jihovýchodní Ukrajiny
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská propaganda
Rusko
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)
Rusko-ukrajinská státní hranice
Rusko-ukrajinská válka
Rustem Umerov
Sýrie
Senát Spojených států amerických
Sergej Šojgu
Sergej Beseda
Sergej Lavrov
Sergej Naryškin
Sergej Surovikin
Serhij Šaptala
Sevastopol
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Severokrymský kanál
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2024
Seznam prezidentů Moldavska
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Sklápěč
Služba vnější rozvědky
Socha Alexandra Andrejeviče Baranova
Sopečný popel
Soubor:"The death of king Wladyslaw II at Varna".jpg
Soubor:2022 Russian invasion of Ukraine.svg
Soubor:2022 Russian Invasion of Ukraine Phase 1 animated.gif
Soubor:Brno, Řečkovice, depozitář TMB, DOD 2013, Praga S5T (01).jpg
Soubor:International Legion of Territorial Defense of Ukraine emblem.svg
Soubor:Logo of the International Legion of Territorial Defense of Ukraine.png
Soubor:Marula (Sclerocarya birrea) fruits on the ground (12907309635).jpg
Soubor:Ukr elections 2012 multimandate okruhs.png
Soubor:Vladimir Putin (2022-02-24).jpg
Soubor:Volcanic Ash Dunes.jpg
Soubor:War in Ukraine (2022) en.png
Soubor:Yanukovich.jpg
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Srbsko
Státní duma
Státní znak Panamy
Stát Palestina
Strana regionů
Summit
Supervelmoc
Svobodná demokratická strana
Tavurvur
Telegram (software)
Teodor Marjanovič
The Economist
The Washington Post
Turecko
Tyka Nelson
Typy náprav
Ukrajinština
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská krize
Uprchlík
Válečný stav
Válečný zločin
Válka
Válka Izraele s Hamásem
Válka na Donbase
Východní Ukrajina
Valerij Gerasimov
Valerij Zalužnyj
Valník
Veto
Viktor Janukovyč
Viktor Juščenko
Visegrádská skupina
Vláda Olafa Scholze
Vladimir Iljič Lenin
Vladimir Putin
Vladislav III. Varnenčik
Vojtěch Vašíček
Volby prezidenta USA 2024
Volodymyr Zelenskyj
Vuhledar
Vyhlášení války
Vznik Československa
Wagnerova skupina
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:Vyhněte se vyhýbavým slovům
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Burns
William Joseph Burns
Západní svět
Zahraniční obchod
Zakládající akt Rusko–NATO
Zimní olympijské hry 2022
Zločin agrese
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
