Pasiteles (starogr. Πασιτέλης) bol grécky sochár a spisovateľ v 1. storočí pred Kr.^[1]

Sochár Pasiteles pochádzal pravdepodobne z južnej Itálie (pôv. Magna Graecia). V roku 89 pred Kr.^[2] na základe rímskeho zákona Lex Plautia Papiria získal rímske občianstvo. Bol zakladateľ neapolskej helenistickej školy, umelec s eklektickým vkusom, ktorého pôvodná tvorba sa nezachovala.^[3] Pracoval váčšinou v Ríme, kde hlavne odlieval a cizeloval (rytím ozdoboval kovové predmety^[4])^[5].

Napísal aj knihu (dnes stratenú) o piatich zväzkoch o gréckom umení,^[3] ktorá bola podľa rímskeho spisovateľa Plínia základným prameňom pri štúdiu estetiky: „Obdivu sa tešil i Pasitelés, ktorý napísal tiež päť zväzkov o umení, po celom svete slávnych. Ten sa narodil v gréckej osade na brehoch Itálie a spolu s tamojšími obyvateľmi miest mu bolo udelené rímske občianstvo. Zhotovil zo slonoviny Iova v chráme Metellovom tam, odkiaľ sa vychádza na Martovo pole. Prihodilo sa mu, že keď bol v lodeniciach, kde chovali africké šelmy, tesal podľa skutočnosti leva cez klietku, z inej klietky unikol panter a vážne ohrozil svedomitého umelca. Vytvoril údajne premnoho diel, nepoznáme však ich mená.“^[6]

Pasiteles o sebe napísal, že k svojim sochám zhotovoval hlinené modely, ktoré potom jeho žiaci reprodukovali do mramoru. Žiakom Pasitela bol Stefanos, ktorý signoval sochu z Villy Albani pri Ríme (na nápise IGUR IV 1584 sa Stefanos sám vyhlasuje za jeho žiaka^[7]) a žiakom Stefana bol Menelaos, autor mramorového súsošia Oresta a Elektry, umiestneného v Museo delle Terme.^[3]

O sochárskych dielach Pasitela nám podávajú svedectvá signatúry z podstavcov jeho nezachovalých sôch,^[8][9] a pripisujú sa mu aj originály dnešných mramorových kópií diel, súsošia Dioskúrov, umiestnenom v Museo del Prado v Madride a sochy tzv. Atalanty v Musei Vaticani, pravdepodobne víťazky Héraií (odetú v chitóne), o ktorých Pausanias uvádza: „Bežia takto: majú rozpustené vlasy, chitón siaha čiastočne nad kolená a pravé rameno ukazujú až po prsia. Aj im je určený olympijský stadion, ale pre beh im zmenšujú stadion na šestinu. Víťazkám dávajú olivové vence a kus mäsa z kravy obetovanej Hére, môžu tiež venovať do chrámu svoju namaľovanú podobizeň.“^[10]

Referencie a bibliografia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pasiteles