Delfský vozataj odetý v iónskom chitóne, Archeologické múzeum v Delfách

Chitón (starogr. χιτών) bol starogrécky spodný odev.^[1][2]

V starovekom grécku nepoznali spodnú bielizeň, okrem akejsi ženskej podprsenky a priesvitnej spodničky.^[3] V archaickom období ženy nosili peplos ale od klasického obdobia sa muži i ženy odievali väčšinou do chitónu, ktorý bol z obdĺžnikovej ľanovej alebo vlnenej látky.^[3]

Archaický peplos nebol nahradený okamžite a nosil sa aj keď už bol chitón (na Peloponéze sa nosil ešte v 5. storočí pred Kr.). Boli rôzne formy chitónu, medzi ktoré patril iónsky chitón vyrobený z obdĺžnikového kusa tkaniny s dvoma okrajmi prišitými k sebe do formy rúry, ktorý bol na ramenách a horných častiach paží zapnutý gombíkmi alebo niekoľkými malými sponkami. Prevísajúca látka sa vysúkala a v páse ju držal pásik (z látky či kože), čím sa vytvoril akýsi vak zvaný kolpos. Niekedy bol tiež priviazaný prekríženými šnúrkami vedúcimi od ramien k pásu.^[2]

Obliekanie dórskeho chitónu

Ženy okrem chitónu nosili niekedy priesvitnú spodničku a niečo ako podprsenku zvanú stetodesmos alebo tainia alebo tiež strofion. Bol to jednoduchý pás látky, ktorý zakryl prsia. Na vychádzky si na chitón obliekali himatión, čo bol dlhý plášť z ťažkej látky.^[3]

Mužský chitón sa v klasickom období podobal tomu ženskému. Tiež sa nosili rôzne typy iónskych chitónov a existovala aj mužská verzia dórskeho chitónu. Boli ale väčšinou kratšie bez prehybu, siahajúce len ku stehnám či kolenám a v ramenách boli zopnuté. Obmena dórskeho chitónu zvaný exómis (preč z ramena), bol zopnutý len na ľavom ramene a odhaľoval pravé rameno a hruď.^[4] Starší a bohatí mladší muži obvykle nosili dlhší chitón, ktorý siahal až po členky a bez opasku. Muži, ktorí sa venovali nejakej činnosti, nosili chitón dlhý po stehná (častejšie z vlny, ktorý bol teplejší a lacnejší).^[5] Do dlhého bieleho prepásaného chitónu sa obliekali vozataji (jazdci do krátkeho^[6]) počas jazdeckých pretekov,^[5] atléti pretekali nahí.^[7] Keď sa ochladilo i muži si na chitón obliekali himatión a príležitostne i šále a rôzne plášte.^[4]

Na vidieku roľníci (či otroci) často nosili odevy vyrobené zo zvieracej kože, akými boli difthera (kožený chitón) a spolas (kožené kabátce), a plášť z ovčej či kozej kože zvaných baité či sisyra, ktorý bol zhotovený i s chlpmi alebo vlnou.^[5]

Referencie