Metro (podzemná železnica)

Prvé metro bolo postavené v Londýne. V Anglicku sa pre londýnske metro udomácnil názov Tube.

Eskalátory vedúce k metru v Moskve

Súprava M1 v Prahe

Metro alebo podzemná (rýchlo)železnica je súprava ľahkých vozidiel (podobných električkám) prevádzkovaná v mestskej hromadnej doprave pre rýchlu prepravu cestujúcich v meste. Súpravy sú napájané z koľajníc, alebo z trolejového vedenia. Metro zabezpečuje rýchlu a plynulú prepravu, pretože väčšinu trás jazdí pod zemou a je úplne nezávislé od ostatnej dopravy. Jazdí v tuneloch a na špeciálne upravených dráhach. Metro má zriadené nástupišťa v ktorých sa nachádzajú automaty na lístky, kávu a odpadkové koše, často sa stretneme aj s bezpečnostnými kamerami alebo varovaniami pred vstupom na koľajnice, pokiaľ sú z nich súpravy napájané. Vývoj a výstavba metra stále ide dopredu a tak v sa mnohých mestách stanice stavajú, alebo prerábajú na moderné miesta na ktorých sa prejavuje moderná architektúra ku ktorým neodmysliteľne patria aj moderné súpravy.

Prvé metro bolo spojazdnené v roku 1863 v Londýne.

V Česku v Prahe sa metro prevádzkuje od roku 1974. Na Slovensku metro nepremáva, aj keď sa o tom uvažovalo v Bratislave a v roku 1988 sa aj začalo stavať, nikdy sa však nezrealizovalo.

Rýchlosť metra je cca 80 km/h.

Pražský vozidlový park je zložený zo súprav R1, M1, 81-71, 81-71M a Ečs. Ich výrobu a vývoj uskutočňovali české závody Ečs, ČKD a Škoda. Väčšina z nich bola dodaná v 70. rokoch. V Prahe je metro nosným systémom MHD a po električkách je najpoužívanejšie. Metro k rýchlemu pohybu využíva vzhľadom na veľké dĺžky súprav množstvo elektromotorov, tie sú riadené tyristorovou výzbrojou.

Rekordy

Stanica Bratislavskaja v Moskve

najstaršie metro – Londýn, Spojené kráľovstvo (článok) – otvorené 10. januára 1863
najväčšie metro – Moskva, Rusko
najmladšie metro – Čchang-ša, Čína – otvorené 29. apríla 2014
najmenší počet staníc – Los Teques, Venezuela – 3 stanice
najväčší počet staníc – Paríž – 470 staníc
najkratšia trasa metra – Serfaus, Rakúsko (článok) – 1,28 km
najdlhšia trasa metra – Soul, Južná Kórea – 563,7 km
najdlhšia linka metra - Linka 1, Valencia, Španielsko - 95,2 km
najkratšia linka metra - Tünel, Istanbul, Turecko - 573 m
stanica s najväčším počtom prestupov na inú linku - Stanica Atlantic Avenue – Barclays Center, New York, USA - 9 liniek - 2, 3, 4, 5, B, D, N, Q, R
najväčší počet liniek – New York, USA – 24 liniek + 1 linka metra na Staten Islande + 4 linky metra PATH
najpoužívanejšie metro^[1] - Tokio, Japonsko - 6 307 390 ľudí za deň (2010)^[2]
najmenej používané metro - Serfaus, Rakúsko (článok) - 2300 ľudí za deň^[3]
najhlbšia trasa metra - Pchjongjang, Severná Kórea (článok) - medzi stanicami Puhung a Yonggwang 110 m^[4]
najhlbšia stanica metra - Kyjev, Ukrajina (článok) - stanica Arsenalnaya, 105,5 m^[5]
najjužnejšie metro – Buenos Aires, Argentína - najjužnejšia stanica: Plaza de los Virreyes, 34° 38′ 34.9″ J
najsevernejšie metro – Helsinki, Fínsko - najsevernejšia stanica: Mellunmäki, 60°14′21″S
najvýchodnejšie metro vzhľadom ku 180. poludníku - Sapporo, Japonsko - najzápadnejšia stanica: Šin-Sapporo, 141° 28′ 20.9″ V
najzápadnejšie metro vzhľadom ku 180. poludníku - Vancouver, Kanada - najvýchodnejšia stanica: Letisko YVR, 123° 10′ 42″ Z
mesto s najväčším počtom metier - Tokio, Japonsko; New York, USA; Bangkok, Thajsko - 3 metrá
oblasť s najväčším počtom metier - Veľké Tokio, Japonsko - 15 metier
krajina s najväčším počtom metier - Japonsko - 32 metier

Stanica nedokončeného "bratislavského metra" v Petržalke
svetadiel s najväčším počtom metier - Ázia - 85 metier
kontinent s najväčším počtom metier - Eurázia - 145 metier
celkový počet - 183 metier.

Galéria

Stavba Londýnskeho metra v roku 1861
Stavba Brescijského metra
Metro v Los Teques – červená ani zelená linka nie sú postavené
Linky a stanice metra v New Yorku
Metro v Catania
Mapa Šanghajského metra
Mestá s metrami
Mapa krajín s metrami

Referencie

↑ Subways . MTA.info. Dostupné online. (anglicky)
↑ 東京地下鉄 . train-media.net. Dostupné online. (japonsky)
↑ U-Bahn in Serfaus . feirenwohnung-serfaus.at. Dostupné online. (nemecky)
↑ 平壤的表情：你不知道的朝鲜 . news.163.com. Dostupné online. (čínsky)
↑ The world’s deepest subway stations . . Dostupné online. (anglicky)

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Metro (podzemná železnica)

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Subways . MTA.info. Dostupné online. (anglicky)

[2] 東京地下鉄 . train-media.net. Dostupné online. (japonsky)

[3] U-Bahn in Serfaus . feirenwohnung-serfaus.at. Dostupné online. (nemecky)

[4] 平壤的表情：你不知道的朝鲜 . news.163.com. Dostupné online. (čínsky)

[5] The world’s deepest subway stations . . Dostupné online. (anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]