Meropé alebo Meropa (starogr. Μερόπη – Meropé, lat. Merope) je v gréckej mytológii dcéra Titana Atlanta ^[1] a Pléiony, dcéry Titana Ókeana.^[2]

Meropé sa stala manželkou zakladateľa a prvého kráľa Korintu Sizyfa,^[3] najväčšieho figliara a chytráka spomedzi všetkých ľudí, ktorý chcel prekabátiť aj samotného boha podsvetia Háda, keď ho z vôle najvyššieho boha Dia mal odviesť do podsvetia. Sizyfos si chcel poradiť v každej situácii a na smrť myslel už vopred. Svojej manželke Meropé predvídavo prikázal, aby v čase jeho smrti nepriniesla bohom pohrebnú obeť.^[3] V podsvetí zatiaľ Hádes a Persefoné márne čakali na predpísané dary a Sizyfos sa im sám ponúkol a presvedčil ich, že to dá do poriadku, ak ho na chvíľu pustia von. Samozrejme to bola len jeho ďalšia lesť, ale nakoniec bol do podsvetia aj tak odvedený a navyše, aby sa Sizyfov príklad už druhý raz neopakoval, Zeus mu uložil exemplárny trest: naveky váľa balvan na kopec, ktorý sa mu pred vrcholom neustále vyšmykne. Dodnes je táto ťažká a bezúčelná drina príslovečná ako „ sizyfovská práca ”.^[3]

Meropé mala so svojim manželom štyroch synov, Glauka, Ornytióna, Alma a Thersandra.^[4] Po smrti manžela bola Meropé, ako aj jej sestry Maia, Élektra, Taygeté, Alkyoné, Kelaino a Asteropé^[1] prenesená najvyšším bohom Diom na nebo a premenená na jednu z Plejád, žiariacich hviezd.^[2] Meropé však vidieť na nebi len občas a len slabo, pretože sa hanbí,^[5] že jej manželom bol obyčajný smrteľník^[6] a aj preto, ako jej manžel skončil v podsvetí.^[2]

Referencie a bibliografia

1. ↑ ^{a b} Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.
2. ↑ ^{a b c} Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 378–379.
3. ↑ ^{a b c} Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 430–431.
4. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,3.
5. ↑ Ovidius, Fasti, 4,165.
6. ↑ Hyginus, Fabulae 192.