Memorandum národa slovenského bol programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek, prijatý na slovenskom národnom zhromaždení 6. – 7. júna 1861 v Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner.

Memorandum slovenského národa o štyroch bodoch obsahovalo ustanovenia zásadného významu, ako

• uznanie Slovákov za svojbytný politický národ v rámci Uhorska
• vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia alebo Slovenského okolia, ktoré by spravovali Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov
• jazyková požiadavka, aby sa v úradoch, na súdoch a v školách ako úradný jazyk používala slovenčina
• založenie Matice slovenskej

ale aj menej závažné ustanovenia. Medzi menej závažné ustanovenia patrili:

• požiadavka na zriadenie Právnickej akadémie
• požiadavka na zriadenie katedry reči a literatúry slovenskej na univerzite v Pešti
• požiadavka, aby školy mohli vyučovať v slovenčine
• požiadavka, aby sa mohli vydávať slovenské hospodárske časopisy
• požiadavka, aby sa mohli zriaďovať slovenské hospodárske spolky

a ďalšie podobné požiadavky, ktoré môžeme označiť ako snahu o školskú a kultúrnu samosprávu.

V záverečnom bode Memoranda je vyhlásenie, že v snahe o občianske práva Slovákov chce slovenský národ stáť po boku všetkých ostatných uhorských národov. Toto vystihuje záverečné heslo Memoranda: „jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a braterstvo národov!“

Najdôležitejšie bolo, že Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Slovenského okolia. Nič však z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie sa Slovenska od Uhorska. Išlo skôr o prvý náznak, o nejakú podobu školskej a kultúrnej autonómie. Napriek tomu Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol. Teda sľub panovníka z Októbrového diplomu o národnom rozvoji bol porušený, pretože Maďari nič nepripustili.

Memorandum slovenského národa sa od Žiadostí slovenského národa odlišuje v tom, že požiadavky Žiadostí slovenského národa sa prezentovali skôr v rovine politickej (uznanie Slovákov za osobitný národ). Memorandum slovenského národa ide ďalej v tom, že vnieslo požiadavku Hornouhorského slovenského okolia. Išlo o posun od politických požiadaviek k štátno-právnym požiadavkám. Vnútorná štruktúra Hornouhorského slovenského okolia nebola v Memorande slovenského národa upravená. Hornouhorské slovenské okolie by sme mohli priradiť k dištriktu. Napriek tejto skutočnosti maďarská politická reprezentácia aj po zamietnutí Memoranda slovenského národa rozpútala protimemorandovú akciu, kde sa nútili obce aby sa od memoranda dištancovali. Slovenskí národní predstavitelia skoncipovali nový program, ktorý predložili vláde vo Viedni. Tento druhý dokument, vytvorený v roku 1861, bol predložený 12.12.1861 a označený ako Viedenské memorandum.

• Bokes, F.: Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848-1914. Zv. I. 1848-1867. Bratislava: VSAV, 1962.
• prednáška z Dejín štátu a práva na Slovensku z 8.3.2007 od Prof. JUDr. Dr. h. c. Petra Mosného, Mgr.
• Znenie Memoranda národa slovenského Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine
• Emil Polák: Memorandum národa slovenského, doba a konext, Nové slovo, 7.6.2011 Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Memorandum národa slovenského