Matúš Kučera
slovenský historik
1. veľvyslanec Slovenskej republiky v Chorvátsku
V úrade 1993 – 1998
Funkcia vznikla Ivan Stanislav
4. minister školstva SR
V úrade 26. september 1992 – 22. jún 1993
Dušan Slobodník (ad interim) Roman Hofbauer (ad interim)
Poslanec Snemovne národov FZ ČSFR
V úrade 6. jún 1992 – 31. december 1992
Biografické údaje
Narodenie	28. október 1932 Mojtín, ČSR
Úmrtie	15. december 2022 (90 rokov)
Politická strana	HZDS
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Politický portál  Historický portál  Literárny portál  Biografický portál

Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (* 28. október 1932, Mojtín – † 15. december 2022, Bratislava)^[1][2] bol slovenský historik, odborník na stredoveké dejiny, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, bývalý politik a diplomat.^[1] Kučera patril k zakladateľskej generácii slovenskej vedeckej medievistiky.

Kučera sa narodil v obci Mojtín v Strážovských vrchoch. Študoval postupne na gymnáziu piaristov v Trenčíne, krátko na gymnáziu v Nitre a v roku 1951 maturoval na Štátnom gymnáziu v Trenčíne. Vyštudoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp. Univerzity Komenského (1951 – 1956),^[3] v roku 1955 tiež na Karlovej univerzite v Prahe.^[1] Po štúdiách v Prahe a Bratislave prednášal na FiF UK slovenské dejiny. V roku 1989 zriadil katedru slovenských dejín a stal sa jej vedúcim.

V rokoch 1992 – 1993 bol ministrom školstva Slovenska za HZDS, v rokoch 1993 – 1998 veľvyslancom Slovenska v Chorvátsku, v rokoch 1997 – 1998 v Bosne a Hercegovine. Taktiež bol v roku 1992 zvolený za Stredoslovenský kraj, kandidujúc za stranu HZDS, za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR.^[4] V Snemovni bol predsedom poslaneckého klubu HZDS.^[4] Mal spolu s Michalom Kováčom a Romanom Zelenayom zásluhy na efektívnom zániku federácie a vzniku samostatného Slovenska pri hlasovaní FZ zo dňa 25. novembra 1992.^[4] V roku 1998 bol zvolený za generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea, neskôr, až do roku 2008 pôsobil ako profesor histórie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.^[1] V roku 2010 patril medzi ľudí presadzujúcich zachovanie jazdeckej sochy Svätopluka I. na nádvorí Bratislavského hradu. Na dôchodku žil v Bratislave.^[1]

Slovenský historik a vedúci Katedry slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK, profesor Martin Homza, takto hodnotí prácu Matúša Kučeru:

"Ku všetkým uvedeným moderným metódam a postupom práce historika, ktoré Matúš Kučera ako prvý vôbec použil v slovenskej historiografii, potom treba priradiť ešte tradičné školenie v pomocných vedách historických. No a v neposlednom rade tiež výbornú znalosť latinčiny a iných jazykov, čo mu zas napomáhalo pristupovať k pramennému materiálu s patričným kritickým odstupom."^[5]

Ivan Mrva pozitívne hodnotí rozsah jeho diela, ale aj jeho pedagogické schopnosti:

"Rozsiahle dielo, ktoré po sebe zanechal, má trvalú platnosť a patrí medzi skvosty moderného slovenského dejepisectva. Ako pedagóg vychoval niekoľko generácií historikov, archivárov i učiteľov dejepisu. Jeho vedomosti, rétorické schopnosti i smelé konštrukcie dokázali upútať, a tak prednáškové miestnosti mal vždy plné poslucháčov."^[6]

• 1998 – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
• 2004 – Cena Jozefa Cígera Hronského
• 2005 – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Knižné publikácie:

• 1966 – Veľkomoravská ríša v obrazoch
• 1974 – Slovensko po páde Veľkej Moravy
• 1981 – Pater patriae: Zo starých slovenských a českých dejín
• 1985 – Veľká Morava: Spoločnosť, kultúra, tradícia
• 1985 – Slovensko v dobách stredovekých
• 1986 – Postavy veľkomoravskej histórie
• 1990 – Slovensko v obrazoch: História
• 1993 – Slovensko na prahu novoveku
• 2002 – Stredoveké Slovensko
• 2002 – Slovensko okolo roku 1000
• 2002 – Kalendár Jána z Lefantoviec
• 2004 – Novoveké Slovensko
• 2004 – Proglas: Konštantín Filozof
• 2008 – Slovenské dejiny I.: Od príchodu Slovanov do roku 1526, 2. vydanie v roku 2011
• 2009 – Bratislava a starí Slováci: O počiatkoch mesta a národa
• 2010 – Kráľ Svätopluk
• 2012 – State a články k slovenskému stredoveku^[7]

• Matúš Kučera – Literárne informačné centrum