Jozef Tuchyňa
Bývalý minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade 24. jún 1992 – 15. marec 1994
Ladislav Pittner Ladislav Pittner
Biografické údaje
Narodenie	11.11.194111. november 1941 Krásna Ves, Slovensko
Úmrtie	9. november 2019 (77 rokov) Piešťany, Slovensko
Politická strana	2000 - 2001 Strana demokratickej ľavice
Rodina
Deti	Luboš Tuchyňa
Politický portál  Biografický portál

Generálplukovník Ing. Jozef Tuchyňa (* 11. november, 1941, Krásna Ves, † 9. november 2019, Piešťany)^[1] bol slovenský generál, bývalý minister vnútra a bývalý náčelník generálneho štábu. Bol ženatý a mal dve deti.

Roku 1963 ukončil Ženijné technické učilište v Bratislave a sa stal vojakom z povolania, pričom získal hodnosť poručík. Následne po roku 1964 vykonával základné veliteľské funkcie ako veliteľ čaty a roty. Neskôr, v rokoch 1974 až 1977 absolvoval štúdium na Vojenskej akadémii v Brne. V rokoch 1977 až 1982 vykonával odborné funkcie na veliteľstve 13. tankovej divízie v Topoľčanoch a na veliteľstve Východného vojenského okruhu v Trenčíne. V rokoch 1982 – 1984 absolvoval štúdium na Vojenskej akadémii Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR v Moskve. Vzápätí sa stal náčelníkom štábu 13. tankovej divízie a neskôr sa stal jej veliteľom. Roku 1988 dosiahol prvú generálsku hodnosť. Stal sa zástupcom veliteľa Východného vojenského okruhu v Trenčíne. Druhého novembra 1990 bol menovaný do funkcie veliteľa Východného vojenského okruhu. V tejto funkcii zotrval až do roku 1992, kedy odišiel z armády a stal sa členom vlády.

Bol menovaný za ministra vnútra Slovenskej republiky. V tejto funkcii pôsobil od 24. júna 1992 do 15. marca 1994.

1. mája 1994 bol znovu prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania a ďalej slúžil vo funkcii poradcu ministra obrany Slovenskej republiky. 1. septembra 1994 bol ustanovený do funkcie náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky. Generálmajorom sa stal v roku 1988, generálporučíkom v roku 1991 a do hodnosti generálplukovníka bol povýšený v roku 1993. 9. septembra 1998 odovzdal svoju funkciu a odišiel do dôchodku.

V roku 1998 vstúpil do politiky na kandidátke Strany demokratickej ľavice ako nezávislý kandidát a bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. Členom SDĽ sa stal v máji 2000, po tom, ako bol zvolený za predsedu jej poslaneckého klubu. Na funkciu abdikoval v januári 2001, keď vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda odmietol jeho kandidatúru na post ministra obrany SR. Následne vo februári 2001 z poslaneckého klubu SDĽ vystúpil. Funkciu poslanca NR SR vykonával do roku 2002.^[2][3]

Bratislava, České Budějovice, Topoľčany, Trenčín, Brno, Moskva

• Armádna ročenka 1993