Matúš Čák Trenčanský

	Matúš Čák Trenčiansky
	šľachtic a vojvodca
	; Portrét Mateja III. zo 16. storočia, pripisovaný talianskemu maliarovi Tiziano Vecelli
Narodenie	asi 1260
Úmrtie	18. marec 1321; Trenčín, Uhorsko dnes Slovensko
Odkazy
Commons	Matúš Čák Trenčiansky
	Biografický portál

Matúš Čák Trenčiansky (iné mená pozri nižšie; * asi 1260 – † 18. marec 1321) bol uhorský šľachtic a vojvodca. V súdobých reáliách bol najmocnejším vládcom celého terajšieho západného a stredného Slovenska. Prezývali ho aj pán Váhu a Tatier.

Mená

Slovenské: Matúš Čák Trenčiansky^[1], Matúš Čák-Trenčiansky^[2], Matúš Čák z Trenčína^[3], Matúš Čák^[4], Matúš III. Čák^[5], Matúš III. Čák Trenčiansky^[6], Matúš Trenčiansky^[4], Trenčiansky Matúš^[7], Matúš z Trenčína^[8], starým pravopisom zriedkavo: Matúš Csák (Trenčiansky) ^[9], zastarano zriedkavo aj: Matúš Trenčanský^[10] či Matúš Čák Trenčanský^[11]

Latinské: Mat(t)haeus Csák(i) (de Trencsén(y)), Mat(t)haeus Trenciniensis.
Varianty: Namiesto slova Mat(t)haeus môže byť Mat(t)heus, namiesto slova Csák(i) môže byť Csáky/(de genere) Cha(a)k/Chák/Csik, namiesto výrazu de Trencsén(y) môže byť de Trenc(h)inio/de Trencsin a namiesto slova Trenciniensis môže byť Trenchiniensis ^[12]^[13]^[14]^[15]^[16]

Maďarské: (Trencsén(y)i) Csák(i) Maté, Trencsén(y)i Maté.
Varianty: Namiesto slova Trencsén(y)i môže byť Trenchéni/Trencheni, namiesto slova Csák(i) môže byť Csáky a namiesto slova Maté môže byť Mátyus ^[12]^[17]^[18]^[19]^[20]

Nemecké: Matthäus Csák (von Tren(ts)chin), Matthäus von Tren(ts)chin.
Varianty: Namiesto slova Matthäus môže byť Matteus/Mattäus/Mattheus/Matthias a namiesto slova Csák môže byť Csak/Chák/Cha(a)k/Tschak/Czak/Csáki/Csáky ^[21]^[15]^[22]^[23]^[24]^[25]^[26]^[27]^[28]

Životopis

Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti Ostrihomu, osídlenej tiež slovanským obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného Slovenska, najmä v okolí Trenčína. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej šľachty patril k tzv. Natio Hungarica (uhorskému národu).

V roku 1278 viedol Matúš Čák na Moravskom poli uhorskú ľahkú jazdu vo vojsku cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. V roku 1291 stál na čele vojska Ondreja III., ktoré dobylo Bratislavu obsadenú Henrichom z Kysaku (z Kösegu). Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní a bratislavského župana. Neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu, uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od roku 1296 Trenčín. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa Václava III., pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta Karola I. Róberta. Za to mu Václav III., v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V., 1. februára 1302 zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola I. Róberta.

Od roku 1304 vystupoval ako samostatný vládca. Prestal podporovať aj Karola Róberta. Roku 1310 bol vymenovaný za taverníka a jedného z troch palatínov krajiny, s územnou pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Na vrchole svojej moci v rokoch 1311 až 1312 ovládal alebo kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na Spiš, ovládol Zvolenskú župu a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad Visegrád. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku 1311 oficiálne pozbavený funkcií. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na Trenčianskom hrade zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. Jeho palatínom bol do roku 1318 Felicián Zach. V roku 1314 vpadol na Moravu ako spojenec rakúskeho vojvodcu Fridricha Habsburského a v bitke pri zámku Holíč odrazil vojsko Jána Luxemburského.

Po bitke pri Rozhanovciach 15. júna 1312, kedy na bojisko prišli jeho vojská príliš neskoro na to aby zasiahli do boja, sa uzavrel vo svojej dŕžave. V roku 1317 chcel ustanoviť svojho kastelána obsadením mesta Nitra. Dobyl a vypálil Nitriansky hrad, pri požiari zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, múry opevnenia rozváľal do základov.^[29] V 1318 mu zomrel jediný syn Matúš, a preto si za nástupcu vybral svojho príbuzného Štefana Čecha z rodu Šternberkovcov, cez ktorého majetky bola Matúšova dŕžava spojená s Moravou. Karol Róbert za pomoci magistra Donča zabral časť Matúšovych majetkov. Postavil sa proti nemu dokonca aj nitriansky biskup, ktorý ho dal do cirkevnej kliatby. Matúš Čák Trenčiansky však neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti 18. marca 1321.

O jeho význame svedčí fakt, že ešte aj v 15. storočí sa časť západného Slovenska označovala (napríklad v kronike Jána z Turca) ako terra mathie - Matúšova zem.^[30]^:532,544

Glorifikácia osobnosti Matúša Čáka Trenčianskeho

Matúš Čák Trenčiansky patrí medzi legendárne postavy slovenskej histórie a literatúry. Pre mnohé generácie slovenských národných buditeľov sa stal romantickým hrdinom vzdorujúcim uhorskej moci a Matúšova zem sa stala akýmsi prototypom slovenského kniežatstva, ktoré zohralo nemalú úlohu pri slovenskom národno-uvedomovacom procese. V tomto duchu bol vyobrazovaný ako nositeľ emancipačných a historických ideí ukazujúcich Slovensko a Slovákov ako rovnoprávny celok a národ v mnohonárodnostnom Uhorsku. Jeho činnosť na jednej strane umožnila obyvateľstvu Horného Uhorska dlhšiu dobu žiť nezávisle od uhorského panovníka, čím vytvorila podmienky pre uvedomenie si etnickej osobitosti tamojšieho prevažne slovenského obyvateľstva, no na druhej strane jeho dravé feudálne jednanie typické pre obdobie feudálnych nepokojov, brzdilo rozvoj hospodárstva aj spoločnosti, ktoré spolu s neustálymi vojnami decimovali a ožobračovali obyvateľstvo.

Staršia slovenská historiografia, od čias štúrovcov, glorifikovala Matúša Čáka Trenčianskeho ako slovenského národného veľmoža. Miesto narodenia Matúša Čáka nie je známe. Rod Čákovcov je maďarského pôvodu. Matúšov otec Peter a jeho strýko boli rytiermi kráľov Štefana a Ladislava. Obaja sa vystriedali v najvyšších dvorných hodnostiach. Po nich Matúš Čák Trenčiansky zdedil majetky rozptýlené po celom Slovensku. O získanie ďalších sa pričinil sám. Matúš Čák Trenčiansky bol typom dravého feudála, vojaka - rytiera a zároveň typom vypočítavého diplomata. Jeho príbuzenské zväzky s moravskou šľachtou podmienili styky Slovenska so susednou Moravou. Ani v čase najväčšieho rozkvetu sa Matúšova dŕžava nerozprestierala na celom etnicky slovenskom území, lebo východné Slovensko bolo doménou Omodejovcov.^[31]

Referencie

↑ Čák Trenčiansky, Matúš. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 22.
↑ Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 30.
↑ GÁLIK, Z. Hlohovecká vetva rodu Aba. In: Historický časopis, ročník 66, 2018, č. 1
↑ ^a ^b KIRSCHBAUM, Stanislav J.. The A to Z of Slovakia. : Scarecrow Press, 2010. 428 s. ISBN 978-1-4616-7215-9. S. 95.
↑ Ústav historických vied (Slovenská akadémia vied). Dejiny Slovenska: Do roku 1526. : Veda, 1987. 624 s. S. register.
↑ Slovenské pohľady. : Matica slovenská, 1996. 654 s. S. 134.
↑ ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online . ISSN 1335-4418.
↑ KUČERA, Matúš. Slovenské dejiny: Od príchodu Slovanov do roku 1526. : Literárne inoformačné centrum, 2008. 368 s. ISBN 978-80-89222-58-2. S. 235.
↑ HODÁL, Juraj. Kostol Kniežaťa Privinu v Nitre, 830-1930. : Nákladom Výboru Cirkevno Národných Slávností v Nitre, 1930. 116 s. S. 55.
↑ Letopis Matice Slovenskej (Ročník VIII., sväzok I.). : Knihtlačiarsko-účastinársky spolok, 1871. 126 s.
↑ HYROŠ, Štefan Nikolaj. Zamok Lykava a jeho pani, poťahom na državie, Lyptov a okolie. : Nákladom spisovatel'ovym, 1876. 551 s. S. 51.
↑ ^a ^b Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia. Series Prima. Tomus Secundus. Budapešť 1885
↑ Matica slovenská. Letopis Matice slovenskej. : tlač. K. Goriška, 1867. 772 s. S. 60.
↑ ZSIGMONDY, Samuel. Historia Hungariae. : Weber, 1829. 296 s. S. 150.
↑ ^a ^b Csáky. In: Allgemeine encyclopadie der Wissenschaften und Kunste in alphabetischer Folge von genannten Schriftstellern bearbeitet und herausgegeben von J.S. Ersch und J.G. Gruber ... mit Kupfern und Charten (Cos-Czvittinger). : , 1829. 458 s. S. 259.
↑ Johannes de Thurocz. Chronica Hungarorum (Commentarii. Ab anno 1301 usque ad annum 1487). : Akad. Kiadó, 1988. 500 s. ISBN 978-963-05-4833-5. S. 474.
↑ Kristó, Gyula (1986). Csák Máté. Magyar História, Gondolat, Budapešt. ISBN 963-281-736-2
↑ CSERNECZKY, József. Sas. Vegyes tárgyu iratok az olvasni és tudni méltó minden ágaiból ... Kiadták Thaisz és Cserneczky (hung.). : Wigand, 1831. 158 s. S. 69.
↑ Századok. : Akadémiai Kiadó, 1888. 988 s. S. 791.
↑ BEL, Matthias: Notitia Hungariae novae historico geographica ... Comitatuum ineditorum tomus primus, in quo continentur ... Comitatus Arvensis et Trentsiniensis. Eds. Gergely Tóth, László Glück, Zoltán Gőzsy. Budapest, 2011.
↑ Csák. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM-Ausgabe. Verlag J. B. Metzler 2000
↑ Der Curort Trenchin-Teplitz in Ungarn und seine Schwefelthermen (Beschrieben von Eduard Nagel. Mit 6 Abbild. u. 1 Kärtchen. Braumüller's Bade Bibliothek). : Braumüller, 1874. 91 s. S. 4.
↑ HAEUFLER, Joseph Vincenz. Kleine historische Bilder-Gallerie aus Ungarns denkwürdiger Vorzeit. : G. Heckenast, 1847. 257 s. S. 106.
↑ Der Wegweiser in der Trentschiner Burg-Ruine und Umrisse der Geschichte der königlichen Freistadt und Burg Trentschin. : Belnays, 1852. 40 s. S. 11.
↑ WEISS, Johann Baptist. Lehrbuch der Weltgeschichte (¬Die christliche Zeit, II. ; 2. Hälfte : das Mittelalter in seinem Ausgang). s.l. : Braumüller, 1868. 466 s. S. 720.
↑ HOCHBERGER, Ernst. Das grosse Buch der Slowakei : 3000 Stichworte zur Kultur, Kunst, Landschaft, Natur, Geschichte, Wirtschaft. 3. überarb. und ergänzte Aufl. vyd. Sinn : Ernst Hochberger, 2000. 586 s. ISBN 3-921888-09-3. S. 84, 553.
↑ Matúš III. Čák Trenčiansky (-1321) online. wege-nach-osten.de, cit. 2019-10-07. Dostupné online.
↑ Taschenbuch für die Geschichte Mährens und Schlesiens. s.l. : Traßler, 1829. 292 s. S. 225.
↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 154.
↑ DE THUROCZ, Johanes. Kronika Jána z Turca. Preklad Július Sopko. 1. vyd. Bratislava : Libri Historiæ; Post Scriptum, 2014. 590 s. ISBN 978-80-8046-692-3.
↑ Macho, Peter; KREKOVIČ, E. – MANNOVÁ, E. – KREKOVIČOVÁ, E. (2005). Matúš Čák Trenčiansky - slovenský kráľ?. Mýty naše slovenské. Bratislava: Academic Electronic Press. s. 104–110. ISBN 80-88880-61-0.

Literatúra

LUKAČKA, Ján: Matúš Čák Trenčiansky. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2016. 144 s. ISBN 978-80-224-1532-3

Pozri aj

Olejkár - historická povesť Jozefa Miloslava Hurbana zo 14. storočia s témou Matúša Čáka Trenčianskeho.
Čákovci

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Čák Trenčiansky, Matúš. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 22.

[2] Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 30.

[3] GÁLIK, Z. Hlohovecká vetva rodu Aba. In: Historický časopis, ročník 66, 2018, č. 1

[A-4] KIRSCHBAUM, Stanislav J.. The A to Z of Slovakia. : Scarecrow Press, 2010. 428 s. ISBN 978-1-4616-7215-9. S. 95.

[5] Ústav historických vied (Slovenská akadémia vied). Dejiny Slovenska: Do roku 1526. : Veda, 1987. 624 s. S. register.

[6] Slovenské pohľady. : Matica slovenská, 1996. 654 s. S. 134.

[7] ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online . ISSN 1335-4418.

[8] KUČERA, Matúš. Slovenské dejiny: Od príchodu Slovanov do roku 1526. : Literárne inoformačné centrum, 2008. 368 s. ISBN 978-80-89222-58-2. S. 235.

[9] HODÁL, Juraj. Kostol Kniežaťa Privinu v Nitre, 830-1930. : Nákladom Výboru Cirkevno Národných Slávností v Nitre, 1930. 116 s. S. 55.

[10] Letopis Matice Slovenskej (Ročník VIII., sväzok I.). : Knihtlačiarsko-účastinársky spolok, 1871. 126 s.

[11] HYROŠ, Štefan Nikolaj. Zamok Lykava a jeho pani, poťahom na državie, Lyptov a okolie. : Nákladom spisovatel'ovym, 1876. 551 s. S. 51.

[MV-12] Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia. Series Prima. Tomus Secundus. Budapešť 1885

[13] Matica slovenská. Letopis Matice slovenskej. : tlač. K. Goriška, 1867. 772 s. S. 60.

[14] ZSIGMONDY, Samuel. Historia Hungariae. : Weber, 1829. 296 s. S. 150.

[AE-15] Csáky. In: Allgemeine encyclopadie der Wissenschaften und Kunste in alphabetischer Folge von genannten Schriftstellern bearbeitet und herausgegeben von J.S. Ersch und J.G. Gruber ... mit Kupfern und Charten (Cos-Czvittinger). : , 1829. 458 s. S. 259.

[16] Johannes de Thurocz. Chronica Hungarorum (Commentarii. Ab anno 1301 usque ad annum 1487). : Akad. Kiadó, 1988. 500 s. ISBN 978-963-05-4833-5. S. 474.

[17] Kristó, Gyula (1986). Csák Máté. Magyar História, Gondolat, Budapešt. ISBN 963-281-736-2

[18] CSERNECZKY, József. Sas. Vegyes tárgyu iratok az olvasni és tudni méltó minden ágaiból ... Kiadták Thaisz és Cserneczky (hung.). : Wigand, 1831. 158 s. S. 69.

[19] Századok. : Akadémiai Kiadó, 1888. 988 s. S. 791.

[20] BEL, Matthias: Notitia Hungariae novae historico geographica ... Comitatuum ineditorum tomus primus, in quo continentur ... Comitatus Arvensis et Trentsiniensis. Eds. Gergely Tóth, László Glück, Zoltán Gőzsy. Budapest, 2011.

[21] Csák. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM-Ausgabe. Verlag J. B. Metzler 2000

[22] Der Curort Trenchin-Teplitz in Ungarn und seine Schwefelthermen (Beschrieben von Eduard Nagel. Mit 6 Abbild. u. 1 Kärtchen. Braumüller's Bade Bibliothek). : Braumüller, 1874. 91 s. S. 4.

[23] HAEUFLER, Joseph Vincenz. Kleine historische Bilder-Gallerie aus Ungarns denkwürdiger Vorzeit. : G. Heckenast, 1847. 257 s. S. 106.

[24] Der Wegweiser in der Trentschiner Burg-Ruine und Umrisse der Geschichte der königlichen Freistadt und Burg Trentschin. : Belnays, 1852. 40 s. S. 11.

[25] WEISS, Johann Baptist. Lehrbuch der Weltgeschichte (¬Die christliche Zeit, II. ; 2. Hälfte : das Mittelalter in seinem Ausgang). s.l. : Braumüller, 1868. 466 s. S. 720.

[26] HOCHBERGER, Ernst. Das grosse Buch der Slowakei : 3000 Stichworte zur Kultur, Kunst, Landschaft, Natur, Geschichte, Wirtschaft. 3. überarb. und ergänzte Aufl. vyd. Sinn : Ernst Hochberger, 2000. 586 s. ISBN 3-921888-09-3. S. 84, 553.

[27] Matúš III. Čák Trenčiansky (-1321) online. wege-nach-osten.de, cit. 2019-10-07. Dostupné online.

[28] Taschenbuch für die Geschichte Mährens und Schlesiens. s.l. : Traßler, 1829. 292 s. S. 225.

[Kronika_Slovenska-29] KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 154.

[KJT-30] DE THUROCZ, Johanes. Kronika Jána z Turca. Preklad Július Sopko. 1. vyd. Bratislava : Libri Historiæ; Post Scriptum, 2014. 590 s. ISBN 978-80-8046-692-3.

[31] Macho, Peter; KREKOVIČ, E. – MANNOVÁ, E. – KREKOVIČOVÁ, E. (2005). Matúš Čák Trenčiansky - slovenský kráľ?. Mýty naše slovenské. Bratislava: Academic Electronic Press. s. 104–110. ISBN 80-88880-61-0.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

[27]

[28]

[29]

[30]

[31]

z d u Trenčín
Samospráva	Primátor: Richard Rybníček (od 2010) Primátori Čestní občania Mestské časti: Juh Sever Stred Západ
Geografia	Lesopark Brezina Vodstvo: Biskupický kanál Lavičkový potok Teplička Váh Zlatovský potok Chránené územia: Trubárka Zamarovské jamy Chránené stromy: Trenčianske ginká
Dejiny	Dejiny Trenčína Bitka pri Trenčíne Matúš Čák Trenčiansky Laugaricio Rímsky nápis Studňa lásky
Pamiatky a stavby	Trenčiansky hrad Budova Obchodnej akadémie v Trenčíne Mestská brána Mestská sporiteľňa Nákupné centrum Laugarício Obchodný dom Prior Synagóga v Trenčíne Vila Dr. Sázela Železničné mosty cez Váh v Trenčíne Zoznam kultúrnych pamiatok K:Stavby K:Kostoly
Doprava	Mestská: MHD Cestná: Autobusová stanica D1 DP5 I/61 II/507 Železničná: Žst. Trenčín Trenčín-Zlatovce Železničná trať Bratislava – Žilina Železničná trať Trenčín – Chynorany Letecká: Letisko Trenčín K:Doprava
Námestia a ulice	Námestia: Mierové Sv. Anny Štúrovo Ulice: Farská Hviezdoslavova Matúšova Sládkovičova Zoznam
Kultúra	Galéria Miloša Alexandra Bazovského Trenčianske múzeum Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne K:Kultúra
Školy	Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka Vysoká škola manažmentu K:Stredné školy
Šport	AS Trenčín FBK AS Trenčín HK Dukla Trenčín Kraso Trenčín Rona Cup ŠK 1. FBC Trenčín Štadión na Sihoti Zimný štadión Pavla Demitru K:Šport