Maliar Oinanthé

Maliar Oinanthé je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, pôsobiaceho približne v druhej štvrtine 5. storočia pred Kr.

Maliar Oinanthé, zrejme žiak Leningradského maliara, bol atický ranoklasický maliar červenofigúrových váz, ktorý patril medzi starších manieristov. Jeho meno je odvodené od nápisu OINANTHE KALE (Oinanthé je krásna) na červenofigúrovej hydrii, uloženej v Britskom múzeu (British Museum E 182) v Londýne, ktorá zobrazuje narodenie Erichthonia. Hoci sa od neho zachovalo iba päť váz, zdá sa, že zobrazoval hlavne mytologické scény (zrejme týkajúce sa najmä hrdinu Thésea).

Britský znalec umenia John Beazley spočiatku považoval vázové maľby Maliara Oinanthé za rané diela Maliara Nausikay kvôli podobnosti v štýle ich kresby (je možné, že pracovali v jednej dielni). Jeho kresby sú v porovnaní s kresbami niektorých raných manieristov možno o niečo viac prepracovanejšie a inovatívnejšie.

Na londýnskej červenofigúrovej hydrii (British Museum E 182) je v strede kompozície zobrazený malý Erichthonios, ktorého drží Gaia, zatiaľ čo Aténa vystiera kus látky, do ktorej ho zabalí; za ozbrojenou bohyňou má okrídlená Niké v rukách pripravený dlhší kus látky na ovinutie dieťaťa. Naľavo je zobrazený Zeus s mladou ženou, ktorá cez jeho rameno sleduje scénu. O jej identite sa vedú mnohé spory (ale určite to nie je „krásna Oinanthé“, poctená nápisom na váze. Tento nápis nemožno spájať so žiadnou zo zobrazených žien).

Výjav na jeho červenofigúrovej amfore z Britského múzea (British Museum E 264) John Beazley pôvodne interpretoval ako Théseov príchod do Atén. Scéna pozostáva zo štyroch stojacich postáv: Poseidóna s trojzubcom úplne vpravo, mladého muža, ženy a staršieho muža úplne vľavo. Mladý muž, ktorý má na hlave veniec ako Poseidón, krátky chitón, plášť (himatión), sandále a na chrbte petasos, je vyzbrojený dvoma kopijami a mečom. Hoci je jeho meno nenapísané, jeho atribúty a odev naznačujú, že tu ide určite o gréckeho hrdinu Thésea. Podľa Beazleyho interpretácie by mal starý muž naľavo zobrazovať Aigea, aj keď inde nemá biele vlasy. Je zobrazený, ako si podáva ruku s Théseom a ponúka mu nejaký neidentifikovateľný predmet zabalený v látke. Postava ženy sa tým stáva problematickou, ak sa má scéna stotožniť s príchodom hrdinu do Atén. Je nepravdepodobné, že to bude Médeia, lebo na všetkých iných vázach sú v tejto scéne okolo Thésea zobrazené anonymné aténske ženy, ktoré ho venčia. Táto žena sa však načiahla, aby sa dotkla jeho brady. Jej gesto sa presne zhoduje s gestom Aithry zobrazenom v tonde Makrónovej čaše. Preto by sa podľa väčšiny znalcov mala táto scéna skôr interpretovať ako Théseov odchod z Troizénu, ako to pôvodne navrhol francúzsky archeológ Charles Dugas. Starší muž by tak predstavoval Pitthea, otca Aithry a starého otca Thésea, čo viac zodpovedá pokročilému veku zobrazenej postavy.

Referencie

↑ Simone Sisani. Nursia e l'ager Nursinus. Roma : Edizioni Quasar, 2013. ISBN 978-88-7140-504-9. S. 67.
↑ ^a ^b Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 113.
↑ ^a ^b ^c ^d Jenifer Neils. The Youthful Deeds of Theseus. Roma : Bretschneider, 1987. ISBN 978-88-7689-006-2. S. 106.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Oinanthe, Pittore di
↑ ^a ^b Nicole Loraux. The Children of Athena. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9123-683-4. S. 8.
↑ Journal of the Museum of Fine Arts, Boston. Boston : The Museum, 1975. S. 26.
↑ Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 24.
↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 149.
↑ Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 108.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maliar Oinanthé

Umelecký portál

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:67-1] Simone Sisani. Nursia e l'ager Nursinus. Roma : Edizioni Quasar, 2013. ISBN 978-88-7140-504-9. S. 67.

[:113-2] Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 113.

[:106-3] Jenifer Neils. The Youthful Deeds of Theseus. Roma : Bretschneider, 1987. ISBN 978-88-7689-006-2. S. 106.

[:1-4] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Oinanthe, Pittore di

[:8-5] Nicole Loraux. The Children of Athena. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9123-683-4. S. 8.

[:26-6] Journal of the Museum of Fine Arts, Boston. Boston : The Museum, 1975. S. 26.

[:24-7] Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 24.

[:149-8] Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 149.

[:108-9] Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 108.