Maliar Nausikay

Maliar Nausikay je konvenčné meno atického maliara váz, činného po polovici 5. storočia pred Kr.

Maliar Nausikay, aténsky klasický maliar váz, najstarší z neskorých manieristov, bol pomenovaný podľa červenofigúrovej maľby Nausikay, ktorú namaľoval na amforu v Mníchove (Staatliche Antikensammlungen 2322). Britský historik umenia John Beazley ho zaradil do skupiny siedmich neskorších manieristov, a to do skupiny N.H., nazvanej podľa iniciál jej dvoch najzručnejších členov – Maliara Nausikay a Maliara Héfaista. Skutočné meno Maliara Nausikay je známe: volali ho Polygnótos, ako to odhalila podpísaná (Πολύγνωτος έγραψεν – Polygnótos to „namaľoval“ ) červenofigúrová amfora v Londýne (British Museum 1846,0128.1). Keďže pod týmto menom boli v tomto období (približne v polovici 5. storočia pred Kr.) známi až traja maliari pôsobiaci v aténskom Kerameiku, takmer určite kvôli vplyvu Polygnóta z Thasosu, slávneho maliara nástenných (tabuľových) malieb, aby nedošlo medzi nimi k zámenám, dvom (Lewisovmu maliarovi a Maliarovi Nausikay) ponechali ich konvenčné mená.

Na základe jeho maliarskeho štýlu mu bola pripísaná výzdoba niekoľkých stĺpikových a zvoncových kratérov, baňatých a neck-amfor, jednej panathenajskej amfory, hydriai, pelikai, dvoch oinochoai a jedného lékythosu (ako všetci „manieristi“, aj on preferoval veľké vázy). Vo výbere tém prevažujú u neho mytologické scény, príkladom je napr. scéna na newyorskom stĺpikovom kratéri (Metropolitan Museum of Art 06.1021.144), kde Rheia podáva Kronovi kameň zavinutý do plienok namiesto dieťaťa, alebo newyorský kalpis (Metropolitan Museum, 25.28), na ktorom je zobrazený malý Herakles bojujúci s hadmi.

Na mníchovskej amfore (s Nausikaou) je zobrazený stroskotanec Odyseus, ktorého Nausikaa a jej služobnice našli nahého. Je známe, že túto scénu zobrazil Polygnótos z Thasosu, ktorú o stáročia neskôr videl Pausanias v pinakotéke (obrazárni) aténskych Propylají: „po ľavej strane Propylají je budova s maľbami; tými, ktorým čas nedal zaniknúť, sú to tieto diela: Diomedes a Odyseus... namaľoval i Polygnótos. Namaľoval tiež Odysea, stojaceho pri rieke s dievčatami, ktoré s Nausikaou prali, práve tak, ako to vo veršoch vytvoril i Homéros (Hom. Od. VI, 135-223).“ Polygnótov obraz, ktorý sa už stratil, sa však, prinajmenšom v Pausaniovom opise, líšil od rozprávania (veršov) z Odyseie, kde sa ich stretnutie odohráva počas dievčenskej loptovej hry po vypraní bielizne. Na tejto amfore sú zobrazené aj prvky z prírody: skaly, voda, strom so zavesenými odevmi, vetvičky, ktorými sa hrdina snaží zakryť svoju nahotu. Zobrazené postavy sú konvenčné, vrcholne klasické.

Jeho vázové maľby prestavujú spojitosť medzi neskorými a skoršími manieristami, najmä s Agrigentským maliarom a Maliarom Oinanthé. Sir John Beazley z počiatku veril, že vázové maľby Maliara Oinanthé boli rané diela Maliara Nausikay kvôli podobnosti ich štýlu kresby.

Referencie

↑ Olga Tzachou-Alexandri. Corpus Vasorum Antiquorum. Athens : Academy of Athens, 2018. ISBN 978-96-0404-349-1. S. 59.
↑ ^a ^b ^c Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 24.
↑ ^a ^b Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 216.
↑ Classical Views. Toronto : Classical Association of Canada, 1991. S. 230.
↑ John Davidson Beazley. Attic Red-figure Vase-painters. Oxford : Clarendon Press, 1942. S. 677.
↑ ^a ^b ^c Lila Marankou. Ancient Greek Art from the Collection of Stavros S. Niarchos. Athens : N. P. Goulandris Foundation, Museum of Cycladic Art, 1995. ISBN 978-96-0706-413-4. S. 165.
↑ Amalia Avramidou. The Codrus Painter. Madison : Univ of Wisconsin Press, 2011. ISBN 978-02-9924-783-6. S. 200.
↑ Judith Evans Grubbs, Tim Parkin. The Oxford Handbook of Childhood and Education in the Classical World. Oxford : Oxford University Press, 2013. ISBN 978-01-9978-160-7. S. 160.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 66-67.
↑ Beth Cohen. The Distaff Side. Oxford : Oxford University Press, 1992. ISBN 978-01-9508-683-6. S. 42.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maliar Nausikay

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:59-1] Olga Tzachou-Alexandri. Corpus Vasorum Antiquorum. Athens : Academy of Athens, 2018. ISBN 978-96-0404-349-1. S. 59.

[:24-2] Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 24.

[:216-3] Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 216.

[:230-4] Classical Views. Toronto : Classical Association of Canada, 1991. S. 230.

[:677-5] John Davidson Beazley. Attic Red-figure Vase-painters. Oxford : Clarendon Press, 1942. S. 677.

[:165-6] Lila Marankou. Ancient Greek Art from the Collection of Stavros S. Niarchos. Athens : N. P. Goulandris Foundation, Museum of Cycladic Art, 1995. ISBN 978-96-0706-413-4. S. 165.

[:200-7] Amalia Avramidou. The Codrus Painter. Madison : Univ of Wisconsin Press, 2011. ISBN 978-02-9924-783-6. S. 200.

[:160-8] Judith Evans Grubbs, Tim Parkin. The Oxford Handbook of Childhood and Education in the Classical World. Oxford : Oxford University Press, 2013. ISBN 978-01-9978-160-7. S. 160.

[:66-67-9] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 66-67.

[:42-10] Beth Cohen. The Distaff Side. Oxford : Oxford University Press, 1992. ISBN 978-01-9508-683-6. S. 42.