Lomnička
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Stará Ľubovňa
Región	Spiš
Nadmorská výška	615 m n. m.
Súradnice	49°14′50″S 20°34′12″V / 49,2471°S 20,5700°V / 49.2471; 20.5700
Rozloha	30,85 km² (3 085 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 450 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	111,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1294
Starosta	Mária Oračková[3] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ	065 03 (pošta Podolínec)
ŠÚJ	526860
EČV (do r. 2022)	SL
Tel. predvoľba	+421-52
Telefón	0917564588
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lomnička (Stará Ľubovňa District)
Webová stránka: obeclomnicka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lomnička je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis

Obec leží v doline Lomnického potoka v severnej časti Levočských vrchov.

Dejiny

Hlavná ulica v Lomničke, cca 20. roky 20. storočia.

Obec je prvý raz doložená z roku 1294 ako Parva Lompnicha, jej ďalšie zaznamenané názvy sú Kuslomnicha (1329), Miskalomnic (1511), Malá Lomnica, Lomnička (1808); maďarsky Kislomnic; nemecky Kleinlomnitz.^[4]

Obec založili v 13. storočí Görgeyovci a zostala ich majetkom.^[4] Obec vznikla na základe nemeckého práva.^[5] Obyvateľstvo sa primárne zaoberalo poľnohospodárstvom, koncom 18. storočia bolo v obci plátennícke bielidlo. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov, v roku 1828 mala 161 domov a 1 160 obyvateľov.^[4]

Obec bola historicky čisto nemeckou obcou, osídlenou Karpatskými Nemcami, konkrétne Spišskými Nemcami.^[6][7] Počas Prvej ČSR pracovali obyvatelia ako roľníci a nádenníci.^[4] Vo voľbách v roku 1929 v obci zvíťazilo nemecké volebné spoločenstvo DW29.^[8] Po konci druhej svetovej vojny obyvateľov nemeckej národnosti odsunuli do Nemecka a do obce boli presťahovaní obyvatelia nacistami vypálenej obce Šambron.^[9] Šambrončania sa následne vrátili naspäť do svojej obce a Lomnička sa postupne zaľudnila Rómami z okolitých obcí. V 70. rokoch 20. storočia sa Slováci, ktorí sa do obce nasťahovali po roku 1945, sťahovali do Podolínca, naopak Rómovia z mesta smerovali do Lomničky.^[10]

Počas socializmu pracovala časť obyvateľov v Štátnych lesoch v Podolínci a vo Svite, časť ako stavební robotníci.

V súčasnosti meno obce a zároveň aj spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá v nej žila, nesú dve súťaže v umeleckom prednese – Vansovej Lomnička, ktorú organizuje Únia žien Slovenska, a Naša Vansovej Lomnička, organizovaná mestom Stará Ľubovňa a tamojším osvetovým strediskom.^[10]

Obyvateľstvo

V rokoch 1869 až 1950 poklesol počet obyvateľov obce Lomnička pre odsun Karpatských Nemcov viac než dvojnásobne (z 1 016 na 473). V roku 1991 mala obec 972 obyvateľov s dynamickým rastom obyvateľstva na 1 516 obyvateľov v roku 2001 a až 2 680 obyvateľov v roku 2011. V roku 2019 mala obec už 3 472 obyvateľov.

V roku 1991 žilo v obci podľa sčítania 77,8 % Rómov a 22,1 % Slovákov, v roku 2001 naopak 91,0 % Slovákov a 7,5 % Rómov. Pri zatiaľ poslednom SODB v roku 2011 sa v obci prihlásilo k rómskej národnosti 1 642 obyvateľov (61,3 %) a k slovenskej 531 (19,8 %) obyvateľov.^[11] Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 je Lomnička jedinou čistou rómskou obcou na Slovensku.^[12]

Obec je predominantne rímskokatolícka. V roku 2011 bolo 80,4 % Lomničkanov rímskokatolíkov, 0,4 % gréckokatolíkov.^[13] V obci nebol žiaden ateista ani luterán, ktorí pôvodne tvorili nemeckú majoritu obyvateľstva.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z obodobia okolo roku 1300. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Kríža nesie korpus na kríži z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia okolo roku 1520. Súčasťou zariadenia kostola boli do roku 1972 aj gotické sochy Madona z Lomničky, vrcholové rezbárske dielo slovenskej gotiky datované do rokov 1400-1410, ďalej sv. Katarína, sv. Dorota, sv. Barbora a sv. Margita, ktoré sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie.^[14] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža je riešená ako sanktusník na priečelí kostola nesený krakorcami.

• Ruina evanjelického kostola, pôvodne išlo o jednoloďovú tolerančnú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1785. V roku 1831 bol postihnutý požiarom. V rokoch 1883-1884 bola pristavaná veža. Po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva prestal byť kostol využívaný a chátral.^[15] Dnes je v torzálnom stave. V lodi sa nachádzajú zvyšky pruských klenieb. Veža bola pôvodne ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

• 

  Evanjelický kostol v roku 1922

Osobnosti obce

Rodáci

• Michael Roth (* 1936 – 2019), nemecký profesor informatiky a kybernetiky^[6]

Pôdobili tu

• Jakob Melzer (* 1782 – † 1836), evanjelický farár, spisovateľ, historik
• Ján Vansa (* 1846 – † 1922), evanjelický farár, pôsobil v obci v rokoch 1875 – 1882^[10]
• Terézia Vansová (* 1857 – † 1942), spisovateľka, pôsobila v obci s manželom v rokoch 1875 – 1882^[10]

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálny web
• Ohrozené kostoly.sk- evanjelický kostol