Liptovský Ján
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Nadmorská výška	634 m n. m.
Súradnice	49°03′00″S 19°41′00″V / 49,050000°S 19,683333°V / 49.050000; 19.683333
Rozloha	67,77 km² (6 777 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 076 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	15,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1327
Starosta	Roman Vajs[3] (nezávislý)
PSČ	032 03
ŠÚJ	510734
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
E-mailová adresa	ic@liptovskyjan.sk
Telefón	00421 - 44 - 526 3121
Fax	00421 - 44 - 526 3121
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Liptovský Ján
Webová stránka: liptovskyjan.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Liptovský Ján je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Najvýznamnejšou pamiatkou je opevnený ranogotický kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 13. storočia.

Polohopis

Obec leží v ústí Jánskej doliny do Liptovskej kotliny, pod výbežkom Nízkych Tatier v nadmorskej výške 654 m n. m. Preteká ňou riečka Štiavnica, ktorá sa cca 1 km severovýchodne vlieva do Váhu. Na severe susedí s Beňadikovou a Uhorskou Vsou, na západe so Závažnou Porubou a Demänovskou Dolinou, na východe s Podturňou a Liptovskou Porúbkou, na juhovýchode s Vyšnou Bocou. Južná hranica chotára vedie po hrebeni Nízkych Tatier a je zároveň hranicou medzi okresmi Liptovský Mikuláš a Brezno i Žilinským a Banskobystrickým krajom, pričom hraničí s katastrálnym územím mesta Brezno.

Prírodné podmienky

Vodstvo

Cez dedinu prechádza riečka Štiavnica.

V obci sa nachádza 13 minerálnych prameňov a mimo ich je 10. Najznámejší obecný prameň Teplica, inak Kaďa. Nachádza sa asi 100 m od Kazimírovského kaštieľa. Jeho zloženie sa nápadne podobá prameňu Rudolf. Zistilo sa, že tieto dva prameňe sú sesterské pramene - prameň Teplica je bočný prameň prameňa Rudolf. Minerálny prameň Teplica obsahuje až 830 miligramov síranov. Mimo obce sa nachádza prameň Medokýš. Nachádza sa približne na polovici cesty na Borovú Sihoť v Podturni - Rovni. Jeho zloženie sa podobá na zloženie prameňa Uhorčianka v Uhorskej Vsi.

Vznik názvu

• 1286: Vesverez
• 1358: Zent Iwan
• 1380: Zentyan, Zentyuan, Sendywan, Zentiwan
• 1386: Sankt Johannes
• 1471: Swaty Jan
• 1479: Zent Janus
• 1515: Swati Janszky
• 1773: Swatý Ján
• 1927: Liptovský Svätý Ján
• 1960: Liptovský Ján

Dejiny

Rok 1200 je rokom prvej písomnej zmienky o modlitebni na mieste dnešného kostola. Bohumír (aj Bogomír), syn Vavrinca, a jeho synovia (stará liptovská šľachta) dostali územie dnešného L. Jána donačnou listinou od kráľa Bela IV. v roku 1263.^[4] Bohumírovi šiesti synovia (Bodov, Mikuláš, Ján, Vavrinec, Dionýz a Bohumír II.) sa stali zakladateľmi zemianskych rodov v niektorých liptovských dedinách: Svätojánskych (Szentiványi), Baánovcov a Smrečániovcov (Szmrecsányi). Neskôr Bohumír ryžoval zlato z potoka Bocianka a založil si súkromný hrad na spustnutom hradisku na vrchu Hrádok (1270).

Podľa dokumentov v roku 1310 vyplienili kostol v L. Jáne a odniesli majetkové listiny Ladislava IV. Kostol teda musel byť postavený už na konci 13. storočia. Prvá zmienka o fare je v roku 1337, kde je spolu s farou v L. Mare a L. Sv. Kríži označená ako jedna z najnovších.

V roku 1554 rodina Svätojánskych založila zemiansku protestantskú školu v jednej zo svojich kúrií (v tej dobe ich bolo päť). Učili na nej poprední kazatelia a učitelia (napr. Ján Mathesius a Jakub Spléni v 20-tych a 30-tych rokoch 17. storočia). Škola zanikla počas povstania Františka II. Rákociho (medzi rokmi 1705  –  1709), obnovená bola v roku 1786 (po vzniku samostatného cirkevného zboru). V obci od konca 15. storočia existovala aj rímskokatolícka triviálna škola, ktorú finančne podporovala katolícka vetva rodiny Svätojánskych. Táto škola zanikla po vzniku protestantskej šľachtickej školy, obnovená bola koncom 17. storočia. V roku 1554 sa v dokumentoch naposledy spomína aj hrad Bogomíra na vrchu Hrádok. V roku 1633 sa narodil Martin Sentiváni, významný profesor a vedec na Trnavskej univerzite.

V roku 1735 bol zrekonštruovaný katolícky kostol a postavený nový hlavný oltár a v roku 1785 bol postavený artikulárny kostol, ktorý vyhorel v roku 1910. V roku 1808 bola zbúraná stará veža mimo kat. kostola, ktorá slúžila ako zvonica.

V roku 1805 začal zbojníčiť Martin Murín z L. Jána. V roku 1824 upadá ťažba drahých kovov v Svätojánskej Boci (dnes časť L. Jána), založenej ešte Bohumírom v roku 1263. V roku 1875 vypukla v Liptove cholera a úplne zaniklo svätojánske baníctvo. V roku 1886 bol založený "fajermanský" spolok (= požiarny zbor) a požiarna zbrojnica. V tej dobe mala obec fungujúcu školu a škôlku. V roku 1902 bolo založené ochotnícke divadlo v Podturni a v L. Jáne. V roku 1930 zomrel posledný slovenský člen rodu Jozef Svätojánsky a jeho majetky predali Československej republike. V roku 1971 bol postavený areál TJ Štart.

Liptovský Ján - časť obce s gotickým kostolom Sv. Jána Krstiteľa

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z konca 13. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli, na vyvýšenej polohe uprostred obce. V druhej polovici 14. storočia bol kostol rozšírený južným smerom a bola zaklenutá svätyňa krížovou rebrovou klenbou. V 17. storočí bol fortifikovaný, súčasťou obranného múru je aj zvonica. Veža kostola bola pristavaná až v roku 1808. Zo stredovekých detailov sa zachoval okrem hrubej stavby severný neskororománsky portál. V interiéri sa nachádza neskororenesančný hlavný oltár. Bočný oltár Ukrižovania je neskorogotický zo 16. storočia s oltárnym nadstavcom ešte z 15. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj kamenná krstiteľnica s tordovanou nohou. Druhý bočný oltár je ranobarokový, jeho súčasťou je gotická socha Madony z druhej polovice 15. storočia.^[5] Súčasťou interiéru sú aj pamiatky na miestny rod Sentivániovcov, epitaf a mortuárium. Fasády kostola sú hladké, členené opornými pilermi a oknami s polkruhovým ukončením.

• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. V roku 1907 ho postihol požiar, po ktorom bol prestavaný v duchu neogotiky pod vedením staviteľa Juraja Košúta. V interiéri sa nachádza neobarokový oltár s obrazom Krista na kríži z roku 1908.^[6] Fasády kostola sú členené oknami so šambránou a lomeným oblúkom. Veža členená lizénovým rámom je ukončená ihlancovou helmicou.

• 

  Kostol sv. Jána Krstiteľa

• 
• 
• 

  Detail presbytéria

• 

  Interiér katolíckeho kostola

• 

  Evanjelický kostol

Ostatné pamiatky

• Sentivániovský kaštieľ (Jána Čajaka 132), dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoyse obdĺžnika zo 17. storočia. V 18. storočí bol barokovo upravený a nadstavaný o poschodie. V interiéri sa dochovali renesančné klenby. Súčasná úprava fasády je empírová z 30. rokov 19. storočia.^[7] Fasáde kaštieľa dominuje vystupujúci rizalit členený zdvojenými polostĺpmi. Poschodie je členené pilastrami. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy. Na prízemí sú okná dekorované polkruhovými suprafenestrami s vejárovým reliéfom.

• Ňáriovský kaštieľ (Starojánska 66), dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse z druhej polovice 16. storočia. Upravovaný bol v polovici 17. a 18. storočia.^[8] V interiéri sa zachovali renesančné klenby so štukatúrami. Kaštieľ má hladké fasády a kruhové nárožné arkiere na drevených krakorcoch.

• Kaštieľ Za vodou (Za vodou 169), dvojpodlažná trojtraktová v jadre stredoveká stavba na pôdoryse obdĺžnika z konca 15. storočia. Nachádza sa na druhej strane potoka Štiavnica, vďaka čomu dostal pomenovanie. Upravovaný a rozširovaný bol v 17. a 18. storočí.^[9] Stavba má hladké fasády, na prvom poschodí je dochované zdvojené renesančné okno s kamenným ostením a nadokennou rímsou.

• Hilbertovský kaštieľ (Starojánska 25), dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia. Upravovaný bol barokovo v 18. storočí a klasicisticky v roku 1830.^[10] Kaštieľ má hladké fasády.

• Nemešovsko-Barnovský kaštieľ (číslo 17), jednopodlažná trojtraktová renesančná stavba z obdobia okolo roku 1565. Upravovaný bol v roku 1588, v 17. a 18. storočí.^[11] V interiéri sa dochoval renesančný krb s vročením 1588. Fasády kaštieľa sú členené lizénovým rámom.

• 

  Sentivániovský kaštieľ

• 

  Ňáriovský kaštieľ

• 

  Kaštieľ Za vodou

• 

  Hilbertovský kaštieľ

• 

  Nemešovsko-Barnovský kaštieľ

• Pálovský kaštieľ (Fraňa Kráľa 69), jednopodlažná trojtraktová renasančná bloková stavba zo 17. storočia. V interiéri sa dochovali pôvodné renesančné dispozície.^[12] Kaštieľ má hladké fasády a dve nárožé oktogonálne veže s ihlancovými helmicami.

• Tomášovský kaštieľ (Starojánska 70), jednopodlažná jednotraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena L z druhej polovice 16. storočia. Barokovo bol upravovaný okolo roku 1738.^[13]

• Marcovský kaštieľ (Starojánska 22), jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej polovice 19. storočia.^[14] Nachádza sa v areáli parku. Fasáde dominuje trojosový rizalit ukončený trouholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je členená pilastrami, okná majú profilované nadokenné rímsy.

• Šándorovský kaštieľ (Starojánska 60), jednopodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia. Klasicisticky bol upravovaný v období okolo roku 1830 a v roku 1916. Fasády kaštieľa sú členené lizénami a nárožnými pilastrami s kvádrovaním.^[15] Okná majú profilované šambrány. Bočná dvorná fasáda je riešená ako arkáda s profilovanými archivoltami, dnes čiastočne zamurovaná. Stredné pole arkády je ukončené trouholníkovým štítom s tympanónom.

• Kazimírovský kaštieľ (Starojánska 247), jednopodlažná klasicistická kúria na pôdoryse písmena L zo začiatku 19. storočia.^[16] Stavbe dominuje stredný trojosový rizalit členený pilastrami a slepými arkádami.

• 

  Pálovský kaštieľ

• 
• 

  Marcovský kaštieľ

• 

  Šándorovský kaštieľ

• 

  Kazimírovský kaštieľ

• Jonášovská kúria (Jána Čajaka 130), jednopodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z druhej polovice 18. storočia. Upravovaná bola v roku 1967.^[17] Stavbe dominuje stredný rizalit dekorovaný horizontálnym pásovaním. Nárožia kúrie sú bosované. Okná sú dekorované nadokennými kazetami.

• Gáborovská kúria (Kalinčiakova 109), jednopodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 18. storočia. Upravovaná bola v prvej polovici 19. storočia.^[18] V interiéri je dochovaná chodba zaklenutá segmentovou kenbou. Stavbe dominuje stredný rizalit s nárožným kvádrovaním. Okná majú profilované šambrány. Vstup je riešený ako jednoosový portikus s oblúkovým zakončením z kratšej strany pôdorysu.

• Sentivániovská kúria v komplexe Svätojánskych kúpeľov (Kúpeľná 140), jednopodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia. Klasicisticky bola upravená v roku 1834 a po roku 1919 pre potreby kúpeľov, ktoré založil Jozef Sentiváni.^[19] Stavbe dominuje trojosový rizalit so vstupným oblúkovým portálom členeným pilastrami a ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.

• Liečebný dom (Kúpeľná 141), jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba z roku 1834. Pôvodne išlo o objekt stajní pri vedľajšej Sentivániovskej kúrii. Po zriadení kúpeľov bol objekt adaptovaný a prepojený s kúriou.^[20] Fasáde dominujú dva bočné rizality lemované iónskymi polostĺpmi a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je členená polstĺpmi, okná sú polkruhovo ukončené s profilovanou šambránou.

• Ľubovsko-Pištovský kaštieľ (Starojánska 90), jednopodlažná dvojtraktová pôvodne renesančná kúria na pôdoryse písmena U zo 17. storočia. Klasicistickou úpravou prešla v prvej tretine 19. storočia, kedy bola prefasádovaná. Necitlivou prestavbou prešla v roku 1955.^[21] V interiéri sa čiastočne zachovali renesančné klenby. Kúria má hladké fasády so stredným rizalitom a valbové strechy.

• 

  Jonášovská kúria

• 

  Gáborovská kúria

• 

  Sentivániovská kúria

• 

  Liečebný dom

Turistika

Obec je známou turistickou destináciou, najmä preto, že je vstupom do Jánskej doliny, v ktorej ústí sa nachádza mnoho hotelov, termálne kúpalisko prírodné aj umelé a 2 lyžiarske strediská.

Občianska vybavenosť

V obci sa nachádzajú predajne COOP Jednota a práčovňa. Taktiež je tu pošta a turistické informácie.

Doprava

Cez obec prechádza hlavná cesta do Jánskej a Stanišovskej doliny. Severne od obce sa nachádza výjazd na diaľnicu D1. Železnica neprechádza priamo cez obec. Najbližšia stanica sa nachádza v obci Podtureň. Autobusy tu premávajú regulárne.

Osobnosti obce

Rodáci

• Martin Sentiváni (* 1633 – † 1705), encyklopedik, filozof, polyhistor, profesor a dekan Trnavskej univerzity
• Ján Čajak (* 1863 – † 1944), prozaik a prekladateľ
• Ján Stanislav (* 1904 – † 1977), jazykovedec, slavista
• Július Filo st. (* 1921 – † 2004), evanjelický farár a biskup
• Vladimír Balco (* 1949 – † 2017), filmový režisér a scenárista

Literatúra

• Kolektív autorov: Liptovský Ján od prvej písomnej zmienky po súčasnosť. Liptovský Ján : Obec Liptovský Ján, 2013. 255 s. ISBN 978-80-971342-6-6

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil ranogotického kostola
• Možnosť rezervácie ubytovania v renesančnom Svätojanskom kostole

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovský Ján