Liptovská Teplička
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Región	Liptov
Vodný tok	Čierny Váh
Nadmorská výška	920 m n. m.
Súradnice	48°57′59″S 20°05′20″V / 48,966389°S 20,088889°V / 48.966389; 20.088889
Rozloha	98,45 km² (9 845 ha)
Obyvateľstvo	2 362 (31. 12. 2024)
Hustota	23,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1634
Starosta	Slavomír Kopáč (nezávislý)
PSČ	059 40
ŠÚJ	523631
EČV (do r. 2022)	PP
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa obecného úradu	Obecný úrad ul. Štefana Garaja 398/16 059 40
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	052/7884911-13
Fax	052/7884911
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Liptovská Teplička
Webová stránka: liptovskateplicka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Liptovská Teplička je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Leží v hornej časti Čiernovážskej doliny v Teplickej kotline na severnom úpätí Nízkych Tatier, asi 8 km južne od Štrby a 20 km juhozápadne od Popradu. Obcou preteká potok Teplica, ktorá sa na jej severnom okraji vlieva do Čierneho Váhu.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. Historici predpokladajú, že obec bola osídlená už skôr ako v tomto roku. Na severnej strane Kráľovej hole sa usadili goralskí kolonisti, ktorí prišli zo slovensko-poľského pomedzia. Dokladom toho je dodnes zachované originálne nárečie, ktoré prevzalo mnohé slová z poľského jazyka. Toto pozoruhodné nárečie sa používa ešte aj dnes v ustálenej podobe v dôvernom familiárnom a bežnom pracovnom , ale aj zábavnom styku. Lesnatý kraj pod Kráľovou hoľou kolonisti osídlili na popud liptovsko-hrádockého panstva. Obyvatelia novovzniknutej obce predovšetkým ťažili drevo v lesoch. Obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Drevo splavovali v koryte Čierneho Váhu do Liptovského Hrádku. V rokoch 1912 – 1972 viedla z Liptovského Hrádku údolím Čierneho Váhu Považská lesná železnica, ktorej jedna z vetiev zachádzala i do Liptovskej Tepličky. Obec bola v decembri 1944 čiastočne vypálená počas povstaleckých bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 17 budov.

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1759. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1706. Obnovou prešiel v roku 1803. Autorom výmaľby kostola z roku 1952 je E. Flašár. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, svätyňa pruskou klenbou. Zariadenie kostola je historizujúce z tirolských dielní z konca 19. storočia. Zo staršieho inventára sa dochovala kazateľnica zo začiatku 19. storočia a rokoková krstiteľnica z roku 1770. Priečeliu kostola dominuje mohutná veža členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. Po stranách priečelia sa nachádza pár ník so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána.

• 
  Kostol sv. Jána Krstiteľa

V okolí obce sa zachovali unikátne, hlboko vyhĺbené pivničky. Každoročne sa tu konajú Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou.

Ukážka nárečia, o sadení smriečkov rozprávala Anna Šebestová, rod., Smolárová v roku 1953: "Ešče v marcu iďeme do śnegovich jam śneg nośiť. Tam je taka jama, jak ta kuchina medze śihlakami, abe beu ťen. A teraz vebereme śihláčki ze školnice, potem ich počiceme, každich sto še zvjonže a potem še po ťisicke ukuada do tej śnegovej jame. Keť skape śnek, začneme zakopovať a śihlački saďiť. Ale to še mauo inakši. To śe mauo tag napisať: S tej jame śe te śihlački bero do bremen na cherbet a śe zaneso tam, ďe śe iďe zakopovať a teraz uš kopeme jamki a saďime do nich śihlački. Jedno od drugego meter".

Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku a je jedným z východiskovým bodom pre výstup na Kráľovu hoľu.

• po značke na Kráľovu hoľu
• po značke
  • do sedla pod Doštiankou, odtiaľ po značke cez Panskú hoľu na Budnárku, odtiaľ po značke na Andrejcovú - hlavný hrebeň Nízkych Tatier
  • na rázcestie Doštianky, odtiaľ po značke do Vikartoviec alebo Smrečinského sedla (významná križovatka turistických trás)
  • z rázcestia Výpad po značke na Budnárku a na Andrejcovú - hlavný hrebeň Nízkych Tatier

Pohľad na Liptovskú Tepličku s Vysokými Tatrami v pozadí, počas Folklórnych slávností Pod Kráľovou hoľou 2015

• KOLLÁROVÁ, Zuzana (ed.): Liptovská Teplička. Liptovská Teplička : Obec Liptovská Teplička, 2020. 376 s. ISBN 978-80-89613-32-8

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovská Teplička

• Oficiálna stránka obce
• To byl dávný Liptov. Fotky z vesnice, která navzdory komunistům odmítla založit JZD