Veľký Slavkov
obec
Kostol sv. Andreja Apoštola
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Nadmorská výška	683 m n. m.
Súradnice	49°05′45″S 20°16′46″V / 49,0958°S 20,2795°V / 49.0958; 20.2795
Rozloha	12,21 km² (1 221 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 498 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	122,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1251
Starosta	Ladislav Josko[3] (nezávislý)
PSČ	059 91
ŠÚJ	524018
EČV (do r. 2022)	PP
Tel. predvoľba	+421-52
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľký Slavkov
Webová stránka: velkyslavkov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Veľký Slavkov (maď. Nagyszalók, nem. Groß schlagendorf, poľ. Wielki Sławków) je obec na Slovensku v okrese Poprad a jedna z najstarších obcí pod Tatrami.

Z histórie

Jej chotár bol osídlený už v praveku. Dokazujú to vykopávky na neďalekom pahorku Burich (medzi Veľkým Slavkovom a Dolným Smokovcom), ktoré svedčia o tom, že obec, pravdepodobne, ležala severnejšie, bližšie k Vysokým Tatrám ako dnes. Stálo tu hradisko z laténskej doby, jedno z prvých spomínaných v odbornej literatúre. Jeho význam tkvie v dokonalej, na svoju dobu mimoriadne vyspelej fortifikačnej technike. Obyvatelia pahorku na vyvýšenine, ktorú dodnes obteká Anenský potok, mali nehatený výhľad na Popradskú kotlinu. Výšina bola osídlená už v predpúchovskom období, ale tesne pred začiatkom nášho letopočtu ju zmenili na mohutnú pevnosť. Pravdepodobne ani mohutné valy pravekú osadu neochránili, a keď ľahla popolom už sa do nej nikto nevrátil. Archeológovia tu našli keramiku, spony, železné klince, kovania a mnohé iné predmety. ^[4]

Najstaršia zmienka o obci však pochádza z roku 1251, kde sa v listine Belu IV. spomína ako súčasť panstva turčianského konventu. Osadu kolonizovali nemeckí kolonisti, ktorí ju začlenili do Spoločenstva spišských Sasov z roku 1271. V rokoch 1344 – 1412 bol Veľký Slavkov súčasťou Provincie 24 spišských miest, ktorá sa v roku 1412 v dôsledku spišského zálohu rozpadla na Provinciu 11 spišských miest a Provinciu 13 spišských miest. Od roku 1465 bol Veľký Slavkov majetkom Zápoľskovcov a Spišského hradu. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom, tkaním plátna, výrobou dreveného uhlia a pálením liehu. Veľkému Slavkovu patrila značná časť územia Vysokých Tatier. Z celkovej rozlohy 2695 kat. jutár slavkovských pozemkov bolo 839 kat. jutár neužitkov v horách.^[5]

Po obci dostal meno tatranský Slavkovský štít, ktorý sa týči nad obcou. Výstup na jeho vrchol opísal Juraj Bucholtz v opise z roku 1718. Vo Veľkom Slavkove žil Tomáš Mauksch, ktorý sa zaslúžil o vznik Starého Smokovca. Meno obce majú aj mnohé iné tatranské objekty.^[5]

Pred druhou svetovou vojnou obec obývali prevažne Karpatskí Nemci. Po jej skončení bola prevažná väčšina z nich odsunutá do pracovných táborov a do Nemecka. Niektorí sa vrátili, ale svoje usadlosti našli obývané presídlencami z 20 slovenských dedín.

V obci sa nachádzajú evanjelický kostol a. v. a katolícky kostol. V tejto obci pôsobí centrum evanjelickej diakonie. Rímskokatolícky kostol sv. Andreja Apoštola postavili v 13. storočí ako ranogotický, neskôr ho slohovo upravili. Najväčšou prestavbou prešiel v roku 1861. Dva pôvodne gotické oltáre sú v súčasnosti v zbierkach Národného múzea v Budapešti. Barokovo-klasicistický evanjelický kostol je z roku 1788.^[6]

Turistika

Cez Veľký Slavkov premáva Tatranská elektrická železnica a cez obec vedie prístupová cesta z Popradu do Vysokých Tatier.

Referencie

1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
4. ↑ NOVOTNÝ, Bohuslav; NOVOTNÁ, Mária; KOVALČÍK, Richard. Popradská kotlina v dávnej minulosti. prvé. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 66 s. ISBN 80-234-0042-8. Vyrástli z domácich koreňov.
5. ↑ ^{a b} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
6. ↑ KOLLÁR, Daniel; LACIKA, Ján; MALARZ, Roman. Slovensko-poľské Tatry. prvé. vyd. Bratislava : Dajama, 1998. 354 s. ISBN 80-967547-2-6.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Slavkov

Externé odkazy

• Oficiálne stránky obce
• Turistické zaujímavosti

Galéria

• 

  Karpatskí Nemci zo Spišskej župy

• 

  Kostol sv. Andreja Apoštola

• 

  Vzadu chotár obce

• 

  Časť obce

• 

  Slavkovský štít