A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ladislav Nižňanský | |
slovenský dôstojník | |
Narodenie | 24. október 1917 Lutiše, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 23. december 2011 Mníchov, Nemecko |
Národnosť | slovenská |
Známy vďaka | veliteľ slovenského oddielu nemeckej protipartizánskej jednotky Abwehrgruppe 218 |
Ladislav Nižňanský (* 24. október 1917 Lutiše, Rakúsko-Uhorsko – † 23. december 2011 Mníchov, Nemecko) dôstojník česko-slovenskej, neskôr slovenskej armády. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do SNP, padol do nemeckého zajatia, kde aktívne kolaboroval s nacistami. Bol veliteľom slovenského oddielu nemeckej protipartizánskej jednotky Abwehrgruppe 218, známej ako Edelweiss. Je mu pripisovaná spoluzodpovednosť za vypálenie slovenských obcí Ostrý Grúň a Kľak. Po skončení vojny bol súdený za vojnové zločiny, ale pre nedostatok dôkazov bol zbavený obvinenia. Následne pracoval ako spolupracovník československej tajnej služby ŠtB, ktorá ho vyslala do Rakúska. Neskôr začal spolupracovať s americkou tajnou službou CIC, podľa viacerých predpokladov 2 roky pracoval pre oba tábory. Od roku 1954 pracoval pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa. V neprítomnosti v roku 1962 odsúdený v Československu za vojnové zločiny na trest smrti.
Život
Narodil sa v Lutišiach dnes okres Žilina (toho času obvod Čadca). V roku 1938 ukončil štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave a získal hodnosť poručík. Slúžil v Slovenskej armáde ako dôstojník delostrelectva. Účastník ťaženia proti Poľsku (1939) a na východnom fronte (1941 – 1942). Za činnosť na východnom fronte vyznamenaný nemeckým Železným krížom II. triedy. V hodnosti stotník (kapitán) sa stal náčelníkom štábu povstaleckých jednotiek v Žiline a podieľal sa na organizácii povstania v Žilinskej posádke. Žilinské povstalecké jednotky pod vedením majora J. Dobrovodského začali klásť odpor prenikajúcim nemeckých vojskám ako prvá povstalecká jednotka.[1] Za bojové úspechy bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána. Medzi jeho blízkych spolupracovníkov v tomto období patril aj stotník T. Šlajchart, ktorý ho hodnotil ako veľmi dobrého dôstojníka.[2]
Po ústupe povstalcov do hôr bol 10. novembra 1944 medzi Čiernym Balogom a Hriňovou zajatý nemeckými jednotkami.[3] Po vypočúvaní nebol zaradený medzi zajatcov ale do novoformovaných oddielov Slovenskej pracovnej služby. 15. decembra 1944 prebral po Martinovi Kaniokovi funkciu veliteľa slovenského oddielu Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“.[4] Jeho predchodca bol veliteľom oddielu E. von Thun-Hohensteinom uznaný za nevhodného pre vedenie protipartizánskych akcií. Samotný slovenský oddiel bol tvorený 130 mužmi a ich úlohou bol špeciálny protipartizánsky boj. Vojakom boli ponechané pôvodné povstalecké uniformy a výzbroj, takže vyzerali ako oddiel partizánov. Okrem jednotky Edelweiss existovali aj ďalšie podobné oddiely, a to: SS-Jagdgruppe 232 Slowakei známa ako „Josef“ a oddiel „Schneewitchen“.[5]
Jednotka viedla viacero významných bojových akcií proti partizánom. Medzi najznámejšie patrí zajatie členov americkej a britskej vojenskej misie pri Polomke v Nízkych Tatrách 26. decembra 1944.[5] Všetci zajatí Briti a Američania nakoniec zahynuli v nacistických koncentračných táboroch. Medzi známe akcie jednotky patrí masaker v Kľakovskej doline – brutálna likvidácia obcí Kľak 21. januára a Ostrý Grúň 24. januára 1945, pri ktorých zahynulo 146 ľudí vrátane detí, žien a starcov. Obe obce boli vyrabované a vypálené. Nie počtom obetí, ale formou vykonania patrí vypálenie týchto obcí k najbrutálnejším vojnovým zločinom vykonaným na slovenskom území počas druhej svetovej vojny. Vo februári 1945 v obci Kšinná zavraždili 18 ukrývajúcich sa Židov. Za svoju činnosť v jednotke bol vyznamenaný Železným krížom I. triedy.
9. mája 1945 bol spolu s ďalšími príslušníkmi jednotky zajatý sovietskymi jednotkami. Vypočúvalo ho NKVD. V júli 1945 bol odovzdaný československým štátnym orgánom. Pravdepodobne vďaka svojej predošlej aktivite v odboji znovu nastúpil do armády, kde zastával funkciu náčelníka delostreleckého pluku v Košiciach. Už v tomto období začali prenikať informácie o jeho kolaborácii s nacistami. V januári 1946 bol zatknutý a vyšetrovaný, v dôsledku nedostatku dôkazov o jeho priamom podiele na vojnových zločinoch a predošlej aktivite v odboji bol v júni 1946 prepustený a pozbavený obžaloby.[6]
Po vojne spolupracoval s československou tajnou službou ŠtB. V roku 1947 odišiel do Rakúska, odkiaľ mal podávať informácie československej rozviedke. Ako utečenec pomáhal americkej službe CIC. Približne od roku 1954 začal spolupracovať s americkou tajnou službou. Je pravdepodobné, že 2 roky pracoval pre obe strany. Nižňanský pracoval od 1. februára 1954 do februára 1983 v československej redakcii amerického vysielania Rádia Slobodná Európa. Od roku 1957 žil v Mníchove v Západnom Nemecku. Pre rádio pracoval ako prekladateľ a analytik. Po odchode do dôchodku v roku 1983 žil v Mníchove.[7] V roku 1996 získal nemecké občianstvo.
Potom, čo boli sovietskou stranou predložené nové materiály o činnosti Abwehrgruppe 218, bol Nižňanského prípad v neprítomnosti v roku 1962 riešený Okresným súdom v Banskej Bystrici. V procese zohralo úlohu aj svedectvo očitých svedkov, ktorí tvrdili, že sa osobne podieľal na zločinoch spáchaných v Kľaku a Ostrom Grúni. Bol odsúdený na trest smrti v neprítomnosti. Pre podozrenie z účasti na vojnových zločinoch ho krátko vyšetrovala aj americká strana, k obvineniu však nakoniec nedošlo. Začiatkom 21. storočia bola otázka potrestania vojnových zločinov znovu otvorená aj v Nemecku. Súd s Nižňanským sa začal v Mníchove 9. septembra 2004. 19. decembra 2005 ho tento súd pre nedostatok dôkazov zbavil viny po zmene výpovedí viacerých svedkov.[3] Očití svedkovia, ktorí ho identifikovali pri predošlom súde v 60. rokoch však už neboli nažive.
Medzitým bol prípad znovu otvorený aj na Slovensku a v októbri 2006 mu Okresný súd Banská Bystrica zmiernil trest na doživotie.
Zomrel 21. decembra 2011 v Mníchove.
Referencie
- ↑ Bosák, P., 1979, Z bojových operácií na fronte SNP (1. vyd.), Pravda, Bratislava, 280 s.
- ↑ Mičev, S. Kto ste boli, Ladislav Nižňanský? . sme.sk, 20.03.2012, . Dostupné online.
- ↑ a b Zsilleová, M. Veliteľ jednotky Edelweiss Nižňanský zomrel bez trestu . sme.sk, 16.03.2012, . Dostupné online.
- ↑ Štruktúra Pohotovostnej skupiny H nemeckej bezpečnostnej polície SIPO a bezpečnostnej služby SD, szpb.sk, . Dostupné online
- ↑ a b Potocký, P. Slovenskí dobrovoľníci v špeciálnych jednotkách Otta Skorzenyho II. . druhasvetova.sk, 01.10.2006, . Dostupné online.
- ↑ Sytný, M. Od odboja ku kolaborácii. Náčrt problematiky spolupráce príslušníkov odboja so slovenskými a nemeckými orgánmi v rokoch 1939 - 1945 na Slovensku . druhasvetova.sk, 31.01.2010, . Dostupné online.
- ↑ TASR, Zatýkací rozkaz na veliteľa Edelweiss Nižňanského pre jeho úmrtie odvolajú. Bojovník, LVII, 7, s. 3 Dostupné online
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Haššík
Štefan Kočvara
Štefan Osuský
Anna Gleimanová
Anton Šťastný
Anton Kotzig
Anton Vasek
Barbara Haščáková
Daniel Sinapius-Horčička
David Dobrik
Edita Egerová
Eduard Friš
Emanuel Böhm
Fedor Hodža
František Abafi
František Hrušovský
František Kendra
František Vnuk
Igor Kluvánek
Igor Luther
Imrich Kružliak
Imrich Sucký
Irena Brežná
Ivan Trebichavský
Ján Čado
Ján Cibuľa (rómsky funkcionár)
Ján Janík (senátor)
Ján Kadár
Ján Mlynárik
Július Gašparík
Július Kubík
Július Maurer
Janka Guzová
Jarmila Wolfeová
Jozef Antošík
Jozef Antošík (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Lettrich
Jozef Rydlo
Juraj Šípoš
Juraj Berczeller
Juraj Pipasik
Juraj Slávik
Juraj Višný
Karol Bacílek
Karol Murgaš (politik)
Karol Skřipský
Koloman Kolomi Geraldini
Konštantín Čulen
Laco Déczi
Ladislav Nižňanský
Magdalena Sadlonová
Marcel Géry
Marek Čulen
Marián Šťastný
Marián Gavenda
Maria Gulovichová Liuová
Martina Hingisová
Martin Kvetko
Matúš Černák
Matej Josko
Michal Múdry-Šebík
Michal Zibrin (politik)
Mikuláš Ferjenčík (generál)
Milan Hodža
Milan Stanislav Ďurica
Miloslav Francisci
Ondrej Glajza
Pavol Polanský
Peter Šťastný
Peter Štefan
Peter Breiner
Peter Ihnačák
Peter Klas
Peter Petro
Peter Víťazoslav Rovnianek
Róbert Hutyra
Ružena Bajcsyová
Rudolf Dilong
Rudolf Fraštacký
Rudolf Vrba
Samuel Belluš
Vladimír Clementis
Vladimír Oravský
William Ganz
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk