Kyjev - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kyjev
Kyjev
(Київ – Kyjiv)
hlavné mesto Ukrajiny
Kyiv Montage 2016.png
Flag of Kyiv Kurovskyi.svg
Vlajka
COA of Kyiv Kurovskyi.svg
Erb
Oficiálny názov: Київ – Kyjiv
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Kyjevská oblasť
Rieka Dneper
Nadmorská výška 197 m n. m.
Súradnice 50°27′00″S 30°31′24″V / 50,45°S 30,5233°V / 50.45; 30.5233
Rozloha 847 km² (84 700 ha)
Obyvateľstvo 2 952 301 (2022)
Hustota 3 485,6 obyv./km²
Vznik 5. storočie
Primátor Vitalij Kličko
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 01xxx-04xxx
Telefónna predvoľba +380 44
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Europe laea location map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Kiev
Webová stránka: http://kievcity.gov.ua/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kyjev[1][pozn 1] (do roku 1966: Kijev; ukr. КиївKyjiv, poľ. Kijów, rus. КиевKijev, jidiš קיאבKijav) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.

Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 847 km2 a 2,95 milióna obyvateľov (2022)[2]. Kyjevská aglomerácia má 4,07 milióna obyvateľov. Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.

Názov

Slovenský názov

V rokoch 1902 - 1931 a 1940 - 1966 slovenský kodifikovaný tvar znel Kijev[3][4]. V rokoch 1931 - 1940[5] a potom znova od roku 1966 dodnes bol resp. je znova kodifikovaný tvar Kyjev[6]. Zmena kodifikácie je v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1966 komentovaná nasledovne: "Zmenil sa spôsob písania miestneho mena Kijev na Kyjev (podľa zásad transkripcie z ukrajinčiny)"[7].

V súlade s kodifikáciou v Pravidlách slovenského pravopisu aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (v súčasnosti podľa § 18 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii[8]) ustanovil Kyjev ako slovenské štandardizované exonymum pre toto mesto.[1] Tento tvar je právne záväzný pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy.[9]

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v marci 2022 oznámil slovenský Denník N, že bude aj na znak sympatií k brániacemu sa ukrajinskému národu používať názov Kyjiv (tzn. prepis z ukr. Київ), pretože podľa šéfredaktora Matúša Kostolného „naše označenia týchto miest sme prebrali z ruštiny. Sú za tým desaťročia vplyvu Sovietskeho zväzu, v ktorom bola práve ruština centrálnym jazykom“.[10] Toto tvrdenie je v rozpore s faktami (pozri vyššie uvedený prehľad kodifikácie). Potvrdzuje to aj jazykovedkyňa a hlavná redaktorka Slovníka súčasného slovenského jazyka Alexandra Jarošová, poukazujúc na skutočnosť, že názov „Kijev“ uviedol už Samuel CzambelRukoväti spisovnej reči slovenskej (1902),[11] pričom zhruba v 30. rokoch 20. storočia sa jeho písanie zmenilo na „Kyjev“, čo sa priblížilo ukrajinskej výslovnosti.[12] Názov Kyjiv okrem Denníka N používa aj časopis .týždeň,[13] internetový portál Startitup.sk[14]SITA Slovenská tlačová agentúra.[15] Knižne ho použil novinár Petr Koubský v historicko-popularizačnej publikácii Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému (2022).[16]

Etymológia

Etymológia je sporná, názov je možno odvodený od osobného mena „Kyj“, teda znamená „Kyjov, patriaci Kyjovi“.[chýba zdroj

V starej ruštine (t.j. v stredovekom jazyku, ktorý je priamym predchodcom okrem iného dnešnej ruštiny a ukrajinčiny) znie najstarší doložený tvar názvu mesta Кыѥвъ či Кыевъ (oboje: Kyjev), od 13. storočia aj Киевъ či Кiевъ (oboje: Kijev).[17][18][19] Ako vidno, súčasný kodifikovaný slovenský (a český) názov tohto mesta zodpovedá najstaršiemu doloženému domácemu názvu tohto mesta.

Poloha a prírodné podmienky

Monastier svätého Michala

Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu (napr. Darnyca, Podil). Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

Dejiny

Ulica Chreščatik

Podľa legendy založili Kyjev traja bratia tak, že postavili tri hrady na troch pahorkoch.[20]

Kyjev patrí k starobylým európskym mestám, nakoľko archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5.6. storočia. V 9.12. storočí bol Kyjev sídelným mestom rozsiahlej Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov, a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská Batuchána. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej úniepoľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu.

Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil tzv. Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzita svätého Vladimíra (dnes Ševčenkova univerzita) bola založená v roku 1834.

Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá vyhlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne boľševici, a tak bol Kyjev od roku 1920 začlenený do formujúceho sa sovietskeho štátu. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto „proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.

Po útoku na Sovietsky zväz dobyli Nemci 19. septembra 1941 aj Kyjev. Počas bitky o Kyjev došlo v širšom okolí mesta k obrovskému obkľúčeniu sovietskych síl a strate vyše 500 000 sovietskych vojakov. Sovietske jednotky Ľudového komisariátu vnútra (NKVD) pred ústupom z mesta zamínovali časť budov v centre, ktoré vybuchli až po začiatku nemeckej okupácie. Nacisti sa v meste dopustili krutých vojnových zločinov29.30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS v rokline Babyj Jar na severozápadnom okraji mesta popravili vyše 33-tisíc kyjevských Židov. Popravy na tomto mieste pokračovali aj neskôr. Spod nacistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu. Druhej bitky o Kyjev sa zúčastnili aj vojaci 1. československej samostatnej brigády. 8. mája 1965 bol mestu za činnosť počas vojny udelený titul mesto-hrdina.

Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, tzv. Oranžová revolúcia, viedli k čiastočnej zmene režimu v krajine.

Administratívne členenie

Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“):

  • Darnyckyj (ukr. Дарницький),
  • Desňanskyj (Деснянський),
  • Dniprovskyj (Дніпровський),
  • Holosijivskyj (Голосіївський),
  • Obolonskyj (Оболонський),
  • Pečerskyj (Печерський),
  • Podiľskyj (Подільський),
  • Solomenskyj (Соломенський),
  • Sviatošynskyj (Святошинський),
  • Ševčenkivskyj (Шевченківський).

Doprava

Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu.

Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.

Pamätihodnosti

Katedrála svätej Sofie

Katedrála svätej Sofie

Katedrála svätej Sofie, resp. Svätej Múdrosti ukr. Софійський собор Sofijskyj sobor, rus. Софийский собор alebo Собор Святой Софии Sofijskij sobor alebo Sobor Svjatoj Sofii) bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava I. Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od starogr. σοφίᾱ sophia – „múdrosť“ po vzore Hagie Sofie v Konštantínopole (dnes Istanbul). Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená, obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi.

V rokoch 1685 – 1707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných iba devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.

Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná „asanácia“ katedrály, ale nakoniec bola katedrála spolu s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu zhruba 5000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje uvádzajú 2 – 3 m štvorcové rôzne zachovalých fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení vládcovia, náboženské a lovecké motívy. Známe je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachovala iba hrobka Jaroslava Múdreho.

Bola vybudovaná s piatimi loďami a jej dĺžka je 37 m, šírka 55 m a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly je 29 m.

Ostatné pamätihodnosti

Partnerské mestá

Poznámky

  1. Štandardizovaný názov, pozri bližšie kapitolu Názov.

Referencie

  1. a b Kyjev. In: Názvy geografických objektov z územia mimo SR . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, , rev. 2022-03-23, . S. . Dostupné online.
  2. Чисельність наявного населення України на 1 січня / Number of Present Population of Ukraine, as of January 1, Dostupné online
  3. CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902, 1915
  4. Pravidlá slovenského pravopisu 1940, 1953, 1966
  5. Pravidlá slovenského pravopisu 1931
  6. Pravidlá slovenského pravopisu 1966, 1971, 1991, 2000, 2013
  7. Pravidlá slovenského pravopisu 1966
  8. § 18 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (dost. 2022-09-27)
  9. § 18 ods. 7 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (dost. 2022-09-27)
  10. KOSTOLNÝ, Matúš. Kyjev je Kyjiv a v Denníku N ho tak aj budeme písať. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-24. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  11. CZAMBEL, Samuel. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1. vyd. Turčiansky Sv. Martin : Kníhkupecko-nakladateľský spolok, 1902. 315 s. Dostupné online.
  12. ČOREJ, Tomáš. Jazykovedkyňa: Ak sa väčšina pridá k vám a začne používať Kyjiv namiesto Kyjeva, rozhodne úzus. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-25. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  13. redakcia. Ukrajina ONLINE: V Mariupoli sa do falošného ruského referenda zapojilo 20 % obyvateľov. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2022-03-05. Dostupné online . ISSN 1336-653X.
  14. DARÁKOVÁ, Karina. Cigániková verzus Tabák: Polícia potvrdila, že má na stole trestné oznámenie. Startitup.sk (Bratislava: Startitup), 2022-05-01. Dostupné online .
  15. EÚ pomôže Ukrajine „vstať z popoľa“, vyhlásila Von der Leyenová v Kyjeve. WebNoviny.sk (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2022-06-11. Dostupné online .
  16. KOUBSKÝ, Petr. Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému. 1. vyd. Bratislava : N Press, 2022. 86 s. ISBN 978-80-8230-107-9.
  17. DROZDOV, J. N.. O nekotorych narodach drevnej Evropy (О некоторых народах древней Европы).  : DrozdovYuN. 182 s. Dostupné online. ISBN 978-5-9906573-9-7. S. 56.
  18. TRUBAČOV, O. N. ed. Etimologičeskij slovar slavjanskich jazykov. 13. Moskva: Nauka. 1987. S. 256, 257
  19. JANIN, V. L. et al. Novgorodskije gramoty na bereste (iz raskopok 2001 - 2014 gg.). zv. 12. Moskva. 2015. S. 115
  20. KYJEV. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 117 – 120.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyjev
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Kyjev

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

  • Kyjev – sprievodca po Kyjeve s fotografiami (po česky)
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kyjev

Úmrtí v roce 2023
Čínská Tchaj-pej
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čchung-čching
Čechie (postava)
Čeleď
Černé moře
Černomořská obilná iniciativa
Česká Wikipedie
České království
Česko
Česko na Evropských hrách 2023
Čtvrtá vláda Roberta Fica
12. století
1344
14. červenec
15. červenec
16. červenec
17. červenec
1773
1789
1873
19. století
1914
1923
1924
1973
1983
1994
1999
2. červenec
2009
2013
21. červenec
23. duben
24. duben
25. duben
29. červen
29. duben
30. duben
6. červenec
Akt (výtvarné umění)
Albert II. Belgický
Alegorie
Ali Hasan Salame
Aljoša Popovič
Americký dolar
Antarktida
Antiteze
Antonio Cantafora
Arcidiecéze olomoucká
Arcidiecéze pražská
Ayrton Senna
Barbora Strýcová
Bohatýr
Bylina (pověst)
Cedr
Commons:Featured pictures/cs
Dalibor Tolaš
Dalmácie
Diecéze litomyšlská
Dobřichovice
Dobryňa Nikitič
Drak
Dušan Grúň
Dubrovník
Encyklopedie
Epika
Epiteton
Evan O'Neill Kane
Evropské hry 2023
Facebook
Filip Belgický
Film
Finále ženské dvouhry ve Wimbledonu 2023
Folkloristika
Fontána
Formule 1
František Ladislav Čelakovský
Gediminas Kirkilas
George Washington
Glasnosť
Grand Prix San Marina 1994
GRU
Gulag
Habsburská monarchie
Hana Brejchová
Helena Langšádlová
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hudba
Humza Yousaf
Ilja Muromec
Ilja Prachař
Indická kosmická agentura
Indie
Ivan Bilibin
Ivan Sedláček
Izrael
Ján Bahna
James King and the Lonewolves
Jane Birkinová
Jaroslav Schnerch
Jesse James
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Joe Biden
John Cale
Josef Laufer (herec)
Křovinná vegetace
Kambodža
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Vrbětice
Kerčský průliv
Kevin Mitnick
Klement VI.
Klement XIV.
Koncentrační tábor Lety
Kontrast
Kosmodrom Šríharikota
Kozáci
Krakov
Krize v Rudém moři
Krymský most
Kyjev
Kyjevská Rus
Labe
Labyrinth (hudební skupina)
Lety (okres Písek)
Libanonská vlajka
Luis Suárez Miramontes
LVM 3
Měsíc
Marek Výborný
Markéta Vondroušová
Milan Kundera
Miloslav Netušil
Miroslav Švejda
Modernismus (literatura)
Mosad
Moskevské velkoknížectví
Moskva
Most Čchao-tchien-men
Muzeum romské kultury
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní muzeum
Nadace Wikimedia
Niolam
Nový Zéland
Novgorod
Obilniny
Ohlas písní ruských
Ons Džabúrová
Operace Boží hněv
Oportunismus
Organizace spojených národů
Oscar Brashear
Písek (město)
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Papežská bula
Petr Šantavý
Petr I. Veliký
Petr Ivanovič Prokopovič
Petr Pavel
Polské království
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Rusko
Portál:Sport
Postmodernismus (literatura)
Praha
Prezident Spojených států amerických
Puštíkovití
Quetzalcoatlus
Rým
Realismus (literatura)
Robert Kvaček
Robert Segmüller
Roland Ratzenberger
Romantismus (literatura)
Rozhlas a televize Slovenska
Rozpad Sovětského svazu
Ruština
Rudolph A. Marcus
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská literatura
Rusko
Sadko
Sdružení národů jihovýchodní Asie
Sergej Konstantinovič Godunov
Severní ostrov (Nový Zéland)
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam ministrů zemědělství České republiky
Seznam prvních ministrů Skotska
Seznam vítězek ženské dvouhry ve Wimbledonu
Sie Su-wej
Skotská národní strana
Skotsko
Slovensko
Slovosled
Slovo o pluku Igorově
Socialistický realismus (literatura)
Soubor:Т. Г. Шевченко. Квітень 1859.jpg
Soubor:1 dubrovnik pano - edit1.jpg
Soubor:Dobrynya Nikitich rescues Zabava from the Gorynych, 1941.jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Gilbert Stuart - George Washington - Google Art Project.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Life restoration of a group of giant azhdarchids, Quetzalcoatlus northropi, foraging on a Cretaceous fern prairie.png
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:Wostok-Station core32.jpg
Sovka bělolící
Sovy
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Stěnka Razin
Staroslověnština
Tónický verš
Taras Ševčenko
Tchaj-wan
Threads
Tony Bennett
Tovaryšstvo Ježíšovo
Tunisko
Twitter
Ukrajinština
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská literatura
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápenec
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Veřejnoprávní médium
Velká čistka
Vláda Petra Fialy
Vladimír I.
Vltava
Vostok (polární stanice)
Vyhynulý taxon
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červenec
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wimbledon (tenis)
Wimbledon 2023
Wimbledon 2023 – ženská čtyřhra
Wimbledon 2023 – ženská dvouhra
Země Koruny české
Zmej




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk