Kvačany
obec
Kostol Sv. Kataríny Alexandríjskej
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Vodný tok	Kvačianka
Nadmorská výška	623 m n. m.
Súradnice	49°10′06″S 19°32′37″V / 49,1684°S 19,5436°V / 49.1684; 19.5436
Rozloha	22,44 km² (2 244 ha) [1]
Obyvateľstvo	553 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	24,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1286
Starosta	Jozef Grúň[3] (nezávislý)
PSČ	032 23 (pošta Liptovská Sielnica)
ŠÚJ	510572
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Kvačany 100 032 23 Liptovská Sielnica
E-mailová adresa	obec@kvacanylm.sk
Telefón	+421 44 5597597
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kvačany, Liptovský Mikuláš District
Webová stránka: kvacanylm.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kvačany sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš, centrum mikroregiónu Kvačany.

Kvačany sa nachádzajú v severnej časti Liptovskej kotliny. Sú obklopené Chočskými vrchmi zo severozápadu, Západnými Tatrami z východu a priehradou Liptovská Mara z juhu. Cez Kvačany preteká potok Kvačianka a cez Dlhú Lúku Dlholúcky jarok, ktorý sa vlieva do Kvačianky. Obec je vstupnou bránou do známej Kvačianskej doliny.

Okolie súčasnej dediny bolo osídlené už v čase púchovskej kultúry (3. storočie pred n. l. - 3. storočie n. l.), doklady o tom sa našli v lokalite Hrádková. Je veľmi pravdepodobné, že staršie sídlisko a malý hrádok osídlili aj Slovania (svedčí o tom nález bojovej sekerky, tzv. bradatice).^[4] Zdá sa Kvačany vznikli ako potočná radová dedina v 13. storočí. Prvá písomná zmienka o dedine Kvačany pochádza z roku 1319 (spomína sa v podobe "Kovachan"), z listiny kráľa Karola Róberta, ktorou dal kvačiansky majetok do držby komesovi Heinzmannovi.^[5]

Súčasné Kvačany vznikli administratívnym spojením so susednou obcou Dlhá Lúka roku 1960.

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia. Zo stredovekých detailov sa zachovala sakristia s klenbou a dverami z 15. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj výmaľba technikou secco s motívmi zo života sv. Bartolomeja, ktorá bola v kostole objavená počas obnovy v roku 1951. Kostol prešiel renesančnou úpravou v polovici 16. storočia, kedy bola pristavaná veža, zaklenutá loď a bol fortifikovaný. Barokovo bol upravovaný v roku 1716, kedy bol interiér nanovo vymaľovaný. V tomto období vznikol aj hlavný oltár sv. Kataríny, baroková stĺpová architektúra. Pravý bočný oltár sv. Michala archanjela je ranobarokový z roku 1670. Ostatné zariadenie pochádza z 19. storočia. Kostol má hladké fasády členené opornými pilermi. Okná s lomeným oblúkom majú kamenné ostenia. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Nachádzajú sa tu dva zvony, z roku 1661^[6] a starší asi zo 16. storočia.^[7]

• Kúria rodu Jób-Fančal, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia.^[8] Fasády kúrie sú členené pilastrami, okná majú jednoduché šambrány. Priečeliu dominuje drevený portikus s trojuholníkovým štítom.

• 
  Kostol Sv. Kataríny Alexandríjskej
• 
• 
  Kúria rodu Jób-Fančal
• 
  Portikus kúrie

• Dolný mlyn v Oblazoch, trojpriestorová ľudová zrubová stavba na pôdoryse písmena L z druhej polovice 19. storočia.^[9]

• Horný mlyn v Oblazoch, trojpriestorová ľudová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej polovice 19. storočia. Pamiatkovou obnovou prešiel v rokoch 1981-1987.^[10]

• Kaplnka Božského Srdca Ježišovho v časti Dlhá Lúka, halová neogotická stavba s polkruhovým záverom s predstavanou vežou z roku 1900.^[11] Kaplnka má hladké fasády s oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou so štyrmi nárožnými vežicami.

• 
  Horný mlyn
• 
• 
• 
  Dolný mlyn
• 

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[12] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[13][14]

Panoráma Kvačian z JV svahu Prosečného, máj 2011. Vľavo ústie Kvačianskej doliny, v pozadí Západné Tatry. Napravo od stredu miestna časť Dlhá Lúka, v pozadí Liptovské Matiašovce. Vpravo Liptovská Mara a hrebeň Nízkych Tatier.

• KLEPÁČ, Ladislav: Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej Kvačany. Kvačany : Rímsko-katolícky farský úrad a Obecný úrad Kvačany 2019, 120 s. ISBN 978-80-570-0914-6
• VÍTEK, Peter a kol.: Kvačany - dejiny liptovskej dediny. 1. diel. Kvačany : Obec Kvačany , 2010. 131 s. ISBN 978-80-970604-6-6

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)

• Oficiálna stránka obce
• Kvačany.sk- turistické atrakcie v obci