A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Púchovská kultúra alebo púchovská skupina bola archeologická kultúra cca od 300 pred Kr. do 180 po Kr. (podľa zriedkavých názorov až do 4. stor. po Kr.), ktorá sa v 1. storočí pred Kr. rozkladala v severnom strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku, po prelome letopočtov už len na na strednom (prevažne severnom) Slovensku a v okolí Krakova. Púchovská kultúra v užšom zmysle sa začína v polovici 2. storočia pred Kr.
Pomenoval ju Eduard Beninger roku 1937 podľa náleziska Púchov, ktoré v polohe Skalka skúmal Emil Hoenning v rokoch 1888 – 1894.
Etnicita
Podľa písomných prameňov sa zvykne stotožňovať s Kotínmi, ktorých spomínajú antické texty, ale aj/alebo ojedinele s kmeňom Osov, s germánskymi Sidónmi a s málo preskúmanými Burmi, no aj so Slovanmi.
Ak si odmyslíme písané dokumenty, tak z čisto archeologického pohľadu išlo o typickú zmiešanú horskú skupinu zrejme s viacerými etnickými komponentmi. Vznikla zhruba na severnom Slovensku okolo 300 pred Kr. zmiešaním (starých) prvkov lužickej kultúry a (nových) prvkov keltskej kultúry. Neskôr pribudli aj dácke prvky a prvky przeworskej kultúry a germánske prvky.
Najviac historických a archeologických dôvodov umožňuje stotožniť púchovskú kultúru s Kotínmi.
Predpúchovský horizont
Prvá fáza púchovskej kultúry (cca do 100 pred Kr.) sa nazýva predpúchovský horizont (alebo predpúchovská skupina). V tejto fáze má keramický inventár skoro len halštatský charakter, objavili sa ale aj laténske kovové výrobky. Nadväzovali sa prvé kontakty s Keltmi, budovali sa hradiská a veľké hraničné opevnenia (Podtureň). Doložená je ťažba rúd a keltské mince.
Klasický laténsky stupeň
Asi v polovici 2. storočia pred Kr. sa na severnom Slovensku sformoval tzv. (klasický) laténsky stupeň púchovskej kultúry (púchovská kultúra v užšom zmysle). Nápadne sa zvýšila hustota osídlenia, vznikli nové osady a hradiská a materiálna kultúra prebrala mnohé znaky keltskej kultúry (najmä razbu vlastných mincí) – tieto práve definujú klasickú púchovskú kultúru. Zdá sa, že v polovici 2. storočia pred Kr. došlo k presunu časti obyvateľstva z Panónie alebo juhozápadného Slovenska na severné Slovensko. Rozlišujú sa tri geografické zóny laténskeho stupňa:
- a) Považie, Ponitre a Pohronie na styku s keltsko-dáckym územím
- b) stredné Považie a severovýchodná Morava
- c) Orava, južné Malopoľsko, Liptov, Spiš.
V laténskej fáze vznikali veľké centrá jednotlivých regiónov, v ktorých pozorujeme intenzívnu výrobu a spracovanie kovov, vyskytovali sa importy z Itálie, Norika a Panónie. Razili sa vlastné mince, koncom 1. stor. pred Kr. strieborné minci tzv. veľkobystereckého typu. U väčších sídlisk rozlišujeme veľké, centrálne hradiská so zložitými opevneniami a malé hrádky s jednoduchým drevohlinitým opevnením. Hroby z tohto obdobia sú takmer neznáme, známe sú však obetiská (Liptovská Mara, Prosné). Na obetisku v Prosnom sa spaľovali ako obetiny predmety zo železa, bronzu i zlata, ďalej keramika a určité časti tiel zvierat, ale aj ľudí. Objekt sa nachádzal v odľahlom horskom údolí mimo súvekých sídlisk. Väčšia bola svätyňa na centrálnom hradisku v Liptovskej Mare, kde sa na veľkých žiaroviskách spaľovali obetné dary vo forme šperkov, mincí, poľnohospodárskych plodín a zvierat, kým v hlbokej jame v strede objektu ležali nespálené pozostatky ľudských obetí. Tieto obetiská dokladajú príslušnosť k chtonickým, podsvetným kultom, súvisiacim hlavne so zabezpečovaním plodnosti a úrody.
Prechodný katastrofický horizont
Okolo prelomu letopočtov (najmä na začiatku nášho letopočtu) dochádza v púchovskej kultúre k veľkým zmenám (tzv. prechodný katastrofický horizont púchovskej kultúry): veľké centrálne hradiská (Liptovská Mara – Havránok) končia v horizonte spálených a zničených osád (zrejme vojna v súvislosti s germánskou expanziou) a trochu neskôr v materiálnej kultúre silnie przeworský a dácky vplyv.
Rímska fáza
Potom nasledovala tzv. rímska fáza púchovskej kultúry – v starej rímskej dobe badať čiastočné opätovné oživenie sídlisk a ich produkcie. Počet sídlisk sa zmenšil, zato boli väčšie. Rozsah kultúry sa zmenšil o okrajové oblasti. Badať aj vplyvy Dákov (okolo prelomu letopočtu), trocha neskôr vplyvy przeworskej kultúry (severné vplyvy) a kvádske (južné vplyvy). Pozoruhodná je zmiešaná przeworsko-púchovská enkláva v oblasti Krakova zameraná na výrobu soli.
Podľa doterajších nálezov kultúra zanikla v súvislosti s markomanskými vojnami okolo 180 n.l., čo by potvrdzovali aj písomné správy referujúce o presídlení Kotínov v tomto období do Panónie.
Literatúra
SLANÁ, A. – STANEKOVÁ, Z.: Roľníci púchovskej kultúry I. In: MÚZA 1/2015, str. 15 – 19. Dostupné online: https://pmza.sk/muza1-2015-1/muza1-2015-1.html
SLANÁ, A. – STANEKOVÁ, Z.: Roľníci púchovskej kultúry II. In: MÚZA 2/2015, str. 18 – 24. Dostupné online: https://pmza.sk/muza2-2015-1/muza2-2015-1.html
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk