Korsuň-ševčenkovská operácia

Východný front
	Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Dátum	24. január 1944 – 16. február 1944
Miesto	Čerkassy, Korsuň-Ševčenkovskij; Sovietsky zväz
Výsledok	Víťazstvo Červenej armády, ústup nemeckých vojsk

Korsuň-ševčenkovská operácia
	Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
	; Tanky Tiger I. počas operácie vo februári 1944.
Dátum	24. január 1944 – 16. február 1944
Miesto	Čerkassy, Korsuň-Ševčenkovskij; Sovietsky zväz
Výsledok	Víťazstvo Červenej armády, ústup nemeckých vojsk
Protivníci
Sovietsky zväz	Nacistické Nemecko
Velitelia
Georgij Žukov; (pridelenec Stavky); Nikolaj Vatutin; (1. ukrajinský front); Ivan Konev; (2. ukrajinský front)	Erich von Manstein; (Skupina armád Juh); Otto Wöhler; (8. armáda); Hans-Valentin Hube; (1. tanková armáda); Erhard Raus; (4. tanková armáda)
Sila
255 000 mužov; 5300 diel a mínometov; 513 tankov a samohybných diel; (27 divízií, 1 mechanizovaný a 4 tankové zbory)	170 000 mužov; 2600 diel; 310 tankov a samohybných diel; 1000 lietadiel; (14 divízií (z toho 3 tankové) a 1 motorizovaná brigáda)
Straty
24 268 mŕtvych alebo nezvestných; 55 902 ranených	26 až 73 000 mŕtvych alebo zajatých

Korsuň-ševčenkovská operácia bola bojová operácia Červenej armády proti nemeckým vojskám na východnom fronte (na strednej Ukrajine) počas druhej svetovej vojny. Bola súčasťou dnepersko-karpatskej útočnej operácie.

Po delostreleckej príprave a leteckých útokoch začal 25. januára vlastný pozemný útok sovietskeho 2. ukrajinského frontu generála Koneva. Nemeckým jednotkám sa spočiatku darilo držať svoje postavenie, ale po zásahu 5. gardovej tankovej armády generála Rotmistrova a 6. tankovej armády generála Kravčenka došlo k prielomom fronty na južnom aj severnom krídle. Mohutné tankové zväzy rýchlo postupovali a dňa 28. januára sa spojili pri Zvenyhorodke. V tzv. Korsuň–Ševčenkovskom kotle alebo podľa nemeckých prameňov Čerkasskom kotle zostalo obkľúčených 56 tisíc nemeckých vojakov Wehrmachtu a jednotiek Waffen-SS. Pretože sa Sovieti mylne domnievali, že počet obkľúčených bol vyšší, nevyužili možnosť ďalšieho postupu a snažili sa zabezpečiť obkľúčené vojská. 27 sovietskych divízií, 4 tankové a 1 mechanizovaný zbor s 370 tankmi a samohybnými delami vytvorilo vnútorný a vonkajší front a pripravovalo sa k útoku na obkľúčené vojská. 1. februára však došlo k výraznému zhoršeniu počasia, čo spomalilo presun sovietskych aj nemeckých vojsk. Hitler sa snažil svoje vojská z kotla vyslobodiť, ale počasie mu v tom neprialo. 3. februára boli pripravené k prielomu na pomoc obkľúčeným zvonka tankové vojská generála Schörnera, ktoré boli stiahnuté od Nikopolu, kde zostali len malé nemecké jednotky. Pretože sa však pri Nikopole začal Nemcom rúcať front, tanky boli stiahnuté späť a útok na pomoc obkľúčeným vojskám sa neuskutočnil. Korsuň–ševčenkovský kotol bol likvidovaný 17. februára 1944. Pri tejto operácii zahynulo podľa sovietskych prameňov 52 – 55 tisíc nemeckých vojakov a zajatých bolo medzi 12 – 28 tisícami. Podľa nemeckých prameňov bolo obkľúčených 56 tisíc vojakov, z toho sa podarilo prebiť alebo evakuovať okolo 37 tisíc vojakom, približne 19 tisíc vojakov bolo zabitých alebo zajatých. Na Sovietskej strane padlo alebo bolo nezvestných viac ako 24 tisíc vojakov. Aj keď sú pravdepodobne nemecké údaje spoľahlivejšie, napriek tomu sa podarilo Sovietom na veľmi dlhú dobu vyradiť viac ako 6,5 nemeckých divízii, ktoré utrpeli veľké straty a prišli o všetky ťažké zbrane.

Účasť československých vojakov

Po účasti v Žytomyrsko-berdyčevskej operácii bola 1. československá samostatná brigáda nasadená aj do ďalších bojov na pravobrežnej Ukrajine. Dňa 17. januára 1944 zaujala pozície neďaleko osady Ostrožany, ktorú držali nemecké jednotky. Československí vojaci zaujali obranu, aby zabránili Nemcom preniknúť cez rieku Horný Tikič. Vzájomné boje sa začali prestrelkami a 19. januára čs. vojaci podnikli útok do Ostrožan, odkiaľ však boli po nemeckom tankovom protiútoku vytlačení. 21. januára bola jednotka terčom nemeckých leteckých a delostreleckých útokov. O deň neskôr sa Nemci po mohutnom bombardovaní pokúšali silným útokom tankov a pechoty, vedeným z Ostrožan, preraziť k Žaškovu a otvoriť si tak cestu k jednotkám v korsuň-ševčenkovskom kotli. Po urputnom boji však českí a slovenskí vojaci útok odrazili a spôsobili nepriateľovi značné straty. Navyše sa im podarilo zistiť nemecké ciele a o 23. hodine bol proti Nemcom podniknutý palebný prepad. Boje pokračovali aj ďalší deň a ženisti sa pokúšali vyhodiť do vzduchu ostrožanský most, čo sa však nepodarilo. 23. januára došlo k zvláštnej udalosti, keď na československé jednotky nalietavali nemecké bombardéry. Jeden z československých radistov, ktorý rozumel dokonale nemecky, sa napojil na rádiovú frekvenciu nemeckých lietadiel, ktoré naviedol na predný okraj nemeckej obrany. Odhodenými bombami boli spôsobené nielen straty v radoch nemeckých vojsk, ale zničený bol aj most, o ktorý sa niekoľko dní urputne bojovalo. 1. československá brigáda dostala za týchto okolností rozkaz odovzdať svoje postavenie sovietskej 232. streleckej divízii a presunúť sa na juhozápad, kde mala zaujať obranné postavenie. Zásluhou samostatné brigády bolo, že splnením obranných úloh prispela k udržaniu vnútornej fronty obkľučovacieho prstenca, v ktorom zostalo veľké množstvo nemeckých vojakov.

1. československá samostatná brigáda pri Kosruň-ševčenkovskej operácii zničila zhruba 1000 nemeckých vojakov, 3 lietadlá, 20 tankov, 5 útočných diel, 20 guľometných stanovíšť a 50 automobilov. Sama utrpela straty 46 padlých, 104 ranených a 10 nezvestných. Prišla o 1 tank, 1 obrnené auto, 6 nákladných áut, 1 osobné auto, 1 húfnicu a niekoľko kusov ľahkých zbraní.^[1]

Jednotky Nemecka pri Skupine armád Juh (stav k 25. 12. 1943)

Skupina armád Juh – Erich von Manstein

LXII. armádny zbor – Ferdinand Neuling
4. tanková armáda – Erhard Raus, táto armáda priamo do operácii nezasiahla.
- VII. armádny zbor – Ernst Hell
- XIII. armádny zbor – Arthur Hauffe
- XXIV. tankový zbor – Walther Nehring
- XXXXII. armádny zbor – Anton Dostler, zbor bol premiestnený medzi 1. tankovú a 8. armádu, kde bol následne v tejto operácii obkľúčený.
  - 25. tanková divízia – Hans Tröger
  - 168. pechotná divízia – Werner Schimdt-Hammer
- XXXXVIII. tankový zbor – Hermann Balck
- LIX. armádny zbor – Kurt von der Chevallerie
1. tanková armáda – Hans Valentin Hube
8. armáda – Otto Wöhler
- III. tankový zbor – Fritz Schulz
- XI. armádny zbor – Wilhem Stemmermann, zbor bol v tejto operácii obkľúčený.
- XXXXVII. tankový zbor – Rudolf von Bünau

Jednotky ZSSR nasadené v Korsuň–Ševčenkovskej operácii (stav ku koncu roka 1943)

1. ukrajinský front – Nikolaj Fiodorovič Vatutin

13. armáda – Nikolaj Pavlovič Puchov, táto armáda priamo do operácie nezasiahla.
60. armáda – Ivan Danilovič Čerňachovskij, táto armáda priamo do operácie nezasiahla.
1. gardová armáda – Andrej Antonovič Grečko, táto armáda priamo do operácie nezasiahla.
3. gardová tanková armáda – Pavel Semionovič Rybalko, táto armáda priamo do operácie nezasiahla.
18. armáda – ?, táto armáda priamo do operácie nezasiahla.
1. tanková armáda – Michail Jefimovič Katukov, táto armáda priamo do operácie nezasiahla.
38. armáda – Kirill Moskalenko
40. armáda – Filipp Fedosejevič Žmačenko
27. armáda – ?
4. tanková armáda – Vasilij Michajlovič Badanov
47. armáda- ?, bola dočasne pridelená počas operácie (január – február 1944)
4. gardový mechanizovaný zbor – Trofim Ivanovič Tanasičišin
25. mechanizovaný zbor –
2. letecká armáda – Stepan Akimovič Krasovskij

2. ukrajinský front – Ivan Stepanovič Konev

52. armáda – Konstantin Apollonovič Koroteev
4. gardová armáda – Alexandr Ivanovič Ryžov
53. armáda –
5. gardová tanková armáda – Pavel Alexejevič Rotmistrov
5. gardová armáda – Alexej Semionovič Žadov
7. gardová armáda – táto armáda priamo do operácie nezasiahla.

Referencie

↑ Kolektiv autorů, Vojenské dějiny Československa, Naše vojsko, 1989

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Korsuň-ševčenkovská operace na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Kolektiv autorů, Vojenské dějiny Československa, Naše vojsko, 1989

[1]