Leningradsko-novgorodská operácia

Východný front
	Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Dátum	14. január - 1. marec 1944
Miesto	Leningrad, Fínsky záliv
Výsledok	Víťazstvo Červenej armády

Leningradsko-novgorodská operácia
	Súčasť bojov východného frontu počas druhej svetovej vojny
	; Mapa bojov od augusta 1943 do decembra 1944
Dátum	14. január - 1. marec 1944
Miesto	Leningrad, Fínsky záliv
Výsledok	Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Sovietsky zväz	Nacistické Nemecko
Velitelia
V.F. Tribuc; K.A. Mereckov; L.A. Govorov; M.M. Popov	Walter Model; Georg von Küchler
Sila
822 100 mužov; 385 tankov; 370 lietadiel	741 000 mužov; 10 000 diel; 385 tankov
Straty
237 267 ranených; 76 686 mŕtvych	rozbitie 23 divízií; zničenie 3 divízií

Leningradsko-novgorodská operácia bola sovietska útočná operácia uskutočnená počas bojov o Leningrad počas bojov na východnom fronte v Pobaltí cez druhú svetovú vojnu. Trvala od 13. januára do 1. marca 1944. Uskutočnili ju vojská sovietskeho leningradského (Govorov), volchovského (Mereckov) a 2. baltického frontu (Popov) s podporou sovietskej baltickej flotily. Proti týmto vojskám stála nemecká skupina armád Sever so 16. a 18. armádou. Cieľom sovietskej ofenzívy bolo zatlačiť nemecké vojská mimo dosah Leningradu a definitívne ukončiť blokádu pozemného spojenia s mestom. Tú sa podarilo nadviazať už v roku 1943, no železničné spojenie bolo stále v dosahu nemeckého delostrelectva.

Operáciu tvorili tieto čiastkové akcie:

Sovietskym vojskám sa v priebehu bitky podarilo definitívne preraziť blokádu Leningradu, oslobodiť väčšinu Leningradskej a Kalininskej oblasti a priblížiť sa k hraniciam Pobaltia, pričom postúpili o 220 až 280 km. Plánovaný prienik do pobaltských štátov sa im však nepodaril.

Referencie

↑ KRIVOŠEJEV, G.F. Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie . Moskva: Oloma-Press, 2001, . Dostupné online. (rusky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leningradsko-novgorodská operácia

Externé odkazy

ЛЕНИНГРАДСКО –НОВГОРОДСКАЯ НАСТУПАТЕЛЬНАЯ ОПЕРАЦИЯ

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[www.soldat.ru-1] KRIVOŠEJEV, G.F. Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie . Moskva: Oloma-Press, 2001, . Dostupné online. (rusky)

[1]