Kleón (sochár)

Kleón (starogr. Κλέων) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.^[1]^[2]

Kleón pochádzal zo Sikyónu. Tvoril v prvej polovici 4. storočia pred Kr.^[1] Staroveký cestovateľ Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že na posvätnej pôde Olympie videl niekoľko jeho sôch. Sochy olympijských víťazov v behu dorastencov na jedno stadion, Lykina z Héraie,^[3] víťaza v roku 384 pred Kr.^[4] a Deinolocha,^[5] víťaza v roku 380 pred Kr.,^[4] Hysmóna z Élidy,^[6] víťaza v päťboji v roku 384 pred Kr.,^[7] Kritodama z Kleitoru^[8] a Alketa z Kleitoru,^[8] víťazov v boxe dorastencov v rokoch 376^[9] a 384 pred Kr.^[4] Sochu bohyne Afrodity, venovanú ako votívny dar do chrámu bohyne Héry, Pausanias tu zaznamenal: „...neskôr umiestnili do Héraia i iné sochy: Herma z mramoru, ktorý nesie malého Dionýza, to je dielo Praxitela, bronzová socha Afrodity je práca sikyónskeho Kleóna; učiteľ tohto Kleóna, menom Antifanes, dochádzal k Periklytovi, Periklytos bol žiak Polykleita z Argosu. Pred Afroditinou sochou sedí nahý pozlátený chlapec, vytesal ho kartáginský Boéthos.“^[10]

V Olympii na úpätí vŕšku Kronion bola kedysi terasa so schodiskom, na ktorej stálo šesť bronzových tzv. pokutových sôch pre Dia Olympského. Dve z nich, ako píše Pausanias, zhotovil Kleón.^[11] Tieto sochy museli dať zhotoviť (dve sochy na uzmierenie Dia, zväčša na svoje náklady) a postaviť v olympijskej Altide previnilci za porušenie prísahy o čestnom súťažení (podplácanie atď). Pre previnilca boli „večným svedectvom hanby“.^[12]

Dôkazom tvorby Kleóna je aj jeho menom signovaný podstavec z čierneho vápenca (jeho nezachovaného diela), datovaný do 4. storočia pred Kr., objavený počas archeologických vykopávok v Olympii. Jeho nápis hlása:

Κλέων Σικυώνιος ἐποί

preklad: Kleón zo Sikyónu ma zhotovil

- text v starogréčtine^[13]

Podľa rímskeho spisovateľa Plínia bol tiež autorom niekoľkých sôch filozofov.^[14]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 367.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kleon
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 451.
↑ ^a ^b ^c Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 86.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 429-430.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 434.
↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 85.
↑ ^a ^b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 447.
↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 87.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 398.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 407-408.
↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 190.
↑ Die Inschriften von Olympia , IvO 637
↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,87.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 367.

[:2-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kleon

[:3-3] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 451.

[:4-4] Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 86.

[:5-5] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 429-430.

[:6-6] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 434.

[:7-7] Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 85.

[:8-8] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 447.

[:9-9] Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 87.

[:10-10] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 398.

[:11-11] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 407-408.

[:12-12] Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 190.

[:13-13] Die Inschriften von Olympia , IvO 637

[:14-14] Plínius, Naturalis Historia, 34,87.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]