Bakchus, Caravaggio, 1593-1594

Dionýzos (iné názvy: Dionysos, Dionýsos, Dionýz, Bakchos, Bakchus; po grécky Dionysos/iný prepis Dionýsos alebo Bakchos, po lat. Dionysus alebo Bacchus) bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. Syn Dia a dcéry kráľa Kadma Semely (vnuk Area a Afrodity). Každý rok sa na jeho počesť konali v Aténach slávnosti Dionýzie (bakchanálie) a Lénaje.

Báje mu pripisujú objavenie viniča. Preto bol pre Grékov bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu, spontánnu stránku bytia. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer nadľudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne vtelení bohovia. Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali poslušnosť. Oslavy Bakcha a vína - bakchanálie - sa v cisárskom Ríme zmenili na divoké orgie, takže boli zakázané. Oslavy na jeho počesť boli najdivokejšie oslavy v starovekom svete. Keďže sa Dionýzos nazýval boh plodnosti, tak mal ako aj iní bohovia milenky a milencov. Jedna z jeho mileniek, smrteľníčka Amedis mu porodila dcéru Ruan. Ďalší potomkovia Dionýza sú Amachon (bohyňa ľudského šťastia a ochrankyňa detí) a jej sestra Salome (bohyňa plodných). Jeho symboly sú leopard, brečtan, vinič, palica ovenčená viničom a brečtanom a roh hojnosti. Dionýzos neskôr našiel na opustenom ostrove princeznú Ariadnu, ako si šla oči vyplakať z toho ako ju Tézeus nemilo odkopol. Dionýzos sa o ňu postaral, pomohol jej a zaľúbili sa do seba. Dokonca ju zobral na Olymp.

Zrodenie Dionýza

Dionýzos je synom boha Dia a ľudskej matky Semele. Semele bola dcérou kráľa Kadma (syn Telefasy a Agenora, zakladateľ Téb) a jeho manželky kráľovnej Harmónie (dcéra Elektry a Dia , neskôr povýšená na bohyňu svornosti). Semele bola Diova kňažka a keď sa jedného dňa kúpala (po vykonaní obete veľkého býka), tak ju zahliadol Zeus, ktorý v podobe orla letel nad Tébami. Zjavil sa jej v ľudskej podobe, pretože tak sa bohovia zjavovali smrteľníkom. Žiaden smrteľník by totiž nedokázal prežiť, pokiaľ by videl boha v jeho pravej forme. Semele sa do Dia okamžite zamilovala a Zeus jej lásku opätoval (čo nebolo zvyčajné, keďže Zeus bol vyhlásený záletník). Keď sa to dozvedela Zeusova manželka, bohyňa Héra, pomocou intríg zasiala do Semele pochybnosti o tom, či je jej milenec a otec jej dieťaťa skutočne samotný vládca bohov. Semele žiadala od Dia, aby sa jej zjavil vo svojej skutočnej forme a keďže ten jej dal sľub, nemal na výber. Zjavil sa jej vo svojej božskej podobe a Semele to, prirodzene, neprežila. Zeus ešte vytiahol dieťa z jej tela a aby prežilo, tak si ho zašil do vlastného stehna. Neskôr pomocou boha Herma (ktorý mu rozťal stehy) priviedol na svet Dionýza (v jeho mene sa zrejme spájajú výrazy „boh“ (Dio, čiže Zeus) a Nysa, Dionýzovo rodisko (severné pobrežie Afriky).^[1]

Príchod na Olymp

Dionýza odchovali dažďové nymfy, ktoré ho neskôr odovzdali bruchatému Silénovi, ktorý sa stal Dionýzovi najbližším priateľom a nasledovníkom. Po čoskoro po objavení vína sa stal aj jeho bohom. Bol známy svojimi dobrodružnými výpravami, kde ho sprevádzali Silénos, satyrovia či Mainady (taktiež nazývané Bakchantky). Dionýzos mal svojou ideou čo svetu ponúknuť a tak bohovia usúdili, že si svoje miesto v dodekatheone zaslúžil (hlavná dvanástka olympských bohov). Dionýzos bol jediný boh, ktorý mal matku smrteľníčku a technicky vzato bol teda poloboh. ^[2]

Objavenie vína

Bakchus s Ampelom

Existujú dve najčastejšie verzie Dionýzovho najznámejšieho objavu; vína. On ako prvý prišiel na to, ako sa z hrozna dá vyrobiť víno. Prvá verzia je, že ho to mohol naučiť kentaur Cheirón (neskôr aj učiteľ Achilla, priateľ Herakla). Druhá a rozšírenejšia verzia je tá, kde sa vznik prvého vína pripisuje Dionýzovmu vášnivému vzťahu s mladíkom Ampelom. Dionýzos ho natoľko zbožňoval, že ho neustále vyzýval na rôzne športové súboje a zakaždým ho nechal vyhrať. Časom Ampelos spyšnel a pri jednej jazdy na divom býkovi povedal, že na ňom jazdí lepšie, než bohyňa Seléné na rohatom mesiaci. Bohyňa to začula, poslala na býka ovada, ktorý ho poštípal, vďaka čomu sa zviera splašilo, zhodilo mladíka a nabralo ho na rohy. Dionýzos priskočil k chlapcovi, ale nemohol ho už zachrániť a tak aspoň jeho dolámané telo premenil na popínavú rastlinu, zatiaľ čo z kvapiek krvi vznikli chutné bobuľky, ktoré skľúčený boh tak miloval. Z mladíka sa stal vinič (dodnes v gréčtine nazývaný ampelos) a z jeho plodov vyrobil Dionýzos prvý ročník vína.^[1]

Symboly

Medzi Dionýzove symboly patrili révový list, brečtan, tyrsus (palica s píniovou šiškou navrchu), voz ťahaný leopardmi a inými exotickými zvieratami, džbány plné vína a zhýralí sluhovia so stvrdnutými údmi. ^[3]

Referencie

Pozri aj

• Zoznam postáv gréckej mytológie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dionýzos

Tento článok týkajúci sa mytológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.