Kapusta obyčajná kelová alebo hlávkový kel (lat. Brassica oleracea var. sabauda; iné názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná kelová^[1], kel hlávkový^[1], hlávkový kel^[1], kel^[2][3][4], kapusta kelová^[5], kelová kapusta; zastarano: sladká kapusta, talianska kapusta^[3], vlaština^[6], vlaš(č)ina, vlaš(s)ká kapusta^[7], kapusta bublinatá ^[8] ; nevhodne príp. zastarano: savojská kapusta^[9], savoyská kapusta^[10], savojský kel^{[11][12][pozn 1]}. O staršom alebo nárečovom tvare slova kel pozri kel.

Vedecké názvy sú:Brassica oleracea var. sabauda^[1], Brassica oleracea convar. sabauda^[16], Brassica oleracea skupina Sabauda^[1], Brassica oleracea Skupina Sabauda^[17], Brassica oleracea cv. group Savoy Headed Cabbage^[18], Brassica oleracea Skupina Savoy Cabbage^[19], Brassica oleracea subsp. bullata^[20], Brassica oleracea ssp. sabauda^[21], Brassica oleracea var. bullata^[22], Brassica oleracea var. bullata (okrem var. gemmifera)^[23], Brassica oleracea convar. bullata^[23], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. sabauda^[20], Brassica oleracea convar. capitata var. sabauda^[23], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. capitata) var. sabauda^[21][24], Brassica sabauda subsp. sabauda^[25], Brassica sabauda^[26], Brassica oleracea sabauda^[3], Brassica bullata^[21], Brassica oleracea var. bullata subvar. sabauda^[21], Brassica oleracea subs./var. capitata podskupina sabauda^[27], Brassica oleracea convar. oleracea var. sabauda^[28]

Pestuje sa ako listová zelenina (listy hlávky sa jedia buď surové alebo varené). Ide o dvojročnú (na Slovensku jednoročnú) bylinu; v prvom roku sa tvorí hlávka, v druhom roku rastlina kvitne (v tom čase je okolo 70 cm vysoká). Stonka je zdužnatená a má na vrchole hlávku tvorenú voľne (ale u novších kultivarov aj pomerne pevne) nakopenými žltozelenými alebo modrozelenými listami so zvlnenými okrajmi a pľuzgierovito-priehlbinovitou listovou čepeľou (Pľuzgierovito-priehlibinovou listovou čepeľou sa hlávkový kel odlišuje od hlávkovej kapusty). Hlávkový kel vznikol skrížením bielej hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata f. alba) s palmovým kelom (Brassica oleracea var. palmifolia). Niektoré kultivary hlávkového kelu majú na povrchu červenkasté listy, ale vnútri sú listy vždy zelené. Hlávkový kel sa pestuje v skorej, poloskorej alebo neskorej forme. Rastlina je veľmi náročná na hnojenie. Vegetačná doba je 130 až 170 dní.^[1][29][21]

Hlavné zložky jedlej časti sú: voda (90 %), bielkoviny (3 %), sacharidy (2,4 %), balastné látky (1,5 %), minerálne látky (1,1 % – draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok a železo) a tuky (0,4 %). Z vitamínov obsahuje vitamín B6, B2, B1, B9, karotén a vitamín C.^[30]

1. ↑ V minulosti sa niekedy (ale nie vždy ) odlišoval kel (nazývaný aj vlaština, vlašská kapusta a pod. a po latinsky mätúco niekedy Brassica sabellica ), ktorý mal silno pľuzgiernaté listy a uzavretú hlavu, od savojského kelu , ktorý mal slabo pľuzgiernaté listy a nie celkom uzavretú hlavu^{[13][12][14][15]}

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kapusta obyčajná kelová